Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8C/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený advokátkou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: W. I., K.. XX.XX.XXXX, O. A.. E.. W. XXXX/XX, XXX XX V. o zaplatenie 484,30 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 152,36 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 46,85 eur od 12.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 70,60 eur od 12.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 33,25 eur od 12.08.2009 do zaplatenia, a zo sumy 1,66 eur od 12.09.2009 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 20 eur splatných do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.05.2012 domáhal zaplatenia sumy 484,30 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od apríla do júla roku 2009 v sume 152,36 eur a zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur.

Dňa 7.12.2011, pred podaním návrhu na začatie konania, bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupcom a navrhovateľom, ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou bola pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a.s. voči odporkyni postúpená na navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti navrhovateľa, výpoveďou odporcu, písomným vyjadrením navrhovateľa, zmluvou o pripojení z 31.05.2007, dodatkom k zmluve z 31.05.2007, tabuľkou k hodnote mobilného telefónu, faktúrami, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 31.5.2007 zmluvu o pripojení, ku ktorej dňa 31.5.2007 uzavrel Dodatok, v zmysle ktorých odporca mohol využívať telekomunikačné služby prostredníctvom účastníckeho programu 100 Viac ku koncovému telekomunikačnému zariadeniu zn. Nokia 5300, ktoré bolo v zmysle dodatku k zmluve o pripojení predané odporcovi po uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 0,03 eur (1,- Sk).

V zmysle čl. 2 Dodatku k zmluve o pripojení, sa účastník zaväzuje, po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke 1 tohto Dodatku ( 24 mesiacov), ktorá začína plynúť od dátumu účinnosti tohto Dodatku ( ďalej len doba viazanosti), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka : za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastník, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane Podniku. Podnik a účastník sa dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto Dodatku sa považuje aj žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku os spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike.

V zmysle čl. 4 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Suma mesačného poplatku účastníckeho programu za program 100 Viac bola vo výške 25,49 eur.

Odporca za obdobie od apríla roku 2009 do júla roku 2009 riadne a včas neuhradil mesačné poplatky za poskytnuté služby navrhovateľom. Navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2009, splatnou 11.6.2009, platby za mesačné poplatky a poskytnuté služby v období od 22.4.2009 do 21.5.2009 v sume 46,85 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2009, splatnou 11.7.2009, platby za mesačné poplatky a poskytnuté služby v období od 22.5.2009 do 21.6.2009 v sume 70,60 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2009, splatnou 11.8.2009, platby za mesačné poplatky a poskytnuté služby v období od 22.6.2009 do 21.7.2009 v sume 33,25 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2009, splatnou 11.9.2009, poplatok za oneskorenú platbu za obdobie od 22.7.2009 do 21.8.2009 v sume 1,66 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.5.2010, splatnou 11.6.2010, zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur, ktoré platby za poskytnuté služby sú v celkovej výške 152,36 eur a zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu je prípustné, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú aj preventívnu. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase kedy vznikal zmluvný vzťah. Odporkyňa mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom akciového telefónu. Keďže právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená škoda zodpovedajúca hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu, mal by súd navrhovateľovi priznať žalovanú zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.

Odporca vo výpovedi potvrdil, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení s dodatkom s dobou viazanosti na 2 roky, pričom mal za to, že po uplynutí doby viazanosti zmluva zanikne a neuvedomil si, že zmluva je na dobu neurčitú. Sumy vyúčtované za poskytnuté telekomunikačné služby odporca nenamietal, tieto bol ochotný uhradiť, avšak zmluvná pokuta v sume 331,94 eur sa mu zdala neprimeraná aj preto, že zmluvné povinnosti porušil až posledný mesiac viazanosti. Žalovanú pohľadávku ohľadom neuhradených platieb za služby odporca žiadal uhradiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne, nakoľko poberá dôchodok 340 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena e) tejto prílohy je takouto podmienkou aj požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 152,36 eur ako ceny za odporcom neuhradené a navrhovateľom poskytnuté telekomunikačné služby a s tým spojené ďalšie plnenia ako poplatky za odpojenie, či upomienky za obdobie od apríla do júla 2009 a sumy 331,94 eur za zmluvnú pokutu.

Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu a dodatok k nej uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb.. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve o pripojení a jej dodatku je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb, nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované obdobie od 22.4.2009 do 21.8.2009 odporca cenu poskytnutých služieb spolu s ďalšími administratívnymi poplatkami v celkovej sume 152,36 eur nezaplatil. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná navrhovateľom doloženými faktúrami a odporca ju nespochybňoval. Súd priznal navrhovateľovi žalovanú sumu 152,36 eur ako nezaplatené plnenie zo zmluvy a jej dodatku za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase začatia omeškania, berúc do úvahy základnú úrokovú sadzbu ECB ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr, a to 1 % a 8 percentuálnych bodov stanovených v citovanom ustanovení nariadenia, čo predstavuje výšku úroku z omeškania 9 % ročne. Odporca sa dostal do omeškania s plnením dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, preto bol navrhovateľovi úrok z omeškania z jednotlivých platieb vyúčtovaných vo faktúrach priznaný od nasledujúceho dňa po ich splatnosti.

S ohľadom na skutočnosť, že jediným príjmom odporcu je dôchodok v sume 340 eur mesačne, súd mu povolil sumu 152,36 eur s príslušenstvom splatiť v splátkach po 20 eur mesačne.

Za nedôvodný považoval súd nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 331,94 eur.

Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a jej dodatku ako spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasledujúce v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, resp. jej dodatku, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ mení len jej výšku v závislosti od zvolenej služby a koncového zariadenia, nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán.

Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatku v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992 Zb., nakoľko požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 medzi neprijateľné podmienky zaviedol aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je len reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení obsahovalo len demonštratívny výpočet podmienok, ktoré treba považovať za neprijateľné.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v rámci dodatku k zmluve o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení neplatná.

V danej veci súd považuje zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v dodatku k zmluve za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Navrhovateľ ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností, vznikne odporkyni ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, či po viazanosti alebo vo vzťahu k porušeniu konkrétne ktorých zmluvných povinností prišlo.

Ďalším aspektom je samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy a k zľave zo spotrebiteľskej ceny predaného zariadenia (mobilného telefónu).

V zmysle dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 31.5.2007 a cenníka mesačných programov predstavuje minimálna výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program sumu 25,49 eur, čo pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje garantovanú úhradu minimálne v sume 611,76 eur (25,49 eur x 24 mesiacov), pričom služby nad rámec zvoleného programu alebo po jeho vyčerpaní, je odporca povinný navrhovateľovi uhrádzať naviac. Zmluvná pokuta v tomto prípade bola dojednaná v sume 331,93 eur, čo predstavuje takmer polovicu hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu, pričom s prihliadnutím na ďalšie platby služieb mimo alebo nad rámec zvoleného programu za nie zvýhodnené ceny a v pomere k časovému obdobiu, počas ktorého boli služby odporcom využívané a navrhovateľom vyúčtované sa

zmluvná pokuta javí neprimeraná. Rovnako by výška zmluvnej pokuty neobstála vo vzťahu k benefitu, ktorý by odporca mohol získať zľavou zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, nakoľko v danom prípade odporca kúpil mobilný telefón zn. Nokia 5300 za cenu 0,03 eur (1 Sk), pričom jeho štandardná cena sa pohybovala okolo 150 eur. Zľavou ku kúpnej cene tak odporca mohol získať benfit 149,97 eur (150 eur - 0,03 eur), pričom výška zmluvnej pokuty predstavuje viac ako 2,2 násobok tohto benefitu (331,94 eur : 149,97 eur). V tomto smere treba poukázať na to, že zmluvná pokuta sa neviazala ku zľave zo spotrebiteľskej ceny predaného zariadenia. Tiež právo navrhovateľa na náhradu prípadnej škody nie je dotknuté.

Je zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od toho, že sa odporca dopustil takého konania, na základe ktorého navrhovateľovi vzniklo právo prerušiť poskytovanie služieb odporcovi.

Zmluvnú pokutu navrhovateľ žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, respektíve po uplynutí doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Zmluvná pokuta bola odporcovi uložená za porušenie zmluvných povinností posledný mesiac 24 mesačnej viazanosti.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu.

Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, pričom neprimerane vysoká sankcia spojená s nesplnením záväzku, v danom prípade zmluvná pokuta, je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, preto navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť a z týchto dôvodov súd žalobu v časti o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú, ak sú splnené podmienky podľa § 153 ods. 4 O.s.p. Dôsledkom určenia

neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa ( predávajúceho) zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty).

Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, s.r.o., ktorá je predávajúcim v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., na navrhovateľa. Dodávateľ nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na strane navrhovateľa je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy alebo dodatku uzavretých medzi dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v dodatku za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách a ich dodatkoch, všeobecných obchodných podmienkach lebo iných dokumentoch. Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka nie je účinný. S ohľadom na tieto skutočnosti súd nevyhlásil vo výroku neprijateľnú podmienku za neplatnú, avšak z neplatného dojednania postupníkovi plnenie nepriznal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní vo väčšej miere úspešný, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).