Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-103-2013.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/103/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266 (predtým Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922), zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: Y. E., nar. X.X.XXXX, XXX XX M. Č.. XX, štátny občan SR, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: E. T. - zamestnanec Okresného súdu D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Masarovič, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice o zaplatenie sumy1.519,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok za podanie žaloby v sume 84,30 eur vedený na Okresnom súde Skalica pod D4 Civilné a správne súdne poplatky, pol. reg. 960 rok 2013.
Súd žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania v sume 158,82 eur titulom trov právneho zastúpenia jeho advokátovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 7.3.2013 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.519,56 eur s príslušenstvom a trovy konania z dôvodu, že žalovaná nesplatila riadne a včas úver poskytnutý právnym predchodcom pôvodného žalobcu (t.j. Consumer Finance Holding, a.s.).
Podaním doručeným súdu dňa 7.5.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník konania na strane žalovanej a súčasne požiadal o doručenie rovnopisu žaloby a príloh, resp. už vydanými rozhodnutiami.
Súd uznesením č.k. 1C/103/2013 - 78 zo dňa 11.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2014 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o. vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG.
Podaním doručeným súdu dňa 26.9.2014 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť, žiadal, aby súd konanie zastavil, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok a trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Podaním doručeným súdu dňa 29.9.2014 sa vedľajší účastník prostredníctvom advokáta vyjadril k doručenej žalobe a súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý zobral žalobu v celom rozsahu späť skôr než sa začalo pojednávanie a súhlas žalovanej sa v tomto prípade nevyžaduje, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a konanie podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. zastavil.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.
O vrátení súdneho poplatku za podanie žaloby rozhodol súd podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a preto súd vracia žalobcovi súdny poplatok / zaplatený vo výške 91 eur / krátený o 6,70 eura , t.j. vo výške 84,30 eur. Poplatok vráti žalobcovi príslušný daňový úrad podľa sídla poplatníka, po právoplatnosti tohto uznesenia.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď mal za to, že žalobca tým, že zobral žalobu späť, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto je povinný uhradiť žalovanej a vedľajšiemu účastníkovo na strane žalovanej ich trovy. Výlučne žalobca disponuje žalobným návrhom a je teda len vecou žalobcu, proti komu chce súdny spor viesť a zároveň nesie aj zodpovednosť za následky, ktoré v prípade neúspešnosti žaloby voči takémuto účastníkovi môžu vzniknúť.
V tomto prípade by mala žalovaná právo na náhradu trov konania, nakoľko si žalovaná žiadne trovy neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú súd rozhodol tak, že žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
Keďže v danom konaní na strane žalovanej vystupuje ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré boli účelne vynaložené.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd mal zo stanov vedľajšieho účastníka preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane žalovaného, ktorý je spotrebiteľom.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle ustanovenia § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie možno aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada aj na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, pričom je potrebné zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, túto skutočnosť nemožno zohľadniť v prospech žalobcu, keďže k tomu nie sú žiadne dôvody a ani v tomto smere žalobca neargumentuje.
K návrhu žalobcu, aby súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a teda aby vedľajšiemu účastníkovi neboli trovy konania priznané treba uviesť, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná. Prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom. Samotný žalobca je v konaní právne zastúpený advokátom, na základe čoho si aj v konaniach uplatňuje náhradu trov
právneho zastúpenia. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, má silné ekonomické zázemie a žaluje spotrebiteľov, ktorí časti žijú na hranici existenčného minima o zaplatenie premlčaných záväzkov a súd mu priznáva náhradu trov konania a to právneho zastúpenia s rovnakým kauzálnym základom. Súd považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby žalobcovi bola v týchto konaniach priznávaná náhrada trov konania a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére, konajúcemu v súlade so zákonom a výlučne na prospech spotrebiteľa právo na náhradu trov konania nepriznal.
Súd má za to, že vedľajší účastník z hore uvedených dôvodov má právo na náhradu trov konania a zostáva uzavrieť, či sa jedná o trovy účelne vynaložené v konaní a v príčinnej súvislosti s procesným postupom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a vedľajší účastník vstúpil do konania v súlade so zákonom ako právnická osoba, predmetom ktorej hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom. Vystupuje teda v konaní na ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa. Ako účastník konania má právo na kvalifikované zastúpenie, ktoré realizoval prostredníctvom udeleného splnomocnenia advokátskej kancelárii. Vedľajší účastník navrhol priznať právo na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej, keď vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Súd má za to, že tieto dva úkony právnej služby možno vyhodnotiť ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, keď sa jedná len o základné úkony právnej služby, ktorými realizoval hmotnoprávnu obranu žalovanej vznesením námietky premlčania.
Súd preto s použitím ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., zaviazal žalobcu, ktorý vzal svoju žalobu späť k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA trovy konania, a to vychádzajúc z hodnoty istiny uplatnenej v konaní (1.519,56 eur) s poukazom na ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri hodnote úkonu 71,37 eur za úkon prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia vo veci, ku ktorým priznal 8,04 eur režijný paušál a DPH (podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky), spolu vo výške 158,82 eur (71,37 + 8,04 + 20 % DPH x 2). Súd má za to, že vynaložené trovy vedľajšieho účastníka sú účelne vynaloženým nákladom na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.