Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/211/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47248980, zastúpený: PERSPECTA Legal s.r.o. so sídlom Tomáčšikova 23/C, Bratislava, IČO: 36668745 p r o t i žalovanému: M. Ž., N.. X.X.XXXX, A. M. XXX, o zaplatenie 207,40 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 26.5.2014 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 207,40 Eur s úrokmi z omeškania 9,25% ročne od 26.5.2011 do zaplatenia. Nárok odôvodnil titulom zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o pripojení medzi jeho právnym predchodcom Slovak Telekomom a.s. a žalovaným. Žalovaný totiž nesplnil svoj zmluvný záväzok dobíjania kreditu počas doby viazanosti 24 mesiacov a keďže kredit dobíjal len 4 mesiace žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v alikvotnej časti v podiele 20/24, teda z pôvodne dohodnutej zmluvnej pokuty 248,95 Eur uplatnil 207,40 Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená do vlastných rúk ešte 12.6.2014.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o pripojení, faktúrou č. 7104380905, oznámením o postúpení pohľadávky, osobitnými podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 30.7.2008 bola uzavretá zmluva o pripojení FIX medzi spoločnosťou T -mobile Slovensko a.s. a žalovaným ako aj dodatok k tejto zmluve, ktorým bol žalovanému odpredaný mobilný telefón za 1,-Sk. V tabuľke č. 1 bolo uvedené minimálne mesačné dobitie 300,- Sk, zmluvná pokuta 7.500,- Sk (248,95 Eur) a doba viazanosti 24 mesiacov.

V spomínanom dodatku v bode 1. písm. d/ je obsiahnutý záväzok účastníka včas a riadne pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. osobitných podmienok.

Zmluvná pokuta sa v dodatku k zmluve o pripojení spomína v bodoch 2, 3. V bode 2 sa konkrétne uvádza: „účastník sa zaväzuje, že odo dňa účinnosti tohto dodatku do uplynutia doby viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka“.

Bod 3 dodatku obsahuje túto dohodu: „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty je účastník povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu. Účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d/ tohto dodatku je podnik oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť účastníkovi poskytovanie služieb a to až do splnenia povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dojednanie alebo do zániku zmluvy“.

Obchodná spoločnosť T - mobile Slovensko a.s. sa zlúčila so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. na základe notárskej zápisnice N185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.6.2010.

Slovak telekom a.s. predmetnú pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 20.11.2013 na žalobcu čo postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 29.11.2013.

Slovak telekom a.s. vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur faktúrou č. 7104380905 splatnou 25.5.2011.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

Je nepochybné, že žalovaný mal zmluvný záväzok mesačného dobíjania kreditu minimálne v rozsahu 300,- Sk. Žalobca však nepreukázal, že by za porušenie tohto zmluvného záväzku bola dohodnutá medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným zmluvná pokuta. Platná dohoda o zmluvnej pokute vzhľadom na požiadavku jej určitosti v zmysle § 37 ods. 1 musí totiž konkretizovať porušenie právnej povinnosti, ktoré je sankcionované zmluvnou pokutou. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by zmluvná pokuta dohodnutá v bodoch 2, 3 dodatku k zmluve o pripojení sa vzťahovala aj na nedobíjanie kreditu. Formulácia v bode 3 o porušení zmluvných povinností zo strany účastníka je len všeobecná

a preto dohoda o zmluvnej pokute s poukazom na § 37 ods. 1 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti a v tomto konkrétnom prípade sa vzťahuje len na tie porušenia zmluvných povinností, ktoré sú konkretizované v zátvorke.

Navyše ak by aj existovala dohoda o zmluvnej pokute v prípade nedobíjania mesačného kreditu žalovaným, súd by musel takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spomínaná smernica si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. V danom prípade reálne mohla nastať situácia, že spotrebiteľ si splní svoj zmluvný záväzok pri dobe viazanosti 24 mesiacov počas 23 mesiacov a pre nesplnenie záväzku v poslednom mesiaci právny predchodca žalobcu mohol uplatniť rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade nesplnenia záväzku počas celého dvojročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neprijateľnosti neprimeraných klauzúl. Žalobca si nedostatočne uvedomil, že pokiaľ zmluvná podmienka tak ako je upravená v spotrebiteľskej zmluve (čo je nepochybne aj tento prípad s poukazom na § 52 ods. 1 má znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, potom zo zákona je neplatná ako celok tak ako sa to uvádza v § 53 ods. 5 OZ. To, že žalobca výšku zmluvnej podmienky redukoval, je irelevantné, keďže celá zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je neplatná. Zámerom danej právnej úpravy je totiž dosiahnuť, aby dodávateľ formuloval zmluvné podmienky poctivo a nepoškodzoval práva spotrebiteľov.

Navyše z písomného vyjadrenia žalobcu možno vyvodiť, že existujú súdne rozhodnutia o neplatnom dojednaní zmluvnej pokuty, zrejme aj z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čomu nasvedčuje súvisiaca argumentácia žalobcu. V prípade, že by hoci len jedno takéto súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, potom je na mieste aplikácia § 53 a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53 a ods. 1 teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania,

najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému zákonnému zákazu si žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, nie je možné uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu a preto žaloba aj z toho dôvodu bola nedôvodná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol vo veci neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.