Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-146-2014.pdf
PDF · 112.41 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-27P/146/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. B., N.. XX.XX.XXXX, P. V., N.. XX.XX.XXXX, obe umiestnené v Detskom domove Nižná Kamenica, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov matky T. V., N.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej N. R. L. Č.. X M. K., toho času M. L. N. L. N.Á. C. M. K., a otca Ľ. K., N.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho N. R. L. Č.. X M. K., toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Q.. Š. Q. D., Okresného súdu Košice I, na návrh V. M., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej N. S. L. Č.. XX M. B., v konaní o zverenie maloletých detí do pestúnskej starostlivosti takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/58/2010 zo dňa 7.12.2010 tak, že ruší nariadenú ústavnú starostlivosť maloletých detí K. B., N.. XX.XX.XXXX, P. V., N.. XX.XX.XXXX, a zveruje obe maloleté deti K. B., N.. XX.XX.XXXX, P. V., N.. XX.XX.XXXX, do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky V. M., N.. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou, podliehajú schváleniu súdu.
Zaväzuje navrhovateľku podávať tunajšiemu súdu vždy k 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka písomnú správu o maloletých deťoch a o správe ich majetku.
Zaväzuje matku a otca prispievať na výživu každého z detí osobitne výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktoré výživné ktoré výživné sú rodičia povinní platiť do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet uvedeného úradu práce.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.5.2014 žiadala, aby súd zveril maloleté deti K. B., N.. XX.XX.XXXX, P. V., N.. XX.XX.XXXX, do jej pestúnskej starostlivosti a zároveň žiadala nariadenie predbežného opatrenia, ktorým jej súd dočasne zveril maloleté deti do jej náhradnej osobnej starostlivosti ako budúcej pestúnky. K návrhu pripojila kópie oznámenia o narodení maloletých detí, výpis z registra trestov navrhovateľky, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 30.10.2013 o zapísaní navrhovateľky do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom, potvrdenie Daňového úradu Košice zo dňa 12.6.2013 o podaní daňového priznania navrhovateľkou, potvrdenie Daňového úradu Košice zo dňa 12.6.2013 o podaní daňového priznania manželom
navrhovateľky, kópie výpisov z účtov navrhovateľky a manžela navrhovateľky, kópiu sobášneho listu, lekárske potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľky, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXX, interný list Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 25.7.2013, vyjadrenie Obecného úradu B. zo dňa 27.6.2013, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 7.5.2014 a to odporúčanie k realizácii vedúcich k NRS, čestné vyhlásenie manžela navrhovateľky zo dňa 13.5.2014, a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.5.2014 o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Svoj návrh odôvodnila tým, že býva v 4-izbovom rodinnom dome spolu s manželom R. M., N.. XX.X.XXXX, v domácnosti nie sú prítomné ďalšie osoby, ďalej uviedla, že majú s manželom spolu 4 vlastné deti, ktoré sú už dospelé a žijú svojím životom, majú taktiež 6 vnúčat, cez víkendy sa celá rodina stretáva u navrhovateľky, majú medzi sebou veľmi dobré vzťahy, navrhovateľka absolvovala prípravu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť a je zapísaná v zozname žiadateľov od 4.11.2013, rozhodla sa vziať si do pestúnskej starostlivosti maloleté deti K., pretože im chce nahradiť rodinu, ktorá im chýba a chce im v ich nepriaznivej životnej situácii pomôcť, poskytnúť domov a rodinné zázemie, v návrhu tiež uviedla, že s deťmi sa kontaktuje od 2.4.2014, kedy ich spolu s manželom navštívili v detskom domove a v popoludňajších hodinách sa uskutočnila návšteva detí v dome navrhovateľky, už prvý kontakt s deťmi prebehol veľmi dobre, o týždeň boli deti na víkendovom pobyte u navrhovateľky, v domácom prostredí postupne nadviazali bližší vzťah s ostanými členmi rodiny navrhovateľky a deti prejavili záujem ostať u navrhovateľky a nechceli sa do detského domova vrátiť, čo sa týka pomerov na strane navrhovateľky, tá je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, je však zdravotne a materiálne spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, z dôvodu ochrany vznikajúceho puta dôležitého pre napredovanie ich emocionálneho vzťahu ako aj s ohľadom na právo dieťaťa vyrastať v rodine žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie a maloleté deti zveril dočasne do jej osobnej starostlivosti ako budúcej pestúnky a následne po vykonaní dokazovania rozhodol o zverení detí do jej pestúnskej starostlivosti.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov odporučil návrhu vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, matky maloletých detí, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletým deťom K. B., N.. XX.XX.XXXX, P. V., N.. XX.XX.XXXX, bola rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/58/2010-32 zo dňa 7.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2011, nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove Nižná Kamenica.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 27P/146/2014 zo dňa 15.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2014, bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľky zamietnutý z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, najmä navrhovateľka nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletým deťom.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.7.2014 vyplýva, že maloleté deti B. P. V. K. sú umiestnené v Detskom domove Nižná Kamenica na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P/58/2010 zo dňa 7.12.2010, maloletý B. ukončil 9. ročník základnej školy a v školskom roku 2014/2015 mal nastúpiť do 1. ročníka B. Y. Š. P. M. K., rád by bol automechanikom, bol športovo zdatný, jeho prioritou bol futbal; vo vzťahu k vychovávateľom sa správal neprimerane, arogantne a povýšenecky, malé deti neznášal, podceňoval ich, pozitívny vzťah mal iba k bratovi a k tetám, jeho zdravotný stav bol dobrý; maloletý V. navštevoval v tom čase 5. ročník základnej školy, dosahoval výborné výsledky, zvyčajne bol v kolektíve priateľský, ale nechával sa ovplyvňovať v správaní bratom, rád tiež športoval, hral futbal, jeho zdravotný stav bol dobrý; matka maloletých detí pracovala ako práčka N. X. M. K., bývala v ubytovni pre dospelých, vydala sa a prijala meno V., výživné na deti uhrádzala pravidelne, s deťmi bola v pravidelnom telefonickom kontakte, deti zatiaľ v detskom domove nenavštívila, maloletý B. neprejavoval žiaden záujem o matku, vyčítal jej, že nemala vlastné bývanie, maloletý V. by bol rád, aby ich matka v zariadení navštevovala, otec maloletých detí sa zdržiaval na neznámom mieste, s deťmi
sa nekontaktoval; v rámci osobného pohovoru s maloletým deťmi obaja súrodenci vyjadrili súhlas s ich zverením navrhovateľke, W..M., s menovanou sa zblížili, oslovovali ju babka, a jej manžela dedko, cítili sa u nej veľmi dobre, spoznali sa s celou rodinou a vyjadrili sa, že všetci boli k nim milí a tiež oni na nich; mali spolu vyhradenú izbu, vyjadrili sa, že dúfajú, že ich matka nebude robiť problémy, spolu s rodinou navrhovateľky podnikali rôzne výlety, keď boli u nich na povolenom vzdialení z detského domova, kolízny opatrovník ďalej v správe uviedol, že zo správy Detského domova Nižná Kamenica vyplynulo, že maloleté deti K. s pestúnkou a jej rodinou nadviazali pekný vzťah, chlapci boli v jej rodine nadmieru spokojní, plánovali spolu spoločné aktivity, futbalové zápasy a podobne; na každý pobyt sa deti veľmi tešia, sú tam spokojní, obľúbili si všetkých členov, detský domov preto odporučil zverenie maloletých detí do pestúnskej starostlivosti a kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme detí zveriť ich do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky, keďže sa počas predchádzajúcich návštev a spoločných stretnutí medzi nimi sa vytvorilo silné vzájomné emocionálne puto.
Zo správy zamestnávateľa matky maloletých F. M. Y. Ú. X. B.. R. M. K. N..Y.., so sídlom N. B. L. Č.. XX M. K. zo dňa 25.6.2014 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky je 348,71 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 18.9.2014 vyplýva, že otec maloletých detí nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný od 30.3.2011 do 24.5.2011, dňom 25.5.2014 bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu, žiadne sociálne dávky nepoberá.
Otec maloletých detí sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava, miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto v súlade s ust. § 29 O.s.p. mu súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní uznesením sp. zn. 27P/146/2014 zo dňa 26.8.2014.
Opatrovník otca maloletých detí sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, doručenie predvolania je vykázané dňa 24.9.2014, svoju neúčasť vopred neospravedlnil a preto súd pojednával a rozhodol v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podávala po zvážení a potom, čo sa s deťmi dlhodobejšie stretávala, počas stretávania sa medzi ňou a maloletým deťmi vytvoril blízky vzťah, deti sami vyjadrili vôľu a požiadali, aby mohli byť zverené do jej starostlivosti, prvýkrát sa s nimi stretla v apríli 2014 v detskom domove, následne sa deti dožadovali, aby mohli ísť do rodiny navrhovateľky, začali sa stretávať pravidelne, a chlapci sa z návštev postupne nechceli vracať do detského domova, bolo im umožnené aj dlhodobejšie pôsobenie v jej domácnosti, na rodinné prostredie si rýchlo zvykli, v tomto prostredí sú šťastní, spokojní, rovnako boli prijatí aj širšou rodinou navrhovateľky a jej manžela pozitívne, aj zo strany jej detí a vnúčat, navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav je primeraný jej veku, bývajú s manželom v rodinnom dome, vyživovacie povinnosti navrhovateľka nemá žiadne, uviedla, že s chlapcami žiadne výchovné problémy nemá.
Matka maloletých detí tvrdila, že s návrhom nesúhlasí, nechcela, aby deti boli zverené do starostlivosti navrhovateľky, uviedla, že deti boli s ňou v krízovom centre 4 a pol mesiaca a potom tam už nechceli byť, uviedla, že to bola chyba manžela a nie jej, že bývala na ubytovni, keďže nemala kam ísť, pracuje na geriatrii a tvrdila, že jej príjem je okolo 270 € mesačne, za bývanie hradí 150 € mesačne, potvrdila, že deti nenavštevuje.
Z výpovede kolíznej opatrovníčky vyplýva, že táto trvá na písomnom vyjadrení vo veci, od poslednej správy nedošlo k zemne pomerov, situácia sa nezmenila, deti sa v rodine navrhovateľky cítia dobre a tiež navrhovateľka je s deťmi spokojná, vzájomne spolu vychádzajú, preto odporučila súdu návrhu vyhovieť.
Podľa § 48 Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení
do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún“).
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa § 49 Zákona o rodine, maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1 nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.
Podľa § 50 Zákona o rodine, pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods. 2 sa použije primerane.
Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na dočasné zverenie maloletého dieťaťa podľa § 49.
Podľa § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa § 52 Zákona o rodine, pestúnska starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou pestúna, d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel.
Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
Podľa § 53 Zákona o rodine, podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje osobitný zákon.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.
Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.
Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9)
Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.
Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže matka detí nemá vyriešenú bytovú otázku a o deti neprejavuje skutočný záujem, deti od ich umiestnenia do detského domova ani raz nenavštívila a neprejavila ani záujem o vyriešenie svojich problémov a o prevzatie detí späť do jej starostlivosti, otec sa s deťmi vôbec nekontaktuje a nachádza sa na neznámom mieste, preto súd zobral do úvahy predovšetkým potreby maloletých detí, najmä potrebu stabilného výchovného rodinného prostredia. V záujme maloletých detí je, aby vyrastali v harmonickom prostredí, kde im bude po každej stránke poskytovaná starostlivosť, ktorú im navrhovateľka môže a chce zabezpečiť. Súd vychádzal aj zo šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, z ktorého je zrejmé, že maloleté deti majú u navrhovateľky vytvorené priaznivé podmienky na ich výchovu, súd považuje navrhovateľku za schopnú sa o maloleté deti riadne starať a zabezpečiť im všetku potrebnú starostlivosť, ktorú si maloleté deti vyžadujú, kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do výchovy navrhovateľky ako pestúnky, ktorá im zabezpečí riadnu starostlivosť. Súd zároveň zaviazal pestúnku doručovať vždy do 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka tunajšiemu súdu správu o maloletých deťoch a správu o správe ich majetku.
Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom a zaviazal rodičov prispievať na výživu každého z maloletých detí zákonnom stanoveným minimálnym výživným a to po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné sú povinní platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna z dôvodu, že otec detí sa nachádza na neznámom mieste a jeho pomery súdu nie sú známe, pomery na strane matky detí jej t.č. neumožňujú platiť vyššie výživné.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Navrhovateľka, matka, a kolízny opatrovník nemajú právo podať odvolanie, pretože sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.