Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sp-18-2014.pdf
PDF · 114.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, Baštová 16/A, za účasti Z. V., bytom E. XX/XXX, S., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.k.: OU-KK-KO-V 750/14/Ka zo dňa 20. mája 2014 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.k.: OU-KK-KO-V 750/14/Ka zo dňa 20. mája 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako správny orgán príslušný na konanie podľa ust. § 16 ods. 2, § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 116/2014-RAČ zo dňa 04.04.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Z. V., zastúpeným na základe dohody o splnomocnení zo dňa 04.02.2013 združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako dlžníkom rozhodol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 23.04.2014 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 04.04.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Z. V. ako záložcom, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve záložcu zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. S., ktoré sú bližšie špecifikované v čl. I. záložnej zmluvy. Tieto nehnuteľnosti mali slúžiť na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktoré vznikli a vzniknú poskytnutím úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.02.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom - dlžníkom. Prílohou návrhu na vklad záložného práva bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou splnomocniteľ Z. V. splnomocnil splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere. Zároveň ho splnomocnil na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva. Splnomocniteľ udelil splnomocnencovi plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné
vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.
Citoval ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 a 3, § 42 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, § 31 ods. 1 a 4, § 22 ods. 1 a 2 a § 23 Občianskeho zákonníka.
Na základe citovaných ustanovení dôvodil, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predložených zmlúv o zriadení záložného práva a dohody o splnomocnení, ktorá tvorila prílohu podaného návrhu na vklad zistil, že predložená dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon má v tomto prípade podobu zmluvnej podmienky. Dohoda o splnomocnení je predložená ako formulárová typová zmluva, na ktorej sú už predvolené údaje o splnomocnencovi a ktoré obsah záložca - dlžník vôbec nemôže ovplyvniť. Slobodná vôľa zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka je tak obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná, o čom v mnohých prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozhodnutie vo veci sp.zn. 8Sžo 17/2007, 10Sžr 19/2010), o ktorých rozhodnutiach má záložný veriteľ vedomosť.
Ďalej uviedol, že v rámci skúmania či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom s prihliadnutím na skutkové a právne skutočnosti, posúdenie ktorých vyplýva z predložených písomných podkladov a ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto aj zmluva o zriadení záložného práva urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná.
Citoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka a argumentoval, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Na túto skutočnosť je povinný pri povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať. Z uvedených dôvodov návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok) a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide podľa jeho názoru o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu.
Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a povinnosťou správneho orgánu je presne a úplne zistiť skutkový stav veci. V tomto smere si podľa názoru navrhovateľa odporca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čo preukazuje aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Uviedol, že ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona aplikovateľné aj na katastrálne konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva, t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu. Ak odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný s obsahom spisu. Táto námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak ako ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Neobstojí ani poukazovanie na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 17/2007 a 10Sžr 19/2007, pretože v oboch citovaných rozhodnutiach išlo o skutkovo a právne úplne odlišné prípady, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou uzatvorenej zmluvy o úvere.
Z uvedených dôvodov konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Súd vo veci konal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ a odporca sa z účasti na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti. Účastník konania Z. V. sa na nariadené pojednávanie nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené.
Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 23.04.2014 odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 116/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj Zmluva o zriadení záložného práva č. 116/2014-RAČ uzavretá dňa 04.04.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Z. V. ako záložcom, zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Podľa čl. I. záložnej zmluvy predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. S., špecifikované v tomto článku. Z článku II. záložnej zmluvy vyplýva, že záložné právo bolo zriadené v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.02.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 600,- € spolu s jej príslušenstvom, úrokom z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.
Obsahom spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Z. Repelom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, podpísaná dňa 04.02.2013 splnomocniteľom a 04.02.2013 splnomocnencom. Z tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo zmluvy XXXXXXXXX. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. V predmetnej dohode o splnomocnení je označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka - ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa námietok navrhovateľa bolo v predmetnom konaní potrebné posúdiť či odporca pri rozhodovaní o návrhu na vklad záložného práva úplne a presne zistil skutkový stav a dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil rozhodnutie vo veci v súlade so zákonom.
Ako vyplýva z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. V danom prípade i o zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov, predovšetkým v prípade posudzovania dohody o splnomocnení a tvrdenia, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a tým dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V tomto prípade je námietka navrhovateľa opodstatnená.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že odporca posudzuje dohodu o splnomocnení ako zmluvnú podmienku, formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah záložca - dlžník nemôže ovplyvniť, ako aj skutočnosťou, že splnomocnenca uvedeného na formulári vyberá záložný veriteľ, čo je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto svoje tvrdenia však žiadnymi zistenými skutočnosťami nepodporil a preto aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé na základe akej správnej úvahy dospel k týmto skutkovým záverom.
Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Je potrebné uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa vôbec nevykonali. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
Je nesporné, že dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V predmetnej dohode je v bode II a III deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári kde je vopred určený splnomocnenec ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom. Z toho možno vyvodzovať pochybnosti o tom, či ide o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a či je vôľa splnomocniteľa dostatočne vážna, určitá a zrozumiteľná. Tieto pochybnosti však odporca mal v konaní o návrhu na zriadenie záložného práva odstrániť, a to úplným a presným zistením skutkového stavu veci. Ak takto odporca nekonal, skutkový stav úplne a presne nezistil a na základe toho vydal rozhodnutie, z odôvodnenia ktorého nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení je neplatná, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Súd sa stotožňuje aj s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a to sp.zn. 8Sžo 17/2007 a 10Sžr 19/2010 nie je možné aplikovať na daný prípad z dôvodu, že v týchto rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval na základe iného skutkového stavu, kedy splnomocnenie na uzavretie záložnej zmluvy bolo zakomponované priamo do zmluvy o úvere.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude úplne a presne zistiť skutočný stav veci, preskúmať opätovne podmienky uzatvárania dohody o splnomocnení, vyhodnotiť všetky listinné dôkazy a na tomto základe vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil a odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).