Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/56/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Boris Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľa: R.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Z. XXXX/XA, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 47 258 250, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát Mgr. Jozef Vida, proti manželke: R.. Z. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Z. XXXX/XA, v konaní zastúpená: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, o odvolaní manželky - matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. júla 2022 č. k. -248, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o určení výživného ako aj výroku VI. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd podľa , ďalej len „CSP“ v spojení s , ďalej len „CMP“) rozsudkom zo dňa 8. júla 2022 č. k. -248 rozviedol manželstvo navrhovateľa: R.. B. O., nar. XX.XX.XXXX a manželky: R.. Z. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 11.07.2009 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky vo zväzku 42 ročník 2009 na strane 202 pod poradovým číslom 86 (I. výrok). Zveril maloleté dieťa: M. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 280 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Styk otca s maloletým dieťaťom: M. O., nar. XX.XX.XXXX upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. (III. výrok). Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať (IV. výrok). Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas a v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať (V. výrok).

2. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na , , , , , až 5, , , o rodine (ďalej len ,e“), .

4. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal proti manželke rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré navrhol zveriť na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, jeho zaviazať na platenie výživného na maloletú v sume 200 eur mesačne. Styk navrhol upraviť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v piatok od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas letných školských prázdnin je oprávnený stýkať sa s maloletou od 01.07. od 09:00 hod. do 08.07. do 19:00 hod., od 15.07. od 09:00 hod. do 22.07. do 19:00 hod., od 01.08. od 09:00 hod. do 08.08. do 19:00 hod., od 15.08. od 09:00 hod. do 22.08. do 13.00 hod. Ďalej počas zimných prázdnin je oprávnený stretávať sa s maloletou od 22.12. od 09:00 hod. do 24.12. do 15.00 hod. a od 02.01. od 09:00 hod. do 06.01. do 19:00 hod. Počas prázdnin sa styk platný počas bežného kalendárneho roka neuplatní. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska. Otec je povinný maloleté dieťa od matky prevziať a vrátiť maloleté dieťa v stanovenom čase matke v mieste jej bydliska.

5. Návrh odôvodnil tým, že vzťah s manželkou je trvalo a vážne rozvrátený, dlhšiu dobu spolu nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2021, kedy ho manželka s dcérou vyhodili z vlastného domu. Býval u svojich rodičov, teraz žije so svojou priateľkou a s ich novorodencom. Plánuje predať svoj dom a z takto získaných finančných prostriedkov si zabezpečiť bývanie, pretože chce mať isté miesto, kde by sa mohol s maloletou pravidelne stretávať. Na pojednávaní uviedol, že nechce mať presne upravený styk s maloletou, nechal by to na rozhodnutie dcéry. Pracuje v otcovej firme, mesačne zarobí okolo 1.000 eur, zároveň poprel vykonávanie manažérskych činností v tejto firme, nakoľko sa jedná o malú firmu a tam ich nie je potrebné vykonávať. Vlastní rodinný dom, na ktorého výstavbu čerpal úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, spláca ho mesačnými splátkami vo výške 163,50 eur, zostatok úveru je vo výške cca. 28.000 eur. V priebehu konania mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Výživné navrhol vo výške 200 eur mesačne s tým, že je ochotný i naďalej platiť výdavky maloletej na voľnočasové aktivity. Čo sa týka styku, navrhuje ho upraviť na každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

6. Manželka sa k návrhu najskôr vyjadrila písomne, kedy uviedla, že návrh považuje v časti rozvodu a zverenia maloletej do jej starostlivosti za nesporný. Otec si neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, výživné vo výške 200 eur mesačne dobrovoľne uhradil len za mesiace jún, júl a august 2021. Nie je pravdou, že otec nad rámec uhrádzal výdavky maloletej, preto sa nemožno spoliehať na to, že tak bude robiť do budúcna. Mesačný príjem navrhovateľa je vo výške 2000-3000 eur, ktorý príjem pozostáva z pracovnej činnosti stolára, kde zarába okolo 1.000 eur mesačne a zároveň vykonáva manažérske činnosti , ktorými si zarobí 1000 až 2.000 eur mesačne, pričom obe činnosti vykonáva u otca. Jej príjmy dosahujú spolu 2000 eur, tento príjem pozostáva zo zamestnania vo farmaceutickej spoločnosti s príjmom 1000 eur a z príjmu cca. 1000 eur, ktorý dosahuje z prevádzky obchodu s oblečením. Uviedla nasledovné mesačné výdavky na maloletú: strava 200 eur, oblečenie 150 eur, angličtina 76 eur, telefón 60 eur, poistka 25 eur, benzín 100 eur, golf 50 eur, cestovanie 3.500 eur (letná a zimná dovolenka), výdavky na domácnosť 70 eur (elektrina, plyn, internet, komunálny odpad, televízia, Magio rozhlas), spolu vo výške 952 eur mesačne. Vzhľadom na to, že otec sa v návrhu zaviazal na dobrovoľné podieľanie sa na uhrádzaní všetkých výdavkov dieťaťa na jeho voľnočasové aktivity, ktoré sú nákladné, pričom nemožno mať istotu, že sa otec bude dobrovoľne podieľať na týchto vysokých výdavkoch, avšak je zrejmé, že mu to finančná situácia dovoľuje, navrhuje otca zaviazať na platenie výživného vo výške 500 eur mesačne aj vzhľadom na to, že dieťa je už zvyknuté na určitý životný štandard, ktorý by sa nemal znížiť v dôsledku rozvodu rodičov. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že otec nemá kde bývať a tráviť čas s maloletou, nakoľko býva u svojich rodičov a prespáva u svojej priateľky. Súhlasí však s určením stykov počas bežného roka tak, ako to navrhuje navrhovateľ a počas prázdnin styk neupravovať.

7. Manželka na pojednávaní pred súdom uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletou a jej starším synom, ktorý je teraz nezamestnaný. Jej aktuálny príjem zo závislej činnosti je vo výške 1100 eur a príjem z podnikania odhaduje vo výške 1000 eur Mesačné náklady na živnosť pozostávajú z nájomného vo výške 520 eur, prevádzkových nákladov vo výške 70 eur, platby elektriny 50 eur, platby internetu na predajňu 10 eur mesačne. Ďalej sú to odvody do poisťovní mesačne spolu v sume 260 eur. Aktuálne zamestnáva jednu predavačku, ktorej vypláca mzdu mesačne vo výške 750 eur. V súvislosti s výdavkami na bývanie uviedla, že uhrádza poplatok za elektrinu 70 eur mesačne, Magio TV 35 eur mesačne, internet a Orange 12 eur mesačne. Teraz dostala vyúčtovanie za vodu vo výške 92 eur, poistenie domácnosti je v sume 25 eur štvrťročne. Za odvoz smetí bude platiť 20 eur na osobu ročne. Čo sa týka maloletej, uviedla, že navštevuje osemročné gymnázium v Nových Zámkoch, preto ju nosieva denne do školy, v súvislosti s čím má výdavky na benzín vo výške 100 eur mesačne. Maloletá sa v škole nestravuje,

na jej stravu minie 200 eur mesačne, nakupuje jej oblečenie za 150 eur mesačne. Okrem toho jej platí životnú poistku, so sporením je to 25,- eur mesačne. Navštevuje kurz angličtiny, ktorý ich vyjde 80-90 eur mesačne. Matka poukázala i na to, že maloletá je zvyknutá na určitý životný štandard, medzi ktoré patrí nakupovanie oblečenia v značkových predajniach a luxusné dovolenky v lete a v zime, ktoré ich vyšli v priemere na jednu osobu v sume 3.500 eur ročne.

8. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas vo vzťahu k manželkou vyčísleným nákladom na maloleté dieťa. Nesúhlasil s položkami ako strava 200 eur, ktorá podľa jeho názoru pri 12-ročnom maloletom môže predstavovať asi 150 eur, náklady na oblečenie odhaduje na 70 eur mesačne a taktiež nesúhlasil s nákladmi na PHM vo výške 100 eur mesačne, keď maloletá chodí bežne aj autobusom. Podľa jeho názoru výživným v sume 200 eur zo strany otca a po prispení adekvátnou sumou aj zo strany matky, bude možné uspokojiť všetky oprávnené náklady maloletého dieťaťa.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla pre prípad rozvodu maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného v sume 300 eur mesačne a styk otca s maloletou upraviť tak, ako sa na tom rodičia dohodli.

10. Vykonaným dokazovaním s poukazom na výpovede účastníkov konania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manžel má mimomanželskú známosť, z ktorého vzťahu pochádza maloletý L. B., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Súd zveril maloletú do starostlivosti matky, pretože táto otázka medzi rodičmi sporná nebola, ako to vyplýva zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 09.03.2022 rodičia sa takto dohodli a navyše súd nevzhliadol žiadnu kontraindikáciu, pre ktorú by maloletú nebolo možné zveriť matke, ktorá jej doteraz poskytuje náležitú starostlivosť. Súd zároveň rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže nezistil dôvody na strane ani jedného z rodičov, pre ktoré by bolo potrebné výkon týchto rodičovských práv obmedziť u niektorého z nich, prípadne pozastaviť ich výkon alebo rodičov pozbaviť výkonu týchto rodičovských práv.

12. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého dieťaťa, poznamenal, že dieťa má bežné potreby v súvislosti s vekom a fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv a v súvislosti so školou, ako aj s návštevou jazykových kurzov. Maloletá ukončila druhý ročník osemročného štúdia na Gymnáziu v Nových Zámkoch, v škole sa nestravuje. Navštevuje kurz anglického jazyka, za jednu hodinu platia 14 eur, za konverzáciu 7 eur, kurz ich mesačne vychádza na 80-90 eur. Od septembra bude navštevovať aj kurz španielskeho jazyka, jazykové kurzy ich potom vyjdú na 28 eur týždenne. Maloletá v apríli prekonala ochorenie Covid-19, teraz trpí postcovidovými príznakmi, z ktorého dôvodu absolvovala enzymatickú liečbu, ktorá stála 30 eur. V uvedenej liečbe budú pokračovať.

13. K pomerom na strane navrhovateľa súd poznamenal, že je zamestnaný v otcovej firme. Podľa potvrdenia o príjme jeho priemerný čistý zárobok je vo výške 763,25 eur, na pojednávaní deklaroval príjem vo výške 1000 eur mesačne. Vo vlastníctve má rodinný dom, ktorý obýva manželka s maloletou a jej plnoletým synom z predošlého manželstva. Osobné motorové vozidlo nevlastní, žije so svojou priateľkou a maloletým L. B., ktorá vyživovacia povinnosť mu pribudla v priebehu konania. Pokiaľ ide o jeho mesačné výdavky na živobytie, doteraz platil nasledovnú mesačnú réžiu rodinného domu: elektrina 62 eur, voda 4,52 eur, plyn 66 eur, RTVS 4,64 eur, služby Slovanet 9,20 eur, ďalej platí splátky úveru ŠFRB 163,98 eur, mobil 33,70 eur, doučovanie angličtiny pre maloletú 76 eur mesačne. Aktuálne do spoločnej domácnosti s priateľkou prispieva sumou 200-300 eur mesačne.

14. Pokiaľ ide o pomery na strane manželky navrhovateľa, na pojednávaní deklarovala príjem vo výške 2100 eur (1.100 eur zo závislej činnosti vo farmaceutickej spoločnosti a 1000 eur príjem z podnikania). Počas pandémie jej bol vyplatený finančný príspevok pre vybranú skupinu SZČO v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 za obdobie od júna 2020 do novembra 2021 v priemere mesačne v sume 466,66 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (manželky) za rok 2020 vyplýva, že výdavky presahujú príjmy o 7890,97 eur. Manželka je poberateľkou prídavku na maloleté dieťa. Býva v rodinnom dome s maloletou a plnoletým synom z predchádzajúceho manželstva. Nevlastní hnuteľný, nehnuteľný majetok a nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uhrádza nasledovné mesačné poplatky: elektrina 70

eur mesačne, Magio TV 35 eur, internet a Orange 12 eur. Naposledy bolo vyúčtovanie vody vo výške 92 eur a poistenie domácnosti 25 eur platí štvrťročne. Za odvoz smetí bude platiť 20 eur na osobu ročne.

15. Keďže súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania má 12 rokov , ukončilo 2. ročník osemročného gymnázia, je zdravé, výdavky má bežné, primerané veku, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil od právoplatnosti rozhodnutia sumou 280 eur mesačne, nakoľko túto sumu považoval za adekvátnu vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, pričom súd uplatnil aj tzv. valorizačnú klauzulu v zmysle § 78 ods. 3 ZR a prihliadol na vývoj životných nákladov. Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, s poukazom na výpovede účastníkov konania dospel k záveru, že výživné na maloletú M. 280 eur mesačne je primerané jej odôvodneným potrebám (bežné potreby v súvislosti s vekom a fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv, v súvislosti so školou, ako aj s návštevami jazykových kurzov), ako aj osobným a zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Súd čiastočne uznal matkou uvádzané výdavky na maloletú a to spolu vo výške 445 eur mesačne (strava 180 eur mesačne, oblečenie 70 eur mesačne, angličtina 80 eur mesačne, poistka 25 eur mesačne, alikvotná časť na bývanie 70 eur mesačne, cestovné 20 eur). Neuznal však výdavky maloletej na golf a luxusné dovolenky, pretože ich považuje za nadštandardné, navyše výdavok na luxusnú dovolenku nepovažuje ani za odôvodnený a nutný výdavok maloletej. Čo sa týka výdavku na benzín, ktorý matka spotrebuje na vozenie maloletej do a zo školy súd tiež považuje za nedôvodný, pretože maloletá je vo veku 12 rokov, kedy by pre ňu nemal byť problém dochádzka do a zo školy využitím hromadnej dopravy. Súd neuznal ani výdavky na oblečenie v sume 150 eur mesačne, pretože sama matka na pojednávaní uviedla, že maloletá je väčšia ako ona, preto je toho názoru, že niektoré druhy oblečenia jej môže matka zaobstarať aj z vlastného obchodu s oblečením. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal okrem odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa aj z možností a schopností otca, ako výživou povinného rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prihliadol na ním deklarovaný príjem vo výške 1000 Eur mesačne v čistom, ako aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu, čo v danom prípade u otca pri jeho posudzovaných príjmoch predstavuje rozpätie súm 250 až 300 eur mesačne. Súd nezohľadnil tvrdenie otca, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pretože v podstate je vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, ako si zabezpečiť dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí. Poznamenal, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom prináleží obom rodičom, t. j. nielen tomu rodičovi, ktorý deti nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 280 eur, a matka prispeje minimálne polovicou, t. j. sumou 140 eur, keďže druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na maloleté dieťa, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 445,88 eur mesačne, čím vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám .

16. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, súd ho upravil v súlade s dohodou rodičov maloletej, ktorá vyplýva aj zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 09.03.2022, na každý nepárny kalendárny víkend od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., kedy si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú odovzdá matke na tom istom mieste.

17. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

18. Manželka - matka maloletej M. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči vyššie uvedenému rozsudku v časti II. výroku, ktorým súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej podala odvolanie, dôvodiac , . Rozsudok v tejto časti považuje za nezákonný, nepreskúmateľný a celkom zjavne založený na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení. Podľa jej názoru mal súd zaviazať otca k vyživovacej povinnosti vo vyššej sume,

ktorý by bola úmerná životnej úrovni navrhovateľa, a ktorá by zabezpečila zachovanie životnej úrovne maloletej, dosahovanej v čase, keď účastníci konania žili v spoločnej domácnosti.

19. Namietla, že navrhovateľ v konaní pred súdom preukázateľne neuvádzal pravdu o svojich príjmoch. Navrhovateľom uvedený príjem vo výške 1000 eur mesačne považuje za znížený, pretože sám navrhovateľ uviedol, že aktuálna pandemická situácia je zlá a má vplyv na zisk firmy. Má za to, že aktuálny príjem navrhovateľa po odznení následkov pandémie predstavuje sumu okolo 2 000 eur. Uviedla, že súd prvej inštancie uznal, že nepovažoval za pravdivé Potvrdenie o príjme navrhovateľa, ako aj nepovažoval za pravdivé vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 08.07.2022 o výške jeho mesačného príjmu, avšak súd sa už ďalej nezaoberal tým, aké sú skutočné príjmy navrhovateľa. Prvoinštančný súd v rozsudku uviedol, že vychádzal z príjmu deklarovaného navrhovateľom 1 000 eur mesačne, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu vychádzal z takéhoto príjmu otca, keď tento príjem je podľa jej názoru celkom zjavne podstatne vyšší, čím rozsudok súdu prvej inštancie považuje v tejto časti za nepreskúmateľný.

20. Odvolateľka uviedla, že navrhovateľ netrávi čas s maloletou dcérou a prakticky sa už dlhodobo nepodieľa ani na výchove, ani na výžive maloletej dcéry. Z tohto dôvodu má za to, že konajúci súd nesprávnym posúdením dospel k záveru, že polovica zo sumy navrhovateľovi určeného výživného (140 eur) je priamo úmerná takmer výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa.

21. Ďalej namietala, že konajúci súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s výdavkami navrhovateľa, vyplývajúcimi z ním predložených výpisov z účtu. Dodala, že ide o platby, ktoré navrhovateľ realizoval v prospech účtu svojej matky, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná aj vyjadrením samotného navrhovateľa. Navrhovateľ za obdobie od augusta 2021 do júna 2022 poslal dobrovoľne svojej matke na účet sumu spolu vo výške 20 986 eur, teda preukázateľne svojej matke dobrovoľne posiela sumu priemerne 1 907,82 eur mesačne.

22. Súčasne poukázala na skutočnosť, že výdavky navrhovateľa na život, ktoré prezentoval pred súdom prvej inštancie, predstavujú vo svojom súčte sumu 820 eur až 920 eur. Pričítaním vyživovacích povinností navrhovateľa vo výške 400 eur mesačne by sa výdavky navrhovateľa pohybovali na úrovni 1 220 eur až 1 320 eur mesačne. Výsledná suma predpokladá len výdavky deklarované v konaní navrhovateľom (a nie aj ďalšie vysoké výdavky, ktoré vyplývajú z výpisov z účtu navrhovateľa) a vychádza z výšky výživného na maloletú dcéru, ktorú navrhovateľ sám navrhoval. Aj z uvedenej skutočnosti je podľa jej názoru zrejmé, že príjmy navrhovateľa sú vyššie, než ako uvádzal v konaní pred súdom prvého stupňa.

23. Taktiež odmietla záver súdu o to, že maloleté dieťa je zdravé, keďže v konaní sa ukázalo ako nesporné, že maloletá má od minulého roka zdravotné problémy psychosomatického pôvodu (stres z rozvodového konania), ktorú skutočnosť v podstate potvrdil aj navrhovateľ, keď poukázal na počet vymeškaných hodín maloletej v škole, a súčasne je maloletá už niekoľko mesiacov v zdravotnej starostlivosti ortopéda, nakoľko v apríli 2022 prekonala ochorenie COVID - 19, a v súčasnosti sa lieči na postcovidový syndróm, ktorý spôsobil okrem iného aj zápal šliach, pričom ohľadne tejto diagnózy podstupuje liečbu. Celkové náklady manželky na liečbu maloletej dcéry sú od minulého roka vo výške cca 30 eur mesačne. Namietla, že zdravotný stav maloletej, ako ani výdavky na lieky a liečbu, súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, a súčasne sa s dôvodmi nezohľadnenia týchto skutočností ani nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. Dodala, že maloletá dcéra je sledovaná u oftalmológa a nosí okuliare, ktoré sú každý rok menené. Posledné okuliare stáli spolu 142,- EUR, pričom tento výdavok znášala v celom rozsahu manželka. Rovnako znáša v celom rozsahu výdavky za strojček na zuby, ktorý maloletá dcéra nosí. Posledné výdavky na celodenný, fixný strojček pre maloletú dcéru boli 500 eur, pričom maloletá nosila fixný strojček do mája 2022 a od mája 2022 nosí nočný strojček. Kontrola maloletej dcéry u zubára je plánovaná na september 2022, pričom manželka bola upovedomená, že na tejto kontrole bude hradiť za strojček sumu 250 eur.

24. Rovnako považuje za neprijateľné konštatovanie súdu, že neuznal výdavky na oblečenie maloletej dcéry v sume 150 eur mesačne. S poukazom na životnú úroveň navrhovateľa, ako aj s poukazom na skutočnosť, že maloletá by mala byť podľa súdu obmedzená na výber oblečenia a priori z jednej predajne, ktorá navyše vôbec nedisponuje typom oblečenia vhodným pre 12 ročné deti, nakoľko sa jedná o elegantnú módu pre strednú a vyššiu vekovú kategóriu, pričom súčasne oblečenie, ktoré manželka

predáva, nemá od dodávateľov zadarmo, považuje za šikanózny a diskriminačný. Taktiež záver súdu o tom, že neuznal výdavky na golf považuje za nezákonný a v rozpore s judikatúrou. Čo sa týka luxusných dovoleniek, tak záver súdu o tom, že tie sú nadštandardné, neodôvodnené a nie sú nevyhnutné považuje taktiež za nezákonný a v rozpore s ustálenou judikatúrou, pretože túto životnú úroveň zabezpečoval pre maloletú sám navrhovateľ. Ďalej považuje za neprijateľné, že súd prvej inštancie neprihliadol na výdavky matky na benzín, ktorý spotrebuje pri vození maloletej dcéry do školy a zo školy, a to z dôvodu, že v zmysle konštatácie súdu môže maloletá využívať hromadnú dopravu.

25. Záverom uviedla, že rozsudok je nezákonný, pretože priamo z rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti k maloletej dcére nezohľadnil životnú úroveň povinného (navrhovateľa), ani životnú úroveň manželky a maloletého dieťaťa. Je z neho zrejmé, že súd prvého stupňa zohľadňoval iba zárobkové možnosti a schopnosti povinného (navrhovateľa), pričom však ako je uvedené vyššie v rámci tohto vyjadrenia, aj v tomto smere je právny záver súdu prvej inštancie nesprávny.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd postupom podľa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky v časti upravujúcej výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu tak, že zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej dcéry: M., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 500 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

27. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky uviedol, že sa naďalej pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení v rámci celého súdneho konania. Podľa jeho názoru súd vykonal potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z tohto dôvodu navrhol, aby rozsudok prvoinštančného súdu Krajský súd v Nitre v plnom rozsahu potvrdil.

28. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky maloletej navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odmietol tvrdenia matky ohľadom neuvedenia pravdy o jeho príjmoch. Vyjadril nesúhlas s tým, že by bol jeho príjem vyšší než aký uviedol, pretože žiadny dôkaz o vyššom príjme neexistuje. Keď na pojednávaní uviedol príjem okolo tisíc eur, vychádzal z toho, že predtým býval spolu s manželkou a dcérou v jeho rodinnom dome v G., kde mal možnosť privyrobiť si a zlepšiť si svoj celkový príjem. Nielen otec, ale aj matka má vyživovaciu povinnosť voči dcére, a to najmä za situácie, kedy je príjem matky 2 až 3 tisíc eur mesačne. Čo sa týka golfu, poukázal na skutočnosť, že maloletá už nemá záujem o golf, nechodí naň a ani naň nechce chodiť. K otázke luxusných dovoleniek uviedol, že matka s 2-3 tisícovým príjmom môže kedykoľvek ísť na dovolenku, avšak on si to už nemôže dovoliť. Podotkol, že nákup potravín v sume 410 eur mesačne je určený pre 3 osoby, a teda aj pre jej plnoletého syna. K tvrdeniu matky o neprihliadnutí súdu na životnú úroveň účastníkov uviedol, že naposledy boli na dovolenke vo februári 2020, pričom on túto dovolenku nehradil sám, ale finančné prostriedky im poskytli jeho rodičia a oni im mali tieto finančné prostriedky vrátiť. Záverom konštatoval, že ohľadne preukazovania príjmu splnil všetky povinnosti, ktoré mu súd uložil a jeho príjem bol súdom spoľahlivo zistený.

29. K vyjadreniu navrhovateľa ako aj kolízneho opatrovníka manželka - matka maloletej v písomne replike poznamenala, že navrhovateľ v rámci svojho vyjadrenia nijakým spôsobom nerozporoval tvrdenie manželky o sporiacom účte a jeho zostatku, ani tvrdenia ohľadne dobrovoľných vysokých výdavkoch navrhovateľa vyplývajúcich z jeho výpisu z účtu, s ohľadom na čo má za to, že tieto vyjadrenia manželky sú nesporné. Opakovane uviedla, že výdavky na stravu pre jednu dospelú osobu je potrebné počítať minimálne v sume 200 eur mesačne. Ak by sa navrhovateľ nestravoval, výpočet manželky by narástol na mesačné výdavky navrhovateľa vo výške 1 020 až 1 120 eur, čo sú stále výdavky o 200 až 400 eur mesačne vyššie, než navrhovateľom deklarovaný príjem 700 až 800 eur mesačne. Poukázala na rozpor vo vyjadrení, keď navrhovateľ na jednej strane uviedol, že luxusné dovolenky boli hradené z príjmu manželky a následne uviedol, že poslednú dovolenku hradili jeho rodičia. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za sporné, pretože na jednej strane v rámci vyjadrenia odkázal na svoje vyjadrenia prednesené v tunajšom konaní (ktoré preukázateľne rozporujú súdom zistený skutkový stav) a súčasne navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

30. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo ( - ), prejednal odvolanie matky bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. výroku o určení výživného na maloletú M. je potrebné podľa a zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

31. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

32. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

33. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

34. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

35. Predmetom konania je návrh manžela- otca, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Navrhol, aby súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň navrhol, aby súd určil výživné v sume 200 eur mesačne. Čo sa týka styku otca s maloletou, tak ten navrhol upraviť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v piatok od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas letných školských prázdnin je oprávnený stýkať sa s maloletou od 01.07. od 09:00 hod. do 08.07. do 19:00 hod., od 15.07. od 09:00 hod. do 22.07. do 19:00 hod., od 01.08. od 09:00 hod. do 08.08. do 19:00 hod., od 15.08. od 09:00 hod. do 22.08. do 13.00 hod. Ďalej počas zimných prázdnin je oprávnený stretávať sa s maloletou od 22.12. od 09:00 hod. do 24.12. do 15.00 hod. a od 02.01. od 09:00 hod. do 06.01. do 19:00 hod. Počas prázdnin sa styk platný počas bežného kalendárneho roka neuplatní. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska. Otec je povinný maloleté dieťa od matky prevziať a vrátiť maloleté dieťa v stanovenom čase matke v mieste jej bydliska. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, proti ktorému podala matka maloletej odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietajúc súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére.

36. Podľa , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

39. Podľa , ktoré sa v zmysle použije i v konaniach podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. V intenciách citovaného zákonného ustanovenia je súd povinný formulovať odôvodnenie svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je doložiť správnosť rozhodnutia a zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydávaní. V prípade, ak súd pri odôvodnení rozhodnutia takto nepostupuje, ide o nedostatok zakladajúci vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.12.2015). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu je potrebné považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právnych záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

41. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vykonaného dokazovania, výpovedí účastníkov konania, výroku napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia dospel k záveru, že v danom prípade však rozsudok súdu prvej inštancie vyššie popísané kritéria nespĺňa a to pre čiastočnú absenciu dôvodov v tomto smere. Je tomu tak z dôvodu, že súd prvej inštancie určil výživné na maloletú M. vo výške 280 eur mesačne a pri určení takejto sumy výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý deklaroval na pojednávaní vo výške 1000 eur mesačne. Z obsahu súdneho spisu, konkrétne zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 190) vyplýva, že otcov deklarovaný mesačný príjem je vo výške 1000 eur. Ďalej z potvrdenia o príjme otca (č. l. 253) vyplýva, že otcov priemerný čistý mesačný zárobok je vo výške 762 eur. Na strane otca súd pri určení výživného prihliadol na jeho mesačné výdavky a prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletej dcéry. Matka

maloletej v konaní poukázala na výdavky otca, ktoré boli preukázané z jeho výpisu z účtu. Predovšetkým namietla, že otec každý mesiac posiela svojej matke 1499 eur. Túto položku otec odôvodnil tým, že ide o splácanie luxusných dovoleniek z minulosti. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje vysporiadanie sa s danou skutočnosťou, a teda s tým, z akých zdrojov otec má uvedené finančné prostriedky, ktoré pravidelne poukazuje svojej matke. V tejto časti je nutné prisvedčiť odvolacej námietke matky, ktorá v odvolaní namietala, že rozhodnutie je v tejto časti je nepreskúmateľné, pretože absentuje vysporiadanie sa so skutočným príjmom otca, t. j. súd neuviedol z akého dôvodu vychádzal z deklarovaného príjmu otca vo výške 1000 eur a taktiež sa nevysporiadal ani s výdavkami otca. Za danej situácie, keď právo účastníka konania a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia), nepreskúmateľnosť rozhodnutia porušuje práva účastníka konania na spravodlivý proces, teda porušuje jeho právo na spravodlivé súdne konanie.

42. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sa musia brať do úvahy odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča. Hľadisko možností a schopností povinného je potrebné chápať tak, že rozhodujú jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti. Je preto úlohou súdu podrobne zisťovať predovšetkým zárobkové možnosti oboch rodičov ako povinných a získať spoľahlivý poznatok o ich skutočných príjmoch. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom (možnosti, schopnosti, majetkové pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa prípadne o spoločnú domácnosť. V tomto smere je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie nemal riadne zistený príjem otca, aj s ohľadom na výpis z účtu otca a samotný transfer peňazí na tomto účte, pričom aktuálne je zrejmé, že prvoinštančný súd len stroho uviedol, že deklarovaný príjem otca je 1000 eur mesačne. Nesprávny je aj názor súdu prvej inštancie o tom, že nezohľadnil tvrdenie otca, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pretože v podstate je vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, ako si zabezpečiť dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť a konštatoval, že nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí. Všetky deti majú mať rovnaké práva a súd nemôže rodičovi, ktorému z jeho terajšieho manželského vzťahu s inou ženou sa narodilo dieťa, nezohľadniť pribudnutie vyživovacej povinnosti. Z judikatúry súdov totiž nesporne vyplýva, že pribudnutie vyživovacej povinnosti povinného rodiča k ďalšiemu dieťaťu je dokonca tak dôležitou zmenou, ktorá má nesporne význam či už pre novú úpravu výživného alebo aj pri určovaní výživného (R14/1965).

43. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie je vo svojom obsahu nepreskúmateľné a nespĺňa vyššie uvedené zákonné kritériá kladené na rozhodnutia pre absenciu odôvodnenia, ako aj súd prvej inštancie nemal na svoje rozhodnutie riadne zistené podklady, neboli dostatočne vydokladované príjmy a výdavky na strane otca, čo má za následok nesprávne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

44. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie zistením celkových príjmových pomerov na strane otca, ale aj matky, vykoná aj ďalšie dokazovanie ak takáto potreba vyvstane z vykonaného dokazovania. S ohľadom na takto zistený skutkový stav a riadne vykonané dokazovanie vyvodí výšku výživného, zodpovedajúcu preukázaným odôvodneným potrebám maloletej, možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch jej rodičov. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre danú vec rozhodujúce.

45. V intenciách vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o výživnom a závislom výroku VI. o trovách konania podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere v potrebnom rozsahu, a to i s ohľadom na ďalšie námietky matky uvádzané v jej odvolaní a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

46. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).