Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/140/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. G. G. nar. X.XX.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Y. Q., rod. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na L. ul. č. XXXX/XX v Košiciach, toho času na Z. ul. č. XX v L. a N. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na L. ul. č. XXXX/XX v L. toho času na ul. D. W. č. XXX v A., W. A. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.1.2022 č.k. - 261 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom od otca pre mal. G. tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné v sume 866 Eur za obdobie od 18.11.2020 do 31.1.2022 matke maloletého G. do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 12.01.2018 č.k. -200 tak, že z v y š u j e výživné zo strany povinného otca pre mal. G. G., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa 18.11.2020 opakovane do budúcna.

Dlh na výživnom zo strany povinného otca pre mal. G. za obdobie od 18.11.2020 do 31.01.2022 vo výške 866,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu.

2. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa , , , , , , a o rodine a dospel k záveru, že od predchádzajúcej úpravy výživného realizovanej rozsudkom O. súdu Košice II z 12.01.2018 č.k. -200 došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov. Maloletý G. mal v čase posledného rozhodnutia súdu 9 rokov, bol žiakom 2. ročníka základnej školy, navštevoval ŠKD, bol zdravý a venoval sa futbalu. Mal zvýšené výdavky na antidepresíva a na lieky v dôsledku diagnostikovanej anémie. V súčasnosti je mal. G. žiakom 6. ročníka na Základnej škole G. v Košiciach, má 13 rokov a popri školských povinnostiach sa venuje floorbalu, ako aj bežným záujmovým aktivitám primeraným jeho veku, rád kreslí. Pre nedostatok finančných prostriedkov musel prestať s futbalom, aj keď vzhľadom na diagnostikované ADHD, to bolo podľa ošetrujúceho lekára pre maloletého prospešné. Mal. G. mal v priebehu rozhodného obdobia zvýšené výdavky spojené najmä s jeho pobytom v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Košiciach - R., ktorý realizoval na odporúčanie ošetrujúceho lekára pre pretrvávajúce vzdelávacie ťažkosti, poruchy

aktivity a pozornosti v období od 03.09.2020 do 30.06.2021 a za ktorý matka mesačne uhrádzala poplatky v sume 129,70,- Eur mesačne, navýšené o ďalšie bežné výdavky maloletého. Mal. G. aj naďalej užíva lieky s doplatkom 44,- Eur na tri mesiace. Vzhľadom na vek, v ktorom sa maloletý nachádza, ako aj v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základnej školy, sa zvýšili jeho výdavky na školské potreby, na jeho oblečenie a obuv, ako aj výdavky na stravu a ostatné potreby primerané jeho veku, záujmom a spoločenským aktivitám. Matka maloletého pôvodne pracovala u zamestnávateľa E. a.s., kde od 07/2020 do 06/2021 dosiahla čistú mzdu v priemernej výške 153,71,- Eur mesačne a od 24.05.2021 pracuje u nového zamestnávateľa Liečebno-výchovné sanatórium, u ktorého za obdobie 05/2021-11/2021 dosiahla čistý príjem v priemernej výške 474,69,- Eur mesačne. Príjem matky je v súčasnosti porovnateľný s jej príjmom v predchádzajúcom období, kedy mala okrem príjmu z pracovného pomeru pre zamestnávateľa ISS W. E. spol. s r. o. príjem aj za opatrovanie p. G. v sume 276,- Eur mesačne a popri práci si dokázala privyrobiť formou brigád. Aktuálne sa však zdravotný stav matky pre diagnostikované problémy so srdcom a počiatočné štádium epilepsie natoľko zhoršil, že matka už popri práci na brigádu ísť nemôže, čaká ju operácia - výmena strojčeka na srdci a okrem príjmu z pracovného pomeru, prídavkov na mal. G. a výživného od otca, iné príjmy nemá. Matka od 12/2021 žije v prenajatom 2-izbovom byte v spoločnej domácnosti s mal. G.om a jej priateľom R. F., ktorý jej prispieva na bývanie a na nákupy do domácnosti rovnako ako v čase keď bývala s maloletým na L. ul. č. XX v Košiciach. Výdavky matky na bývanie sa zvýšili na 450,- Eur mesačne, rovnako sa zvýšili jej výdavky na stravu, hygienu a lieky, ktoré sú vo výške 98,- Eur na tri mesiace. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že príjmové pomery matky sú síce porovnateľné s obdobím, kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom pre mal. G., no aj pri zohľadnení príspevkov priateľa matky na bývanie a bežné výdavky domácnosti možno konštatovať, že medzičasom došlo k nárastu výdavkov matky spojených s bežnou prevádzkou domácnosti, jej zdravotným stavom a starostlivosťou o syna v značnom rozsahu. Otec sa od podania návrhu na zvýšenie výživného s maloletým nestretáva a neprispieva mu nad rámec výživného. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom mal otec rovnakého zamestnávateľa L. Česká republika v.o.s., ako v súčasnosti. Dosahoval u neho priemerný príjem v čistom za obdobie od 01/2016 do 12/2016 v sume 18.602,84,- Kč mesačne a od 1/2017 do 11/2017 v sume 20.337,64,- Kč. Aktuálne došlo k navýšeniu príjmu otca, keď podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa dosiahol priemerný čistý príjem za obdobie od 01/2020-12/2020 v sume 21.982,25,- Kč mesačne a za obdobie od 01/2021

- 11/2021 v sume 24.873,64,- Kč mesačne. Rovnako sa zlepšili príjmové pomery otcovej manželky, pretože v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola nezamestnaná, bez nároku na akúkoľvek dávku (všetky výdavky ich spoločnej domácnosti preto hradil otec sám), kým aktuálne je zamestnaná u zamestnávateľa JarO. kde za obdobie od 01/2020-12/2020 dosiahla čistú mzdu v priemernej výške 12.031,08,- Kč mesačne a za obdobie 01/2021-12/2021 (bez 08/2021) v priemernej výške 16.090,73,- Kč mesačne. Výdavky otca na bývanie sa podľa doložených listín zvýšili najprv na sumu 16.000,- Kč mesačne a od 01/2022 na sumu 18.000,- Kč mesačne (z pôvodnej sumy 10.500,- Kč mesačne). V tejto súvislosti však súd zohľadnil aj to, že manželka otca je povinná sa na týchto výdavkoch na bývanie podieľať (čo pôvodne pre nedostatok príjmu na jej strane nebolo možné) a otec sa s manželkou presťahoval z ním neuvedených dôvodov do bytu, ktorý podľa doloženej nájomnej zmluvy má rozlohu až 91,66 m2, čo je pre dvoch ľudí nadštandard. Otcovi nepribudla vyživovacia povinnosť a keďže vo svojich vyjadreniach už neuvádzal pôvodný výdavok na splátky Home Creditu 1.300,- Kč mesačne, je možné z toho usúdiť, že uvedenú pôžičku už dosplácal. Iné úvery, ani dlhy otec vo svojich vyjadreniach neuvádzal. Osobné výdavky otca, výdavky na stravu a cestovanie zostali porovnateľné. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že príjmové a majetkové pomery otca sa v porovnaní s obdobím, kedy súd naposledy vo veci konal, zlepšili. Súd dôsledne posúdil takto zistené pomery účastníkov konania a dospel k záveru o potrebe zvýšenia výživného od otca pre mal. G. zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu na začatie konania 18.11.2020, ktorú považuje za primeranú odôvodneným a preukázaným potrebám mal. G., ako aj reálnym schopnostiam a možnostiam povinného otca, ktorý okrem mal. G. inú vyživovaciu povinnosť nemá a ktorý sa osobne na jeho starostlivosti nepodieľa, na jeho výživu nad súdom určené výživné neprispieva a s maloletým sa pravidelne nestretáva.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Poukázal na to, že mu po zaplatení výživného ostane len 7.700,- Kč mesačne. Z uvedených dôvodov nie je schopný zaplatiť dlh na výživnom v sume 866 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ by súd trval na tom, že dlh na výživnom musí zaplatiť, navrhol, že ho bude splácať po 20 Eur mesačne, pretože sa zvýšili výdavky na poštovné (ktorým platí výživné) zo 130,- Kč na 199,- Kč. Dodal, že si s manželkou nemôžu dovoliť chodiť na dovolenku a neostávajú mu peniaze na koníčky, či iné záujmy.

4. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že dlh na výživnom vznikol otcovi preto, že si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, hoci to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach. Nebral ohľad na maloletého, ani na to, že nemajú peniaze, tak sa pýta, prečo by mala teraz brať ohľad na otca. Poznamenala, že otec býva vo veľkom byte, pričom podľa jej vedomostí býva s otcom brat jeho manželky, ktorý tiež prispieva na bývanie. Podotkla, že keď pracovala za nízku mzdu, chodila na brigády, aby aspoň nejakým spôsobom zabezpečila maloletému štandard. Nevidí preto dôvod, prečo by aj otec takto nemohol pracovať. Otec nie je ochotný kúpiť maloletému ani darček na narodeniny, meniny, či Vianoce. Ani oni nemajú za čo chodiť na dovolenku, do tábora, či na víkendový pobyt. Aktuálne nastalo veľké zdražovanie a nevie, ako budú žiť.

5. Otec vo vyjadrení zopakoval, že nie je schopný zaplatiť sumu 866 Eur naraz.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

7. Konania vo veciach výživného maloletých detí sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa (ďalej len „“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre mal. G. zo 140 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 18.11.2020 do budúcna. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

11. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom z januára 2018 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd považuje sumu 60 Eur mesačne, o ktorú bolo otcovi zvýšené výživné od podania návrhu, za adekvátnu zmene pomerov maloletého a jeho rodičov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku o zvýšení výživného, odvolací súd poukazuje na to, že otcovi sa od predchádzajúcej úpravy výživného zvýšil príjem o 1.645,- Kč mesačne v roku 2020 a o 4.536,- Kč mesačne v roku 2021, prestal splácať pôžičku a jeho manželka sa zamestnala, v dôsledku čoho došlo k výraznejšiemu zníženiu jeho výdavkov, a to aj za situácie, že náklady na bývanie a život za posledné roky vzrástli. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov tak pôsobí vo vzťahu k sume zvýšeného výživného nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie mu bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na to, že výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného podľa ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 15. Pokiaľ ide o dlžné výživné, zvýšením vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na 200 Eur mesačne vznikla otcovi povinnosť zaplatiť výživné za obdobie od 18.11.2020 do 31.01.2022 (t.j. za 13 dní a 14 mesiacov) v celkovej sume 2.886,71,- Eur. Zo zhodných vyjadrení oboch rodičov mal aj odvolací súd za preukázané, že v rozhodnom období otec prispieval na výživu mal. G. len sumou určeného výživného 140,- Eur mesačne. Iné sumy výživného otec vo svojich podaniach neuviedol a do výživného započítať nežiadal. Pretože otec si v rozhodnom období plnil svoju vyživovaciu povinnosť len v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia súdu v stanovenej výške 140,- Eur mesačne (t.j. dokopy 2.020,71,- Eur), vznikol mu dlh na výživnom v sume 866 Eur mesačne. Súd prvej inštancie zaviazal otca zaplatiť takto vypočítaný dlh na výživnom matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu, pretože u otca nezistil žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na splatenie dlhu na výživnom. Odvolací súd sa po preštudovaní spisu stotožnil s výpočtom dlhu na výživnom, ale nestotožnil sa s jeho splatnosťou. Aj keď je zákonná lehota na plnenie 3 dni, v odôvodnených prípadoch súdy môžu určiť aj dlhšiu lehotu splatnosti a v prípade opakujúcich sa a v budúcnosti splatných dávok a splátok určiť zaplatenie dlhu formou splátok, čoho sa v danej veci domáhal otec. Dlhšiu lehotu pritom súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej ukladá povinnosť, a pod..

16. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v danej veci neboli splnené podmienky pre povolenie výhody splátok, ktoré žiadal otec. Otec sa na možnosť zvýšenia výživného mohol a mal pripraviť minimálne už od doručenia návrhu na zvýšenie výživného v máji 2021 (č.l. 49), a ak by si každý mesiac odkladal len 43 Eur mesačne, za 20 mesiacov (do januára 2023) by si našetril na celý dlh na výživnom a nemusel by sa vyhovárať na to, že nemá prostriedky na zaplatenie dlhu na výživnom. Matka maloletého pritom počas celého obdobia nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať neustále sa zvyšujúce potreby maloletého v momente ako vznikali, prípadne si vedenie domácnosti prispôsobovať tak, aby na ich úhradu mala. Odvolací súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou otca, ktorá nevzniká až rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie rodinnoprávneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to do doby kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením ( ), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Ak by odvolací súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v 20 Eur splátkach, ako navrhoval v podanom odvolaní, nespĺňalo by to účel výživného, pretože by dlh splatil až o 43 mesiacov, čo by rozhodne nebolo v prospech maloletého. Výživné má slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje. Pomery otca, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd zohľadnil aspoň tak, že predĺžil lehotu splatnosti dlhu na výživnom na 90 dní, ktoré umožnia zaplatenie dlhu v akceptovateľnej dobe a jeho využitie spôsobom, ktorý je v súlade s účelom výživného. Takto upravená splatnosť zároveň nebude mať ťaživý dopad na matku, ktorá má voči maloletému tiež vyživovaciu povinnosť a dobrovoľne si ju plní v potrebnom rozsahu.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil nárok na ich náhradu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).