Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-205-2013.pdf
PDF · 94.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00681709, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35885459, proti odporcovi R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. X. XXXX/XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 6.319,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.170,13 Eur spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 127,95 Eur od 05.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 127,95 Eur od 05.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 127,95 Eur od 05.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 127,95 Eur od 05.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 127,95 Eur od 05.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.530,38 Eur od 16.02.2012 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur, splatných vždy k 15-temu dňu toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a v prípade nezaplatenia tej ktorej splátky pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
O trovách konania r o z h o d n e súd v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 19.04.2013 si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie 6.319,78 Eur spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.826,32 Eur od 02.03.2013 do zaplatenia, s 13,99 %-ným úrokom ročne zo sumy 4.826,32 Eur od 02.03.2013 do zaplatenia titulom poskytnutých prostriedkov zo Zmluvy o úvere č. F.-A.-XXXXXXXX-XXXX-O.-T. zo dňa 04.11.2010, na základe ktorého bol odporcovi poskytnutý úver 5.500,- Eur s úrokovou sadzbou 13,99 % ročne. Odporca mal úver splácať v splátkach 127,95 Eur mesačne, išlo o 60 mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov bola 17,35 %, mesačný poplatok za poistenie úveru bol dohodnutý na 1,64 %.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 14.10.2014 trvala na podanom návrhu. Pridržiavala sa jeho písomného vyhotovenia. Nevedela sa vyjadriť k splátkovému kalendáru.
Odporca na pojednávaní dňa 14.10.2014 uviedol, že splátky čo mal, tak zaplatil viacej, vec riešil s vedľajším účastníkom na strane odporcu. Požiadal o splátkový kalendár nakoľko je nezamestnaný, dostáva len dávku v hmotnej núdzi 61,60 Eur.
Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh po vykonanom dokazovaní zamietnuť. Čo sa týka uvedenia dátumu konečnej splatnosti, konečná splatnosť musí byť určená konkrétnym dátumom. V
zmluve o úvere konkrétny dátum nie je uvedený, ktorý by predstavoval konečnú splatnosť úveru. Zmluva o úvere obsahuje iba údaje o počte splátok, a to 60 mesiacov. V § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je, že dodávateľ má poskytnúť spotrebiteľovi jasný, určitý termín konečnej splatnosti. Je nevyhnuté, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, z ktorého by to bolo zrejmé. Poskytnutý úver treba posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov s tým, že navrhovateľ má nárok len na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru.
Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:
Na č.l. 8 sa nachádzajú obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám, nepodnikateľom. Na č.l. 16 - 17 sa nachádza oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru, je zo dňa 18.02.2012, nebola doručená odporcovi. Výzva na úhradu záväzku, pokus o zmier zo dňa 30.01.2012 sa nachádza na č.l. 18, bola doručená odporcovi 06.02.2012. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi je zo dňa 04.11.2010, nachádza sa na č.l. 20, v zmysle nej bolo odporcovi požičaných 5.500,- Eur. Osobitná vstupná úroková sadzba bola nedojednaná. Úroková sadzba FIX vo výške 13,99 % ročne, výška splátky 127,95 Eur, počet splátok 60.
V čl. V bodu 1. Zmluvy o úvere sa odporca zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky, úroky z omeškania, pokiaľ navrhovateľovi na ne vznikne nárok, poplatky dohodnuté v zmluve a v cenníku a dodržiavať dohodnuté podmienky. V čl. IX bod 1. Zmluvy o úvere, ak nastane prípad nesplnenia, navrhovateľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu predčasnú splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom. Odporca je povinný v takom prípade celý zostatok úveru s príslušenstvom predčasne splatiť, a to ku dňu doručenia písomného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odporcovi alebo k inému dňu určenému v oznámení. Podmienky čerpania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere a v obchodných podmienkach. V čl. VI bod 6. Zmluvy o úvere, ak je dlžník v omeškaní s platením splátky alebo jej časti je banka oprávnená úročiť omeškanú sumu istiny úveru okrem bežnej úrokovej sadzby aj úrokom z omeškania vo výške určenej v tejto zmluve, a to od prvého dňa omeškania až do dňa predchádzajúceho dňu úplného splatenia omeškanej splátky.
Výpis z knihy účtov, z ktorého vyplýva suma istiny 4.826,32 Eur, úrok 291,49 Eur úrok z omeškania 1.181,47 Eur, poplatok za vedenie úverového účtu 10,- Eur, poplatok za poistenie úveru 10,50 Eur, riadny úrok od 02.03.2013 - 13,99 % ročne z istiny do zaplatenia, úrok z omeškania od 02.03.2013 - 8,75 % ročne z istiny do zaplatenia sa nachádza na č.l. 26.
Odporca podal odpor voči vydanému platobnému rozkazu, v ktorom namietal, že zaplatil viac než zohľadňuje navrhovateľ vo svojom návrhu. Išlo o sumu 2.000,- Eur, preto dlžná suma musí byť nižšia. Odpor sa nachádza na č.l. 33, doklad o tom, že odporca poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur za mesiace september, október roku 2013 z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen sa nachádza na č.l. 44. Navrhovateľ sa vyjadril k odporcu dňa 07.11.2013 na č.l. 45, trval na podanom návrhu. Prehľad platieb sa nachádza na č.l. 47 - 72.
Vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa nachádza na č.l. 98 a je zo dňa 22.05.2014. Na č.l. 105 - 106 sa nachádza rozhodnutie o tom, že odporca je občanom v hmotnej núdzi, má nárok na dávku a príspevky v sume 62,50 Eur od 01.10.2013. Od 01.05.2014 sa mu znižuje pomoc v hmotnej núdzi na 61,60 Eur mesačne. Stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie sa nachádza na č.l. 125, vyjadrenie navrhovateľa na č.l. 140 - 143 a vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 14.10.2014 na č.l. 148.
Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil predmetná zmluvou o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 OZ, keď v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval navrhovateľ v postavení dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov) a odporca pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, pričom súd nemal pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom postavení ako fyzickej osoby, keďže v zmluve o úvere bol označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Zároveň z obsahu zmluvy vyplýva, že daná zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce odporcovi ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a keďže bol odporcovi vychádzajúc zo zmluvy o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver, súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval prednostne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle citovaného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že v prípade absencie náležitostí stanovených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ, je zmluva síce platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ZoSÚ).
Po preskúmaní zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania súd dospel k záveru, že uvedený úver v zmysle § 11 ZoSÚ možno považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) ZoSÚ. Zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a ďalej údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ), keď konečná splatnosť úveru bola dohodnutá v čl. III v bode 10 tak, že „posledná splátka splatná do: 60 mesiacov od prvého čerpania Úveru“. Zákonodarca zahrnutím aj tohto údaju medzi obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru sledoval ten cieľ, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pričom za takúto špecifikáciu nemožno považovať údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako je formulovaný v danej zmluve o úvere bez toho, aby bol tento následne časovo individualizovaný pre túto konkrétnu Zmluvu o úvere.
Ďalej zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ), keď v čl. III zmluvy o úvere je uvedený len údaj o celkových nákladoch dlžníka, avšak nikde v zmluve o úvere sa nenachádza údaj o celkovej sume (istina + úroky + poplatky), ktorú má dlžník veriteľovi (navrhovateľovi) uhradiť. V uvedenej súvislosti súd poukazuje aj na určitú nezrovnalosť, na ktorú poukázal aj vedľajší účastník, a to že súčet výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spojených s úverom (5.500,-Eur + 2.504,96 Eur = 8.004,90 Eur) nezodpovedá sume vo výške 7.677,-Eur vypočítanej ako súčin počtu splátok a ich dojednanej výšky (60 x 127,95 Eur), pričom zo zmluvy nevyplýva, aké ďalšie poplatky a v akej výške je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť do sumy 8.004,90 Eur. Uvedené súd považuje za nezrozumiteľné, nepresné a neurčité, a teda neplatné (§ 37 ods. 1 OZ, § 41 OZ). Uvedenú nezrovnalosť navrhovateľ súdu neozrejmil. Hoci súdu uviedol vzorec na výpočet RPMN, zároveň neposkytol potrebné údaje na overenie správnosti jeho výpočtu. Pokiaľ mal navrhovateľ za to, že existenciu tejto nezrovnalosti mal preukázať ten, čo ju konštatoval, a teda vedľajší účastník, súd sa s uvedeným konštatovaním nestotožňuje z dôvodu, že len navrhovateľovi sú známe všetky položky zahrnuté do výpočtu celkovej čiastky nákladov spojených s poskytnutím úveru a bolo v jeho záujme, aby tieto skutočnosti súdu ozrejmil.
Na základe vyššie uvedeného z dôvodu, že predložená zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, súd túto zmluvu posúdil za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ZoSÚ. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal. Súd zobral za preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi spolu sumu 1.329,87 Eur, ktorú tvrdil navrhovateľ vo svojom vyjadrení. Pokiaľ odporca, a na jeho strane vedľajší účastník, tvrdili, že uhradil viac, uvedené súdu nijakým spôsobom nepreukázali, a teda v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie sumy vo výške 4.170,13 Eur - teda rozdiel vo výške reálne poskytnutého úveru (5.500,-Eur) a uhradenej časti splátok odporcom vo výške 1.329,87 Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Nakoľko sa odporca dostal s plnením svojho peňažného záväzku
voči navrhovateľovi do omeškania, vzniklo navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd však návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel len čiastočne a priznal úroky z omeškania len z nezaplatených splátok a po vyhlásení splatnosti celého úveru úrok z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny poskytnutého úveru. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce špecificky spotrebiteľské zmluvy má postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. To platí aj pre uplatnenie ustanovení o úrokoch z omeškania, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom prípade priaznivejšie pre spotrebiteľa než ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úrok z omeškania pri neuhradených splátkach splatných dňa 05.10.2011 a 05.11.2011 je vo výške 9,5% ročne, pri neuhradenej splátke splatnej dňa 05.12.2011 vo výške 9,25% ročne, pri neuhradenej splátke splatnej dňa 05.01.2012 a 05.02.2012 vo výške 9% ročne a pri splatnosti zostatku istiny úveru (dňa 15.02.2012) vo výške 9% ročne. Na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení súd, ktorý je viazaný návrhom navrhovateľa navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v žiadanej výške 8,75% ročne, ktorá výška nepresahuje výšku úroku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
Súd vyslovil, že plnenie sa môže vykonať v splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pri tom prihliadol na skutočnosť, že odporca je osobou, ktorej je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, avšak zároveň aj na vek odporcu, vzhľadom na ktorý je možné vidieť jeho potenciálnu možnosť zamestnať sa a splácať dlh riadne a včas.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Splátka 30,- Eur je priznaná v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že súd mal preukázané, že odporca poberá dávku v hmotnej núdzi.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).