Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Co-113-2014.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Subarea
1Co/113/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika s.r.o., so sídlom v Prahe, Novodvorská 994, Česká republika proti žalovanému Ľ.Í.E. W.Q., W. Q. H., T. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 601,44 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11.11.2013 č.k. 17C/336/2012-59
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 422,43 eur s 9 % úrokom z omeškania od 23.7.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 157,17 eura, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania sumu 18,50 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru v sume 601,44 eura s prísl. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní bolo nesporné, že veriteľ odstúpil od zmluvy po tom, ako nebola zaplatená v poradí 4. splátka, čím sa celý nezaplatený zvyšok stal zročným. Žalovanému bola poskytnutá suma 1.161,79 eura a zaplatiť mal sumu 1.728,74 eura (6 x 28,81 eura). Keďže ku dňu odstúpenia od zmluvy, ktoré sa stalo účinné dňa 22.7.2010 žalovaný zaplatil 1.306,31 eura, dlh žalovaného predstavuje sumu 422,43 eura a v tejto časti považoval súd návrh žalobcu za dôvodný. Nárok žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty v sume 107,88 eura nepovažoval súd za dôvodný, lebo podľa jeho názoru nebola dodržaná obligatórna písomná forma ohľadom dohody o zmluvnej pokute v zmysle zákona , preto v uvedenej časti súd žalobu zamietol. Mal teda za to, že žaloba bola dôvodne podaná ohľadom sumy 422,43 eura, a teda žalobca bol úspešný v rozsahu 70,22 % v pomere k neúspechu 29,78 %, čo je v opačnom garde pomer úspechu a neúspechu žalovaného . Rozsah úspechu žalobcu je neúspechom žalovaného a v takomto rozsahu by mu patrila náhrada trov konania, ak by mu vznikli a tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Rozsah neúspechu 70,22% preto bolo podľa názoru súdu treba odrátať. Zo sumy 179,01 eura (t.j. zo sumy, v akej bola žaloba zamietnutá), patrí odmena za 1 úkon právnej služby 18,26 eura + režijný paušál, preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia , a to za 2 úkony právnej pomoci prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe, každý úkon teda v sume 18,26 eura 2 x režijný paušál po 7,63 eura, teda trovy konania spolu v sume 51,78 eura. Z uvedenej sumy súd odrátal neúspech vedľajšieho účastníka v rozsahu 36,36 eura (70,22 %), čo spolu s 20% DPH vo výške 3,08 eura predstavuje trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 18,50 eura.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd výrok o trovách vedľajšieho účastníka zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru uvedený výrok súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nie je správny. Ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. zakladá čiastočný úspech vo veci na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania za predpokladu, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov je rovnaký. Podľa jeho názoru nárok na čiastočnú náhradu sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, v ktorom mu vzniká povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu účastníka ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo práva. Podľa jeho názoru súd mal vypočítať jeho percento úspechu tak, že úspech žalovaného, ktorému vznikla povinnosť na náhradu trov konania odráta od jeho úspechu, nakoľko mu vzniklo právo na náhradu trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva. Vzhľadom na vyššie uvedené, jeho čistý úspech predstavoval 40,44 % a v takomto pomere mal mu náhradu trov konania priznať, pričom nemal priznať nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože v konaní bol značne neúspešný a jeho čistý úspech v konaní by predstavoval záporné číslo mínus 40,44 %. Ďalej žalobca uviedol, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Podľa jeho názoru vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov z registrácii Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka vec nesprávne právne posúdil, ak žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá náhrada nákladov konania. Ak má len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na náhradu nákladov konania.
Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby bol prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť.
Nárok na náhradu trov konania vzniká v takom prípade na základe jednoduchého výpočtu. Úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov pomerne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Tento výpočet sa opiera o to, že aj ten účastník konania, ktorý nemal prevažujúci úspech, má v podstate v tej časti, v ktorej uspel, nárok na náhradu trov. Vyjadruje to dikcia „...súd náhradu trov pomerne rozdelí...“, hoci v praxi dostáva náhradu trov iba jeden z účastníkov konania, prípadne len jedna sporová strana. Ináč povedané, čiastočné procesné úspechy sa vzájomne, do rovnakej výšky anulujú. Zvyšujúca časť je determinantom pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania.
V prejednávanej veci ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca mal úspech v konaní v rozsahu 70,22 % v pomere k neúspechu žalovaného v rozsahu 29,78 %. Správne preto postupoval súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným, ak žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu (70,22 %) zníženú o 29,78 %, čo zodpovedá úspechu žalovaného a teda trovy konania „pomerne“ rozdelil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,44 %.
Nesprávne však postupoval súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ak žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, čo sa vzťahuje aj na rozhodovanie o trovách konania.
Ako bolo vyššie uvedené, úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V praxi to znamená, že náhradu trov dostáva iba jeden z účastníkov konania, pretože čiastočné procesné úspechy sa vzájomne, do rovnakej výšky anulujú. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že žalobca mal úspech v rozsahu 70,22 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 29,78 % v danom prípade čiastočné procesné úspechy účastníkov v rozsahu 29,78 % t.j. sa anulovali a v prevyšujúcom rozsahu 40,44 %, teda zvyšujúca časť je nárokom žalobcu na náhradu trov konania aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Opačný výklad uvedeného ustanovenia by potom nevyhnutne viedol k záveru, podľa ktorého by súd musel priznať náhradu trov konania aj neúspešnému žalovanému, v danom prípade v rozsahu 29,78 %.
Z uvedených hľadísk treba považovať odvolanie žalobcu vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka za dôvodné. Preto ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nemožno považovať jeho rozhodnutie za správne. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z názoru odvolacieho súdu vyslovenom v tomto zrušujúcom uznesení a opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.