Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4996-1999.pdf
PDF · 63.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/4996/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: EDMA, s.r.o., Hlavná 20, Košice, IČ 36217239, proti povinnému: A. D., H.. XX.XX.XXXX, T.. XX.X.XXXX, S. C. R. H. C. Č.. XXX, vedenej u JUDr. Lenky Borovskej, Kováčska 32 ako náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, právneho nástupcu súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského pod sp. zn. EX 1243/99 takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci súd v konaní o zmenu oprávneného zistil, že povinný zomrel dňa 23.7.2001 a uznesením Okresného súdu v Košice - okolie č.k.D/1311/01 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, teda povinný zomrel bez zanechania majetku.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, preto prípadný dedičia nemohli vstúpiť do žiadnych povinností povinného. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel, pretože smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§27 ods. 2 EP), ale preto, že nie je tu majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (NS SR 6M Cdo 11/2011).
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov (v znení Exekučného poriadku účinnom do 31.januára 2002). Exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002.
Novelizovaný § 57 ods. 1 písm. h/ v zmysle z.č. 32/2002 Z.z. platí síce s účinnosťou od 1.2.2002, ale podľa prechodných a záverečných ustanovení tejto novely - § 235 ods. 2 exekučné konania, ktoré sa začali do 1.februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, pričom v danom prípade ide o exekučné konanie, ktoré sa začalo pred účinnosťou tejto novely, a nemajetnosť povinného nie je podľa doterajších predpisov dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd v prípade konaní začatých do 1.2.2002, pokiaľ ide o úmrtie povinného ako nemajetného nemôže zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) pre nemajetnosť, ale v zmysle vyššie uvedeného iba podľa § 57 ods. 1 písm. g), teda ako neprípustnú z dôvodu, že žiadny dedič nevstúpil do povinností povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu ako neprípustnú zastavil, nakoľko je zrejmé, že povinný zomrel ako nemajetný a preto záväzok nemohol prejsť na žiadneho dediča, ktorý by nastúpil do povinnosti povinného voči oprávnenému.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie zatiaľ neuplatnil, súd o nich rozhodne samostatným uznesením, tak ako to uviedol vo výroku druhom tohto uznesenia. Preto je súdny exekútor povinný obratom, resp. najneskoršie ku dňu rozhodnutia súdu o ich náhrade, predložiť súdu vyčíslenie trov exekúcie, pokiaľ žiada ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).