Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Co-174-2014.pdf
PDF · 73.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/174/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu B. O. X. X..H..E.. so sídlom v W., Ú. Č.. X, proti žalovaným: X. U. W., bytom v O., P. Č.. X, X. Y. W., bytom v O.Š., P. Č..X, za účasti vedľajšieho účastníka N. A. E. E.Y. X. M., so sídlom v F., Q. Č.. XX, o zaplatenie 499,27 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 3.1.2014 č.k. 13C 54/2013-71 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovaným náhradu trov konania nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania sumu 102,41 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a zároveň nariadil vrátiť žalobkyni súdny poplatok v sume 22,87 eura do 15 dní prostredníctvom Daňového úradu W..
Uvedeným rozhodnutím rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 499,27 eura titulom poskytnutého úveru.
Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala späť žalobný návrh a žiadala konanie zastaviť, preto konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto súd žalobkyňu na náhradu trov žalovaným nezaviazal.
Pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka súd vychádzal z názoru, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto má povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a to za 2 úkony právnej služby - odporu proti platobnému rozkazu a písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 28.5.2013 každý úkon právnej pomoci v sume 34,86 eura a k tomu 2x režijný paušál po 7,81 eura. Vzhľadom na to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom dane z pridanej hodnoty, priznal mu zvýšenú odmenu o 20% DPH, teda o 17,07 eura.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v uvedenom výroku zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odvolaní uviedol, že súd v uvedenej časti rozhodnutie nesprávne
právne posúdil, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania. Uviedol, že považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Žalobca zastáva názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoci pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelania a združenie má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného a to oznámenie o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, ale z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Je toho názoru, že len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania je nemožné pripraviť sa na zastupovanie tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu
- príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru, súd by mal pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a to za 2 úkony právnej pomoci (odpor proti platobnému rozkazu a písomné vyjadrenie). Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka možno považovať za účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného, preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada za ich vykonanie.
Vedľajší účastník v prejednávanej veci podal odpor proti platobnému rozkazu v ktorom zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca písomným podaním zo dňa 4.12.2013 vzal späť návrh v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil. Vedľajšiemu účastníkovi preto vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že trovy konania vynaložené zo strany vedľajšieho účastníka spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za podanie odporu proti platobnému rozkazu a za písomné vyjadrenie sú účelne vynaloženými trovami konania, preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada. Treba povedať, že uplatnené trovy konania boli totiž vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovaného a v súvislosti s právnymi službami ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Súd však nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi za úkon právnej pomoci spočívajúci v príprave a prevzatí zastúpenia. Preto bez významu je námietka žalobcu v odvolaní, že „je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tejto veci, teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia“. Pokiaľ žalobca namietal,
že vedľajší účastník nemá právo na právne zastúpenie, resp. že má konať v konaní sám, bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, táto námietka nemá oporu v platnom procesnom práve.
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pritom ako zástupcu si účastník môže zvoliť advokáta (§ 24 O.s.p.).
Z tohto ustanovenia je možné vyvodiť, že vedľajší účastník, rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod, preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdiť.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník , v danom prípade žalovaní a vedľajší účastník, ktorým však trovy konania v súvislosti s odvolaním nevznikli a žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.