Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/154/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská legálna metrológia, n.o., so sídlom Hviezdoslavova 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 954 521, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, so sídlom N. T. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: DOKO-SK, s.r.o., so sídlom Porúbka 35, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 36 458 830, v konaní o zaplatenie 17.091,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -233 zo dňa 04. februára 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -233 zo dňa 04. februára 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.591,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške, zo súm, za obdobie ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 995 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.552,31 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané podľa č.l. 211 spisu. V deň pojednávania bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovaného, ktorá vznikla dňa 30.01.2014, a pre ktorú sa pojednávania žalovaný nemohol zúčastniť. Z tohto dôvodu práceneschopnosti jedinej konateľky žalovaný požiadal o odročenie pojednávania na iný termín, pričom prílohou podania bolo potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti konateľky žalovaného C.. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania okresný súd skonštatoval, že táto nespĺňala náležitosti v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, ktoré vyjadrenie žiadosť žalovaného, ani pripojené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti konateľky žalovaného C. neobsahovalo napriek tomu, že žalovaný bol o uvedenej náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania poučený v predvolaní na pojednávanie. Zároveň okresný súd poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého za právnickú osobu môže okrem štatutárneho orgánu konať aj zamestnanec poverený štatutárnym orgánom, príp. sa právnická osoba, ako účastník občianskeho súdneho konania môže dať zastúpiť advokátom alebo inou osobnou spôsobilou na právne úkony. Vzhľadom k týmto skutočnostiam okresný súd nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust.

§ 51, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. mal za preukázané, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzavretím Zmluvy č. Z15/001/2011 o vykonávaní overovania a kalibrácie meradiel dňa 30.12.2010 na dobu určitú s platnosťou od 01.01.2011 do 31.12.2011. Na základe predmetnej zmluvy sa žalobca ako vykonávateľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa na podklade jednorazových písomných objednávok uskutočňovať overovanie meradiel a kalibráciu meradiel za podmienok, ktoré boli účastníkmi konania v predmetnej zmluve dojednané, a žalovaný sa zaviazal za vykonané metrologické výkony žalobcovi zaplatiť cenu v zmysle dojednania v článku VI. predmetnej zmluvy. Žalovaný nerozporoval existenciu záväzkovo- právneho vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou č. Z15/001/2011 o vykonávaní overovania a kalibrácie meradiel. Okresný súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú, uzatvorenú podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu bolo zaplatenie ceny za metrologické výkony, ktoré mali byť vykonané žalobcom na základe zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania v zmysle písomných objednávok žalovaného, ktoré boli priložené k návrhu na začatie konania, a ktorých cena bola následne účtovaná jednotlivými faktúrami, ktoré boli rovnako žalobcom pripojené k návrhu na začatie konania, v celkovej výške 17.091,80 Eur. Išlo o faktúry č. 511301230, č. 511302761, č. 511302998, č. 511302999, č. 511303000, č. 511305049, č. 511305050, č. 511306617, č. 511306879, č. 511308333, č. 511308334, č. 511308335, č. 511308336, č. 511308337, č. 511308338, č. 511308339, č. 511310010, č. 511310011, č. 511310012, č. 511310013, č. 511311510, č. 511311511, č. 511311512, č. 511311513, č. 511311514, č. 511312965, č. 511313184, č. 511313185, č. 511313186, č. 511314745, č. 511316218, č. 511316330, č. 511316492, č. 511317768, č. 511317769, č. 511317770, č. 511317771, č. 511319445, č. 511319446, č. 511319447, č. 511319448.

Žalobca podľa názoru okresného súdu nesporne preukázal, že v čase po začatí konania žalovaný uhradil časť žalovanej istiny, a to v sume 300 Eur dňa 18.04.2012 a v sume 200 Eur dňa 30.05.2012, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca preukázal tak základ, ako aj výšku ním uplatneného nároku. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného v prejednávanej veci, obsiahnutú v odpore proti platobnému rozkazu, žalovaný len vo všeobecnej rovine uviedol, že spochybňuje nárok žalobcu čo do jeho základu titulom jednotlivých faktúr, ktorými mal žalobca vyfakturovať metrologické výkony, a zároveň že eviduje rozdielnu výšku záväzku na základe zmluvného vzťahu so žalobcom. Obrana žalovaného ostala len v rovine všeobecných, ničím nekonkretizovaných tvrdení, pričom žalovaný vo vzťahu k svojim tvrdeniam neoznačil ani nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by jeho tvrdenia preukazoval, a teda vo vzťahu ku svojej procesnej obrane žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Na druhej strane, žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami spoľahlivo preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku. Vzhľadom k uvedenému okresný súd považoval žalobcov nárok za skutkovo a právne dôvodný, a preto žalobe vyhovel. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške 995 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.552,31 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. c), d), e), f) O.s.p.. Žalovaný namietal, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalovaný mal za to, že už len z dôvodu práceneschopnosti žalovaného, resp. jeho konateľa, preukázanej potvrdením lekára, bolo možné usúdiť, že jeho zdravotný stav neumožňoval účasť na pojednávaní. Neobstojí preto tvrdenie okresného súdu, že žalovaný mohol byť na pojednávaní zastúpený zamestnancom, pretože práve štatutárny zástupca žalovaného, ktorý žiadal o odročenie pojednávania, uzatváral zmluvu so žalobcom a vedel sa kvalifikovane vyjadriť k veci prostredníctvom jeho výsluchu v konaní. Je pravdou, že žalovaný nerozporoval existenciu záväzkového vzťahu so žalobcom, avšak žalovaný rozporoval uplatnený nárok žalobcu titulom jednotlivých faktúr a zároveň výšku nároku žalobcu. Dôvodom obrany žalovaného bola skutočnosť, že žalobca v priebehu zmluvného vzťahu so žalovaným opakovane porušil ustanovenia zmluvy, ktoré mali rozhodný význam pre výšku nároku žalobcu, a to najmä ustanovenie čl. IV. bodu 11. zmluvy, na základe ktorého sa žalobca zaviazal, že vykoná overenie najmenej dvoch objednaných meradiel v jednom termíne na jeden výjazd, v dôsledku porušenia ktorého si žalobca v jednotlivých faktúrach uplatnil neoprávnené náklady v rozpore s dohodou zmluvných strán. Tento rozpor sa týka viac než polovice faktúr, ktoré tvoria predmet uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní a boli súčasťou súdneho spisu. Dôsledkom popísaného porušenia zmluvy žalobcom bolo nedodržanie

zmluvných podmienok fakturácie podľa zmluvy, na základe čoho došlo k navýšeniu nároku žalobcu podľa zmluvy a k znemožneniu kontroly oprávnenosti fakturácie žalovaným a ďalšieho prefakturovania konečnému zákazníkovi žalovaného. Žalobca nedodržoval aj iné ustanovenia zmluvy, ktoré mali vplyv na výšku nároku žalobcu voči žalovanému titulom zmluvného vzťahu. V rozpore s ust. čl. IV. bodu 9. zmluvy nepotvrdzoval objednávky objednávateľa, v dôsledku čoho znemožnil žalovanému jeho ďalšiu komunikáciu s konečným zákazníkom, ktorému bol určený výkon podľa zmluvy so žalobcom, ako aj garancia uskutočnenia výkonu žalobcu podľa zmluvy v určenom termíne. Tieto dôvody mali zásadný význam pre posúdenie oprávnenosti výšky nároku žalobcu v tomto konaní a v dôsledku postupu okresného súdu, ktorý rozhodol vo veci bez účasti a výsluchu žalovaného nemohli byť riadne uplatnené a preukázané. Žalovaný považoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne, preto navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -252 zo dňa 08.09.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.10.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., keď krajský súd ako súd odvolací je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, z podaného odvolania žalovaného zo dňa 26.03.2014 bolo zrejmé, že odvolacie dôvody boli tak procesno-právneho, ako aj hmotno-právneho charakteru. K námietke žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Záver krajského súdu vyplýva z priebehu konania pred okresným súdom. Bolo zistené, že vo veci bol nariadený termín pojednávania na deň 04.02.2014, ktorý v zmysle doručenky na č.l. 211 spisu bol žalovanému doručený dňa 05.12.2013, t.j. v dostatočnom časovom predstihu k tomu, aby žalovaný si mohol vytvoriť podmienky k zabezpečeniu účasti na nariadenom termíne pojednávania. V súvislosti s doručením termínu pojednávania žalovanému krajský súd konštatuje dodržanie aj ust. § 115 ods. 2 O.s.p..

Žalovaný mal vytvorený dostatok času na prípravu nariadeného termínu pojednávania pred okresným súdom, ktorá príprava zahŕňa v sebe aj zabezpečenie účasti na nariadenom termíne pojednávania tak, aby žalovaný mohol naplniť svoje právo zúčastniť sa súdneho pojednávania. Podľa obsahu predvolania na termín dňa 04.02.2014 (č.l. 212 spisu), bolo zrejmé, že žalovaný okrem iného bol poučený aj podľa ust. § 119 O.s.p.. Bolo uvedené, že ak dôvodom na odročenie pojednávania je zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, pričom za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. I napriek uvedenému poučeniu okresným súdom v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p., žalovaný uskutočnil podaním zo dňa 30.1.2014 návrh na odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovaného, s doložením len Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti C. - neschopný práce od 30.1.2014 (č.l. 215 spisu), bez vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav menovanej konateľky žalovaného C. neumožňuje účasť na pojednávaní, t.j. že konateľka žalovaného nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Absenciu

takéhoto vyjadrenia, potvrdenia ošetrujúceho lekára skonštatovala aj sudkyňa okresného súdu, čo je zaznamenané v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 04.02.2014 (č.l. 218 spisu).

Okresný súd za aplikácie ust. § 119 ods. 3 O.s.p. a skutočnosti, že na strane žalovaného ide o právnickú osobu, za použitia aj ust. § 21 ods. 1 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý procesný postup hodnotí krajský súd ako vecne správny. Pokiaľ žalovaný bol poučený v obsahu predvolania na nariadený termín pojednávania na deň 04.02.2014 okrem iného aj v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p. a k procesnému návrhu na odročenie pojednávania nebolo doložené vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav konateľky žalovaného neumožňuje jej účasť na pojednávaní, tak bolo nevyhnutné uzavrieť, že procesný návrh na odročenie pojednávania nespĺňal zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 119 ods. 3 O.s.p., a preto návrhu žalovaného na odročenie pojednávania nemohlo byť vyhovené. Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak na strane žalovaného na základe vykonaného poučenia okresným súdom v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p. dôvod práceneschopnosti konateľky žalovaného nebol doložený zákonnou podmienkou vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav konateľky žalovaného je taký, že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, tak boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, a tým nevyhovením procesnému návrhu na odročenie pojednávania nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Je nepochybné, že na strane žalovaného ide o právnickú osobu, za ktorú v zmysle ust. § 21 ods. 1 O.s.p. nekoná len štatutárny orgán, ale môže za ňu konať zamestnanec, prípadne iný poverený pracovník, resp. zvolený zástupca tak, ako to vyplýva aj z ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to jeho druhej vety, podľa ktorej právnická osoba koná buď štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Vzhľadom k uvedenému žalovaný mal možnosť zabezpečiť účasť na nariadenom termíne pojednávania nielen konateľkou žalovaného, ale aj iným subjektom, resp. inou osobou, zamestnancom alebo iným povereným pracovníkom, prípadne zvoleným zástupcom. Žalovaný však ani jednu z uvedených zákonných možností nevyužil, a preto jeho neúčasť ani z tohto dôvodu nemohla byť kvalifikovaná v rovine jeho odňatia možnosti konať pred súdom. Krajský súd k správnosti postupu okresného súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, poukazuje aj na ust. § 6, § 114 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorých vyplýva, že súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, t.j. pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Okresný súd svojim postupom akceptoval uvedené zákonné ustanovenia, keď vec pripravil tak, aby bolo možné o nej rozhodnúť na nariadenom termíne pojednávania dňa 04. februára 2014.

V konečnom dôsledku v zmysle ust. § 125 O.s.p. výsluch účastníka - žalovaného je len jedným z dôkazných prostriedkov na zistenie skutkového stavu veci pre rozhodnutie súdom, keďže sú tu iné dôkazy, ktoré aj v danej sporovej právnej veci boli vykonané a preukázali spoľahlivým spôsobom uplatnenú žalobcovu pohľadávku. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo ani k porušeniu ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ide o právo v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý bol vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, ho nevyužil, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. K úplnosti veci sa poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.

Krajský súd nezistil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v hmotno-právnej rovine, pretože bolo zistené, že žalovaný až v písomne podanom odvolaní namietal porušenie čl. IV. bodu 11. uzavretej Zmluvy č. Z15/001/2011 o vykonávaní overovania a kalibrácie meradiel zo dňa 30. decembra 2010 (ďalej len „zmluva“), keďže takéto tvrdenie žalovaný nepoužil v konaní pred okresným súdom, t.j. išlo o nové tvrdenie uplatnené až v odvolacom konaní. To, že išlo o nové tvrdenie, vyplýva aj z podaného odporu

zo dňa 23.07.2012 (č.l. 201 - 202 spisu), keď žalovaný len všeobecne použil obranu, že spochybňuje nárok žalobcu čo do základu titulom jednotlivých faktúr, ako aj, že eviduje rozdielnu výšku záväzku na základe zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalovaný v obrane, ktorú uskutočnil pred okresným súdom, uviedol len to, že neuznáva nárok žalobcu ani čo do jeho výšky. To, že žalobca nemal postupovať podľa čl. IV. bodu 11. uzavretej zmluvy, namietal žalovaný až v písomne podanom odvolaní. Pre toto nové tvrdenie žalovaný nepreukázal žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na túto novú námietku žalovaného v odvolacom konaní nemohol prihliadať.

Z uvedeného krajský súd pri posudzovaní rozsudku okresného súdu bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Námietka uplatnená žalovaným až v podanom odvolaní, že sa žalobca mal dopustiť porušenia čl. IV. bodu 11. uzavretej zmluvy, sa tak nestala relevantnou odvolacou námietkou, naviac, keď toto tvrdenie mohol žalovaný použiť už pred okresným súdom, a to v písomne podanom odpore. I napriek tomu tak neurobil, keďže v písomne podanom odpore použil, resp. poskytol len všeobecné tvrdenia, že výška pohľadávky žalobcu neobstojí, t.j. že žalovaný si v konaní pred súdom prvého stupňa nesplnil povinnosť tvrdenia a následne tým nemohol splniť ani dôkaznú povinnosť, medzi ktorými je vzájomná väzba.

V súvislosti s viazanosťou skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa krajský súd opätovne poukazuje na obsah predvolania na nariadený termín súdneho pojednávania dňa 04.02.2014 (č.l. 212 spisu), ktorý zahŕňal aj poučenie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., t.j. že žalovaný bol povinný všetky skutočnosti a dôkazy označiť do skončenia dokazovania vo veci, a pokiaľ tak neurobil, nebolo možné na novo tvrdené skutočnosti uvádzané žalovaným až v písomne podanom odvolaní prihliadať, keďže nebola preukázaná žiadna z podmienok uvedených v ust. § 205a ods. 1 O.s.p..

K úplnosti je potrebné dodať, že označovanie dôkazov, uvádzanie tvrdení zo strany žalovaného ako účastníka súdneho konania nemôže byť viazané len na nariadený termín súdneho pojednávania, pretože žalovaný môže písomnými podaniami do súdneho spisu uplatňovať tieto tvrdenia alebo označiť dôkazy, prípadne tieto do spisového materiálu doložiť aj mimo stanoveného termínu pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nie je možné úzko vzťahovať len na nariadený termín súdneho pojednávania. Žalovaný mal možnosť pred okresným súdom produkovať svoju obranu, uvádzať tvrdenia, označovať dôkazy, a pokiaľ to neuskutočnil, tak nebolo možné až v rámci odvolacieho konania z titulu princípu neúplnej apelácie prihliadať na nové tvrdenia, nepoužité žalovaným pred súdom prvého stupňa.

Za viazanosti skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa krajský súd uvádza za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p., že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym záverom okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Listinné dôkazy vykonané pred okresným súdom, a to uzavretá zmluva, preukázala zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, jednotlivé objednávky a pracovné listy, ako aj záznamy o meraní preukázali plnenie zo strany žalobcu, ktorá realizácia plnenia bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami, t.j. v súhrne vykonané listinné dôkazy preukázali opodstatnenosť žalobcovej pohľadávky tak čo do základu, ako aj výšky. Zo strany žalobcu bolo preukázané vykonanie metrologických výkonov, hodnota ktorých bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami č. 511301230, č. 511302761, č. 511302998, č. 511302999, č. 511303000, č. 511305049, č. 511305050, č. 511306617, č. 511306879, č. 511308333, č. 511308334, č. 511308335, č. 511308336, č. 511308337, č. 511308338, č. 511308339, č. 511310010, č. 511310011, č. 511310012, č. 511310013, č. 511311510, č. 511311511, č. 511311512, č. 511311513, č. 511311514, č. 511312965, č. 511313184, č. 511313185, č. 511313186, č. 511314745, č. 511316218, č. 511316330, č. 511316492, č. 511317768, č. 511317769, č. 511317770, č. 511317771, č. 511319445, č. 511319446, č. 511319447, č. 511319448.

Listinné dôkazy preukázali, že žalobca postupoval v zmysle čl. III. bodu 1. uzavretej zmluvy, keď vykonával na základe jednorazových objednávok overovanie meradiel, podľa čl. III. bodu 2. zmluvy v zmysle jednorazových objednávok kalibráciu meradiel s tým, že žalovaný sa v zmysle čl. III. bodu 3.

zmluvy zaviazal zaplatiť cenu v súlade s čl. VI. uzavretej zmluvy. V čl. VI. bodu 1. uzavretej zmluvy bola cena stanovená podľa platného cenníka Slovenskej legálnej metrológie, n.o., v ktorom boli uvedené ceny v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, pričom cenník bol pre potreby objednávateľa k nahliadnutiu na ktoromkoľvek Metrologickom pracovisku vykonávateľa a na webovej stránke www.slm.sk. Takisto bol stanovený dohodou v rámci zmluvy aj termín splatnosti podľa čl. VI. bodu 4. zmluvy, keď splatnosť bola dohodnutá v lehote 30-tich kalendárnych dní od vystavenia faktúry ako účtovného dokladu.

Vykonané dokazovanie dalo spoľahlivý základ pre odpoveď dôvodnosti žalobcovej pohľadávky, keď bolo preukázané, že nárok žalobcu vyplýval zo zmluvy, ktorý zmluvný vzťah v konečnom dôsledku žalovaný nerozporoval. Krajský súd dodáva, že medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, keďže žalovaný použil v písomne podanom odpore len všeobecnú argumentáciu, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Uvedený stav nastal aj v predmetnej sporovej právnej veci, keď pri nesplnení tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti potom výsledok súdneho rozhodnutia vyznel v neprospech žalovaného a na druhej strane v prospech žalobcu, ktorý preukázal zmluvný základ svojho nároku, ako aj jeho výšku, a to v súlade nielen s dojednaniami obsiahnutými v uzavretej zmluve medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na základe listinných dôkazov, ktoré preukázali rozsah plnenia. Krajský súd poukazuje na to, že obsahová hodnovernosť listinných dôkazov vykonaných pred okresným súdom nebola vyvrátená žiadnym relevantným dôkazom zo strany žalovaného, preto z týchto listinných dôkazov ako nesporných a hodnoverných bolo nevyhnutné vychádzať pri konštatovaní dôvodnosti žalobcovej pohľadávky. Pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Je potrebné uviesť, že pokiaľ v odvolacom konaní sa aplikuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak je postačujúce, ak krajský súd poukáže na závery tak skutkové, ako aj právne okresného súdu, obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a nie je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd opätovne zopakoval tie skutkové a právne zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Tento záver krajského súdu vychádza aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , pokiaľ v odvolacom konaní odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení nebol preukázaný ako relevantný ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného, preto bolo nevyhnutné rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, keďže postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom a doteraz zistený skutkový stav okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., dal spoľahlivý základ pre opodstatnenosť žalobcovej pohľadávky.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. Žalobca ako úspešný účastník odvolacieho konania neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto z titulu absencie návrhu ako jednej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. (1/ podanie návrhu, 2/ ich vyčíslenie v zákonnej lehote), žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. V konečnom dôsledku vznik takýchto trov ani nebol preukázaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.