Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/145/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, proti žalovanej : R. M. N.. XX.XX.XXXX, A. K. XXX/XX W. T., o zaplatenie 647, 70 eur, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 30 eur sa z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca v žalobe podanej 16.04.2014 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie 647, 70 eur, ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok na revolvingovom účte zriadenom podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.08.2009. Uviedol, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 630, 68 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach po 38, 54 eur, v termíne splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3 a do okamžitej splatnosti úveru dňa 24.08.2010 zaplatila len 267, 78 eur. Z celkovej sumy neuhradených splátok 888, 42 eur zaplatila žalovaná 240, 72 eur. Podaním z 14.10.2014 vzal žalobca v časti o zaplatenie 30 eur žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V písomnom podaní z 04.08.2014 namietal retroaktivitu právnych noriem.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania, keď poukázala na to, že žalobca podal žalobu neskoro. Nepamätala si už v akej výške jej bol úver poskytnutý, ani koľko z neho čerpala. Pripustila, že jej bola poskytnutá bankomatová karta, z ktorej finančné prostriedky čerpala. Podľa vlastnej evidencie splatila úver vo výške 434 eur a to spočiatku zrážkami zo mzdy, neskôr od roku 2009 poštovými poukážkami.

Platobný rozkaz súd nevydal, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na konanie a rozhodnutie v skrátenom konaní v zmysle § 172 a nasl. O. s. p.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 26.08.2009 Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca zosplatnil úver a okamžitú splatnosť úveru vyhlásil 24.08.2010.

V zmysle čl. 19 ods. 19.9. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s. r. o. sa zmluva uzatvorila v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka „ ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania, zaoberal sa súd predovšetkým posúdením právnej povahy právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky.

Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 26.09.2009 kedy Občiansky zákonník obsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Nesporne právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým Zákonom o ochrane spotrebiteľa, subsidiárne sa aplikuje Občiansky zákonník všade tam, kde je to pre občana - spotrebiteľa výhodnejšie. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaná ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalobca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalovaného meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej žalovaný spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Zmluva o kontokorentnom úvere, ktorú uzatvorili 26.08.2009 žalobca so žalovanou ako spotrebiteľkou je svojim charakterom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a podmienky zmluvy sa nemôžu priečiť príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Aj keď úverová zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, má tu z povahy veci prednosť považovať tento vzťah za občianskoprávny, na ktorý sa vzťahuje úprava spotrebiteľských vzťahov podľa predpisov vydaných na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ( účinného v rozhodnom čase ), a) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; b )zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

S poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že úverovú zmluvu, ktorú účastníci uzavreli treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka s použitím Zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť. Predĺženie premlčacej doby na štyri roky je inštitút obchodno-záväzkového vzťahu ( § 401 Obchodného zákonníka ), avšak takého predĺženie premlčacej doby ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka neupravuje a je preto neprípustné. Dojednanie zmluvných podmienok, a teda aj o predĺžení premlčacej doby na štyri roky v predmetnej úverovej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka je rozpore s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka a preto neplatné. Súd preto na predĺženie premlčacej doby na štyri roky neprihliadol. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. - 10 z 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd s poukazom na uvedené skúmal, či námietku premlčania vzniesla žalovaná úspešne a či došlo k premlčaniu práva v trojročnej premlčacej dobe.

Úverovú zmluvu uzavreli žalobca so žalovanou 26.08.2009 a nakoľko si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, žalobca uplatnil právo okamžitej splatnosti úveru dňa 24.08.2010 s tým, že žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, kedy bola žalovanej doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy, sám však splatnosť stanovil na deň 24.08.2010. Súd mal za to, že takto trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr 25.08.2010 a skončila 25.08.2013. Žaloba bola k súdu podaná 16.04.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Premlčaná je celá pohľadávka žalobcu a zánikom práva hlavného záväzku sa premlčuje aj právo na úrok z omeškania vo výške 9 %, ktorý tvorí príslušenstvo pohľadávky ako vedľajší záväzok akcesorickej povahy vo vzťahu k istine.

Súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná mala v konaní plný úspech, nakoľko si neuplatnila náhradu trov konania, súd jej náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 15.10.2014