Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Er-935-2011.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/935/2011
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, IČO: 30807484, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza proti povinnému: K & J MARKET, spol. s r.o., IČO: 36317861, Priemyselná ulica 11, 971 01 Prievidza, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny 1 115,80 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, Samoty 1061, 020 01 Púchov, trovy exekúcie vo výške 76,79 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.03.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1 115,80 EUR s prísl. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 19.04.2011.
Podaním zo dňa 22.08.2011 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného (bez predloženia listinných dôkazov, ktoré by tvrdenú nemajetnosť povinného bez pochybností preukazovali) a vyúčtovanie trov exekúcie.
Podľa informácií uvedených v Obchodnom registri uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/20/2011-44 zo dňa 24. apríla 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2013 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť K & J MARKET,spol. s r. o., so sídlom Priemyselná ulica 11, 971 01 Prievidza, IČO 36 317 861 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 12599/ R a uvedená spoločnosť, ktorá v konaní vystupuje ako povinný bola dňa 20.07.2013 ex offo vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu a jeho zániku predchádzalo zrušenie bez likvidácie, je z citovaného zákonného ustanovenia zrejmé, že nemá (nemal) žiaden majetok.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok (všetky právne predpisy sú uvádzané v znení vzťahujúcom sa na konanie, t.j. po zohľadnení príslušných prechodných ustanovení právneho predpisu), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a jeho zániku predchádzalo zrušenie bez likvidácie, súd považuje za preukázané, že je (bol) nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje(nepostačoval) ani na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ex offo zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Hoci súd rozhodol o zastavení exekúcie ex offo, mal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie (vyhotovené súdnym exekútorom ako súčasť nevybaveného podnetu na zastavenie exekúcie), ktoré na účely rozhodnutia o trovách exekúcie považoval za dostačujúce, a zároveň za dostatočne aktuálne, a to vzhľadom na urgenciu rozhodnutia o uvedenom podnete doručeným súdnym exekútorom súdu dňa 23.06.2014 a neobsahujúcu žiadnu aktualizáciu požadovaných trov exekúcie. Súd nie je povinný bez ďalšieho prevziať výpočet trov špecifikovaných súdnym exekútorom, preto uplatnené trovy exekúcie preskúmal.
Podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (1) Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
Exekútorovi nepatrí uplatnená odmena za deväť úkonov „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ spočívajúcich v doručení príkazu na začatie exekúcie desiatim bankám bez vedomosti o tom, či v nich má povinný vedený účet ani za deväť na ne nadväzujúcich úkonov „doručenie exekučného príkazu“ spočívajúcich následnom doručení exekučného príkazu týmto bankám. Tieto exekútor doručoval bankám bez toho, aby najskôr postupom podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku zistil, v ktorej konkrétnej banke má povinný účet, t.j. vykonal tieto úkony v rozpore s § 95 Exekučného poriadku. Uvedený právny názor je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.3.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko odmena vyúčtovaná súdnym exekútorom za ostatné úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 EUR, je nižšia, než minimálna odmena podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., patrí mu táto minimálna odmena vo výške 33,19 EUR a súd vo zvyšnej časti vyúčtovanie odmeny súdnym exekútorom ďalej neskúmal.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Ako účelne v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti vynaložené výdavky súd zhodnotil aj výdavky súdneho exekútora na kancelársky materiál vo výške 3,29 EUR, telekomunikačné výdavky + výdavky na fax a internet vo výške 1,49 EUR a časť exekútorom vyúčtovaných výdavkov na poštovné vo výške 6,40 EUR, t.j. celkom 11,18 EUR.
Exekútorovi v rozpore s ním predloženým vyúčtovaním nepatrí náhrada poštovného 47,00 EUR za doručovanie príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov a odblokovaní účtov ako výdavkov spojených s úkonmi exekútora vykonanými v rozpore (z dôvodov uvedených vyššie) s Exekučným poriadkom, a za odblokovanie vozidiel ako úkon u zaniknutého povinného neúčelný a zbytočný (uvedený dôvod sa zároveň vzťahuje na výdavky spojené s odblokovaním účtov).
Z dôvodov hospodárnosti poverený zamestnanec súdneho exekútora vykonal služobnú cestu za účelom vykonania úkonov naraz v štyroch exekučných konaniach. Išlo o cestu Púchov - Prievidza - Handlová a späť, ktorá predstavuje 230 km. Bola vykonaná vozidlom Renault Espace s priemernou spotrebou 9,7 l benzínu na 100 km, pri základnej náhrade za 1 km 0,183 € a cene pohonných hmôt 1,464 €/l, za ktorých okolností predstavuje príslušná časť náhrady cestovného (1/4) 18,69 €. V spojení s uvedenou cestou povereného zamestnanca vznikli súdnemu exekútorovi zároveň výdavky na stravnom, pri pracovnej ceste poverenému zamestnancovi prislúchajúcom, z ktorých na prejednávanú vec pripadá časť vo výške 0,95 EUR.
Nesprávne si súdny exekútor vo vyúčtovaní cestovného uplatnil náhradu za stratu času. Podľa § 23 cit. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri, úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste, do tohto miesta a späť. Z uvedeného vyplýva, že náhrada za stratu času patrí len súdnemu exekútorovi osobne a nie jeho zamestnancom. Z predloženého vyúčtovania cestovných náhrad však vyplýva, že ich uskutočnil poverený zamestnanec súdneho exekútora, preto nárok podľa § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za uvedenú cestu nevznikol.
Podľa § 196 Exekučného poriadku sa (pri zachovaní ústavne konformného výkladu uvedeného ustanovenia /čl. 20 ods. 1 Ústavy SR/) odmena 33,19 EUR a náhrada hotových výdavkov 30,80 EUR zvyšujú o DPH (v aktuálnej sadzbe 20%) = 12,80 EUR, t.j. exekútorovi patria celkom trovy exekúcie vo výške 76,79 EUR.
S poukázaním na ustanovenie § 203 ods.2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že uvedené trovy exekúcie je povinný uhradiť oprávnený, ktorý ich podľa uvedeného zákonného ustanovenia má znášať.
Poučenie:
V zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach.
V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013 možno proti výroku o náhrade trov exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1: Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3: O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.