Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-156-2022.pdf
PDF · 127.45 KB
Case nature
Subarea
24Co/156/2022
Uznesenie
Krajský súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/X, E. zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Ješíková, s.r.o., Bottova 2/A, Bratislava proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/X, I., zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, Vajanského 10, Trnava, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 1C/26/2022-103 zo dňa 4. októbra 2022 vo výrokoch I. a III., takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie: Súd zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pre okres Skalica, obec J., k.ú. J. a to na pozemky:
- parcela CKN č. 438/1 o výmere 216 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela CKN č. 438/3 o výmere 81 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela CKN č. 439/1 o výmere 473 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela CKN č. 439/2 o výmere 161 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela CKN č. 439/3 o výmere 109 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a stavby:
- rodinný dom so súp. č. XX na parcelách č. 438/3 a 439/2,
- stavba stodoly bez súpisného čísla na parcele č. 439/3 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 163300 eur z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 20.12.2021. II. Vo vzťahu k pohľadávke vo výške 1756,58 eur na náhrady škody z titulu porušenia kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2021 súd návrh na zabezpečovacie opatrenie zamieta. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. § 343 ods. 1 a 3, § 344, § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 20.12.2021 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. I. a to pozemok p. č. 16335/50 o výmere 521 m2 - záhrada zapísaný na LV č XXXX, pozemok p. č. 16335/49 o výmere 449 m2 - záhrada, p. č. 16335/86 o výmere 84 m2 - ostatná plocha zapísané na LV XXXXX, pozemok p. č. 17424,60 o výmere 232 m2 - orná pôda a p. č. XXXXX/XX o výmere 11889 m2 - orná pôda zapísané na LV č. XXXX a rozostavaná
záhradná chatka na p. č. 16335/49 a 16335/86, na ktorú bolo dňa 26.01.2018 vydané stavebné povolenie č. 3337/2017-353/2018. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 160.000 eur. Účastníci zmluvy sa dohodli, že kúpna cena bude uhradená nasledovne: Prvá časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur bola kupujúcim uhradená vo forme rezervačného poplatku na účet sprostredkovateľa, druhá časť vo výške 3.000 eur bude uhradená na účet sprostredkovateľa, tretia časť vo výške 77.000 eur kupujúci zaplatí z vlastných zdrojov do 3 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy na účet predávajúcej, štvrtú časť vo výške 70.000 eur uhradí kupujúci z vlastných zdrojov na účet predávajúcej do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy, piata časť vo výške 5.000 eur kupujúci uhradí do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na rozostavanú chatku. Podľa potvrdenia o transakcii žalobca uhradil sumu 5.000 eur dňa 18.11.2021 v prospech spoločnosti Good Choice za rezerváciu nehnuteľnosti. Dňa 21.12.2021 uhradil sumu 77.000 eur na účet žalovanej uvedený v kúpnej zmluve a sumu 3.000 eur na účet sprostredkovateľa. Dňa 30.12.2021 žalobca uhradil sumu 70.000 eur na účet žalovanej. Podľa odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu dňa 24.03.2022 došlo k prevzatiu pozemku žalobcom. Žalovaná zároveň svojím podpisom potvrdila, že prijala sumu 5.800 eur za zariadenie. Podľa stavebného povolenia č. 3337/2017-363/2018 zo dňa 26.01.2018 stavebný úrad povolil uskutočnenie stavby (záhradná chatka na pozemku p. č. 16335/49, 16335/86 odčlenenom z parcely č. 16335/49, v k.ú. I., v záhradkárskej osade F.) za podmienky, že umiestnenie stavby bude v súlade s územným rozhodnutím t.j. ako voľne stojaca umiestnená vo vzdialenosti 4,94 m od hranice ľavého pozemku parcela č. 16335/45 (vlastníčka D. A.) a 4,679 m od pravého pozemku parcela č. 16335/51 (vlastník K. A.). Stavba pozostáva z novostavby prízemnej, nepodpivničenej, voľne stojacej, účelovej záhradnej stavby s obdĺžnikovým pôdorysom, valbovou strechou, terasou, nevyužitou povalou, prípojkou elektriny, vody a kanalizácie. Objekt bude vykurovaný krbovými kachľami na tuhé palivo. Zastavaná plocha stavby (bez terasy) bude 53,10 m2, úžitková plocha stavby bude 45,71 m2, obostavaný priestor bude 240 m2, podlahová plocha 45,70 m2 a plocha terasy bude 12,50 m2. Stavba bude slúžiť pre vlastnú potrebu žiadateľa, na rekreáciu, oddych a uskladnenie poľnohospodárskych produktov. Podľa geometrického plánu č. 74/2022 vyhotoveného geodetom L. E. K. dňa 02.08.2022 je výmera chatky 67 m2 (pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom a budova pre šport a na rekreačné účely). Výmera terasy je 46 m2 (pozemok, na ktorom je dvor). Parcela č. 16335/88 (diel 1) a 16335/89 ( diel 2) ležia na areáli BPEJ 0288422 a možno ich zapísať do katastra iba na základe doloženia rozhodnutia o jeho odňatí z PP. Listom zo dňa 26.08.2022 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2021 a to z dôvodu, že záhradná chatka má vady, ktoré spočívajú v tom, že bola postavená v rozpore so stavebným povolením č. 3337/2017-363/2018, v rozpore s územným plánom mesta Skalica a sčasti bola postavená na záhradách, čím bola zabraná aj poľnohospodárska pôda na nepoľnohospodárske využitie v rozpore so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Zároveň žalovanú vyzval na vrátenie kúpnej ceny vo výške 157.500 eur, ceny za zariadenie vo výške 5.800 eur a zaplatiť náhradu škody. Žalovaná odstúpenie od zmluvy prevzala dňa 31.08.2022. Z listu vlastníctva č. XX pre okres Skalica , obec a k.ú. M. zo dňa 20.08.2022 mal súd preukázané, že žalovaná ku dňu 19.08.2022 bola vlastníkom nehnuteľností a to pozemku p. č. 158 vo výmere 637 m2 zastavená plocha a nádvorie a stavby - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na pozemku 158. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím V 3358/2021 zo dňa 10.01.2022-2/22. Z listu vlastníctva č. XX pre okres Skalica , obec a kú M. zo dňa 01.10.2022 mal súd preukázané, že vlastníkom nehnuteľností a to pozemku p. č. 158 vo výmere 637 m2 zastavená plocha a nádvorie a stavby - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na pozemku 158 je N. F.. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím V 2598/2022 zo dňa 28.09.2022- 12/22.
4. Vecne argumentoval tým, že žalobca listinnými dôkazmi osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanej vo výške 163.300 eur, ktorá vznikla odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2021, z dôvodu vád predmetných nehnuteľností spočívajúcich v tom, že rozostavaná chatka je postavená v rozpore so stavebným povolením. Tvrdený nárok žalobcu, a to peňažná pohľadávka žalobcu ako veriteľa nemusí byť nepochybne preukázaná, postačuje, ak sa javí táto peňažná pohľadávka ako osvedčená, v zmysle okolností, za ktorých je žalobcom prezentovaná. Vychádzajúc z predložených dôkazov a tvrdení žalobcu sa súdu predbežne javí odstúpenie od zmluvy ako dôvodné, nakoľko z predloženého geometrického plánu č. 74/2022 vyplýva, že chatka nebola postavená v súlade so stavebným povolením, čo možno považovať za vadu nehnuteľnosti, pre ktorú je možné od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy je úkon, ktorý má za následok zánik zmluvy a strany sú povinné vrátiť si to čo navzájom plnili, teda žalovaná je povinná vrátiť kúpnu cenu nehnuteľnosti a cenu zariadenia zaplatené žalobcom. Podmienka existencie
pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom je preto splnená. Či táto pohľadávka bude aj žalobcovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu, bude závisieť od vykonaného dokazovať v konaní 2C/59/2022, ktorého je táto pohľadávka predmetom. Žalovaný taktiež osvedčil, že budúci výkon exekúcie je ohrozený, keď preukázal, že žalovaná urobila úkon smerujúci k zmene svojich majetkových pomerov tým, že nehnuteľnosti v k.ú. M. zapísané na LV č. XX predala. Tým došlo k zmenšeniu jej majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Týmto prevodom nehnuteľností dlžníčka obmedzila, ak nie zmarila možnosť vymôcť pohľadávku žalobcu. Prevodom ďalších nehnuteľností, ktoré ešte žalovanej zostávajú, by bola ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobcom na vymoženie pohľadávky, pretože iný majetok z ktorého by pohľadávka mohla byť uspokojená zjavne neexistuje. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj možné následky zásahov do práv žalovanej vyvolané nariadením zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že tento zásah nepresahuje rámec jeho základného práva nadobúdať a vlastniť majetok. V dôsledku nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nevznikne žalovanej neprimeraná ujma t.j. ujma nebude neprimeraná výhode, ktorú nariadením zabezpečovacieho opatrenia získa žalobca. Obmedzenie žalovanej v dôsledku nariadeného zabezpečovacieho opatrenia spočíva len v tom, že ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú jej právoplatným rozhodnutím môže byť táto uspokojená výkonom záložného práva (predajom zálohu). Súd predovšetkým zobral do úvahy to, že výška pohľadávky je 163.300 eur bez príslušenstva, k čomu je obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej zriadením záložného práva primerané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a preto súd návrhu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 163.300 eur. Súd návrh žalobcu zamietol v časti zabezpečenia pohľadávky vo výške 1.756,58 eur z titulu náhrady škody, nakoľko z predložených listinných dôkazov nemal osvedčenú existenciu tejto pohľadávky. Nateraz nebol preukázaný vznik škody napríklad v súvislosti s nákladmi na elektrinu, ktorú využíval výlučne žalobca (nebola preukázaná ani výška nákladov na spotrebu elektriny vo výške 310 eur, keď žalobca predložil faktúru len vo výške 129,56 eur ako ani na poistku za chatku, ktorá mu vlastnícky patrila, či zameranie chatky geodetom. Nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody v súvislosti s čerpaním úveru vo výške 90.000 eur, ktorý žalobca načerpal v septembri 2021 za účelom kúpy inej nehnuteľnosti. K tejto pohľadávke by zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam bolo navyše aj neprimerané. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Žalobca bol v konečnom dôsledku v konaní úspešný, nakoľko nariadením zabezpečovacieho opatrenia, aj keď nie v rozsahu navrhovanom žalobcom, bol dosiahnutý účel ním sledovaný a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania“.
5. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov I. a III. podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré ho robia nesprávnym. Predajom nehnuteľností žalovaná nezískala žiaden majetkový prospech, nakoľko nehnuteľnosti nadobudla za pôžičku od kupujúceho, pričom ten do nich investoval ďalej. Z dôvodu narušenia vzájomných vzťahov žalovaná nehnuteľnosti previedla na investora, pričom pohľadávka kupujúceho z pôžičky sa započítala s pohľadávkou predávajúcej na zaplatenie kúpnej ceny. Je to nesporné, že kúpnu cenu uhrádzal kupujúci zo svojho účtu v prospech žalovanej a tomu prispôsobil aj poznámku pri každej platbe, ktoré v súčte predstavujú 65.000,- eur. Teda k zámeru predaja nehnuteľností v Radošovciach uzavretím kúpnej zmluvy došlo 10 dní pred spísaním listu žalobcu „Záhradná chatka Darmovise – odstúpenie od zmluvy“ a bez peňažného plnenia, preto nie je pravda, že prevod nehnuteľností musel byť zorganizovaný narýchlo bezprostredne po odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy z 20.12.2021 a žalovaná tým sledovala zmenšenie svojho majetku za účelom ohrozenia budúceho výkonu exekúcie. Tieto skutočnosti žalobca poznať nemohol. Žalobca súdu úmyselne neuviedol, že žalovaná reagovala na odstúpenie od zmluvy listom advokáta doručeným 21.09.2022, a to tak, že toto neuznáva a kúpnu zmluvu považuje za platnú. Predmetom prevodu vlastníctva nebola žiadna stavba, a to ani rozostavaná. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy z 20.12.2021 príslušenstvom parciel C-KN č. 16335/49 a 16335/86 je rozostavaná záhradná chatka. Kupujúci mal vedomosť, že ide o rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností. Vkladom prevádzaných práv na základe uzavretej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností sa kupujúci stal vo vzťahu k tejto stavbe jej stavebníkom podľa § 70 Stavebného zákona. Stavba a hoci aj rozostavaná
stavba nie je príslušenstvom pozemku (parciel C-KN č. 16335/49 a 16335/86). Pokiaľ sa táto (nesprávna) textová formulácia do zmluvy aj dostala, nerobí to rozostavanú záhradnú chatku príslušenstvom prevedených pozemkov. Preto neexistuje žiadna vada prevedených pozemkov. Vlastnícke právo k rozostavanej stavbe a nezapísanej v katastri nehnuteľností, ktorá sa zapisuje, nemožno previesť, nakoľko podľa § 133 ods. 2 OZ vlastníctvo k nehnuteľnej veci sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Na podporu uvedeného žalovaná odkazuje na § 133 ods. 3 už neplatného Občanského zákoníka: Převádí-li se na základě smlouvy nemovitá věc, která není předmětem evidence v katastru nemovitostí,2e) nabývá se vlastnictví okamžikem účinnosti této smlouvy. V našom právnom poriadku takého ustanovenie absentuje a naopak platí § 133 ods. 2 OZ. K takej stavbe (rozostavanej a nezapísanej) sa nadobúdajú len práva stavebníka a až zápisom takej stavby do katastra nehnuteľností vznikne vlastnícke právo stavebníka k novovytvorenej veci. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná mu zatajila, že stavba záhradnej chatky bola zrealizovaná v rozpore so stavebným povolením, tak tvrdí nepravdu. Žalovaná o tom nemala vedomosť, nerozhoduje, že vedieť mala, rozhoduje jej subjektívny postoj. Žalobca si po kúpe dal vypracovať geometrický plán, čo ale mohol urobiť ešte pred kúpou, ako aj žiadať od žalovanej ako predávajúcej, aby dala zapísať rozostavanú stavby do katastra nehnuteľností, čo však neurobil. Žalovaná umožnila žalobcovi si prevádzané nehnuteľnosti vrátane rozostavanej záhradnej chatky prezrieť a žalobca aj vykonal obhliadku celkom tri razy. Naopak v čl. VI. ods. 1. kúpnej zmluvy žalobca vyhlásil, že stav prevádzaných nehnuteľností ku dňu prevodu je mu dobre známy a kupuje ich v takom stave, v akom sa ku dňu podpísania tejto zmluvy nachádzajú. Keď raz žalobca ako kupujúci vyhlásil, že a) stav prevádzaných nehnuteľností ku dňu prevodu je mu dobre známy a b) v takom stave ich kupuje, tak si nemôže uplatniť nároky z vád, ktoré nie sú skryté a na ktoré sa rovnako vzťahuje jeho vyhlásenie, tak, že o takú kúpu už nemá záujem. To sa malo prejaviť počas predzmluvnej fázy a tam to malo vyústiť v nepodpísaní kúpnej zmluvy. Žalovaná má za to, že žalobcu svoju neobozretnosť, neopatrnosť a nebdelosť kladie k ujme žalovanej s tým, že tejto nedôvodne pripisuje úmysel zatajovania skutočností o rozostavanej záhradnej chatke v rozpore s jej stavebným povolením. Žalobca v bode 12. návrhu tvrdí, že nemal prístup k dokumentácii stavby chatky a žalovaná mu predložila relevantné doklady až po uzatvorení kúpnej zmluvy. Uvedené je klamstvom, nakoľko celú dokumentáciu v origináli (LV, stavebné povolenie, odloženie kolaudácie, projektovú dokumentáciu, fotodokumentáciu) mu odovzdala realitná kancelária sprostredkujúca tento predaj asi 5 týždňov pred uzavretím kúpnej zmluvy. Žalovaná má za to, že odstúpenie od zmluvy je neplatné pre nenaplnenie skutkovej podstaty odstúpenia od zmluvy podľa § 597 ods. 1 OZ, nakoľko dodatočne sa nevyskytla vada, prevádzané nehnuteľnosti vrátane rozostavanej záhradnej chatky nemenili svoj stav a kvalitu oproti stavu ku vzniku kúpnej zmluvy. V takom stave ich kúpil, aký stav žalobca považuje za dôvod na odstúpenie od zmluvy. Všetky žalobcom vytýkané vady (rozmery chatky a terasy), na ktorých postavil svoje odstúpenie od kúpnej zmluvy z 20.12.2021 z 26.08.2021, boli zistiteľné pri bežnej ohliadke a rozmery si mohol porovnať s rozmermi podľa stavebného povolenia. V dôsledku tohto je vylúčená zodpovednosť predávajúcej podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka za tieto vady. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2014 pod č. 81). Otázkou je, či žalobca podal podnet na vykonanie záznamu prinavrátenia vlastníctva žalovanej. Žalovaná pred orgánom katastra spochybnila platnosť tohto odstúpenia od zmluvy a súčasne podáva žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov odstúpenie od zmluvy z 26.08.2022 žalovaná považuje za nedôvodné, takto z neplatného právneho úkonu nevznikla pohľadávka žalobcu titulom vrátenia peňažného plnenia podľa § 457 OZ. Súd nemohol poskytnúť ochranu neexistujúcej pohľadávke, resp. hypotetickej. Z jedného predaja rodinného domu v Radošovciach existencia reálnej a preukázanej obavy, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu je konaním žalovanej ohrozená, nevyplýva. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh sa zamieta. K odvolaniu doložila kúpnu zmluvu medzi žalovanou a N. F. zo dňa 16.8.2022, doklady o uhradení kúpnej ceny.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je irelevantné, aký bol motív žalovanej pri predaji nehnuteľností v M., podstatný je len výsledok, a to zmenšenie majetku žalovanej, čo žalovaná nepoprela. Z kúpnej zmluvy ohľadom nehnuteľností v Radošovciach dokonca vyplýva, že za nehnuteľnosti žalovaná neobdržala žiadne protiplnenie (peňažné prostriedky), ktoré by mohli byť použité na uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Z prílohy č. 2 odvolania (odchádzajúce úhrady) nanajvýš vyplýva, že N. F. poskytol úhrady 6 rôznym ľuďom (O. P., Q. P., R. M., A. M., A. M., D. M.), a teda uvedená listina
nepotvrdzuje tvrdenie žalovanej, že existovala nejaká pohľadávka N. F. z pôžičky poskytnutej žalovanej, ktorá by mohla byť započítaná oproti kúpnej cene. Dohodnutá kúpna cena 65.000 eur za pozemok o výmere 637 m2 a rodinný dom v M. sa javí byť neprimerane nízka vzhľadom na súčasné trhové ceny nehnuteľností. Na preukázanie tohto tvrdenia predkladá inzerciu predaja iného rodinného domu (v pôvodnom stave) s pozemkom 924 m2 v M. za cenu 110.000 eur. To, že žalovaná podpísala 16.8.2022 KZ M., nevylučuje, že tak konala práve pod vplyvom obavy, že žalobca od zmluvy odstúpi. Žalobca totiž pred odstúpením už od mája 2022 komunikoval s realitnou kanceláriou Good Choice, ktorá žalovanú zastupovala pri predaji, a ďalej mala žalovaná informácie aj od geodeta C., s ktorým žalobca komunikoval v súvislosti so zameraním chatky. Súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu, zjavne neexistuje. Žalovaná toto v odvolaní nepoprela. To znamená, že ide o zhodné skutkové tvrdenie, a preto je tým opäť potvrdené, že možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky je výrazne obmedzená práve v dôsledku predaja nehnuteľností v M.. Žalovaná nesúhlasí s odstúpením od KZ Darmovise, pretože údajne predmetom prevodu nebola záhradná chatka. Toto žalobca popiera, pretože je to v priamom rozpore s textom KZ Darmovise, poukazuje na čl. III., IV zmluvy. Tvrdenie, že predmetom prevodu bola aj záhradná chatka, preukazuje aj kúpna cena vo výške 160.000 eur, ktorá by inak za pozemky, dokonca zaťažené čiernou stavbou, bola absolútne neprimeranou; inzercia, ktorou ponúkala žalovaná pozemky spolu so záhradnou chatkou na predaj. Ďalšie správanie žalovanej, ktorá predala zariadenie chatky žalobcovi, v marci 2022 mu odovzdala kľúče od chatky a aj samotnú chatku. To, že stavba nebola v čase uzavretia KZ Darmovise zapísaná v katastri nehnuteľností, bol zjavne dôsledok toho, že išlo o čiernu stavbu a za daných okolností nespôsobilú na zápis do katastra nehnuteľností. Toto žalovaná žalobcovi zatajila. V dôsledku KZ Darmovise mal žalobca nadobudnúť do svojho vlastníctva záhradnú chatku podľa stavebného povolenia č. 3337/2017-363/2018 a mal sa stať jej stavebníkom, na pozemkoch sa však nachádzala celkom iná chatka, ktorá nikdy nebola povolená, a preto vo vzťahu k nej žalobca nenadobudol žiadne práva stavebníka. To, že ju nebude možné nikdy dodatočne povoliť, je okrem iného aj vada prevádzaných pozemkov. V čl. VI, bod 2 Kúpnej zmluvy žalovaná vyhlásila, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy. Čierna stavba zaťažuje pozemky pod ňou, a preto došlo k porušeniu tohto vyhlásenia. Skutočnosť, že záhradná chatka je čiernou stavbou, predstavuje podstatnú vadu predmetu prevodu. Otázku platnosti odstúpenia od zmluvy bude dokazovať súd až v konaní vo veci samej, konkrétne v konaní o žalobe žalobcu, vedenej pod sp. zn. 2C/59/2022. Námietky žalovanej voči odstúpeniu od KZ Darmovise, nerobia napadnuté rozhodnutie nesprávnym. Žalobca nesúhlasí s tým, že žalobca zatajil súdu stanovisko žalovanej k odstúpeniu od Kúpnej zmluvy. Odpoveď žalovanej bola doručená až 21.9.2022, čo je 20 dní po tom, ako žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a žiada, aby krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie je v napadnutých výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra
(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
9. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku v smere zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide, ale i v širších súvislostiach. Tými vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu treba rozumieť predovšetkým otázku existencie iného majetku povinného, než toho majúceho byť dotknutého zabezpečovacím opatrením, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, ktorý by bol spôsobilý samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri). Práve preto robenie púhych faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv, aj keď robenie takýchto úkonov je na druhej strane nepochybne dostatočným svedectvom záujmu nakladať s vecami.
12. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že mal súd osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu v spore vedenom na súde prvej inštancie sp. zn. 2C/59/2022 bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená.
14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo na nehnuteľnosti žalovanej.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
17. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že mal súd osvedčenú obavu, že v prípade žalobcovho úspechu v spore vzniknutom z odstúpenie od zmluvy bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania vo veci samej je nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000 eur. Aby bolo možné v prejednávanej veci vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ako i obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
18. Žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje ochranu záujmov žalobcu, odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky voči žalovanej z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 20.12.2021, je očividne vylúčený. Žalobca svojou argumentáciou v žalobe podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou, je daný. Vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje jej splnenie. Existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie je osvedčená konaním žalovanej, ktorá predala nehnuteľnosti v katastrálnom území M. evidované na LV č. XX. Pokiaľ by žalovaná previedla aj ďalšie zostávajúce nehnuteľnosti v katastrálnom území J., bola by ohrozená exekúcia vymožením pohľadávky žalobcu, pretože iný majetok žalovaná pravdepodobne nevlastní.
19. Odvolacia argumentácia žalovanej týkajúca sa vád prevádzaných nehnuteľností, platnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2021 a existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanej bude predmetom dokazovania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 2C/59/2022. V tomto štádiu konania sú
akékoľvek právne úvahy predčasné. Podstatné pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bolo osvedčenie, že navrhované zriadenie záložného práva zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanej, ktoré podmienka bola nepochybne splnená.
20. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade boli splnené, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ako žiadal žalobca splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
O náhrade trov konania, s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle § 396 Civilného sporového poriadku, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).