Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/96/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcov: 1/ B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, T. pri V., 2/ E. P., nar. X.X.XXXX, bytom G.. svätej P. XXX/XX, T. pri V., v konaní obaja zast. JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, Družstevná 5, Bratislava, proti žalovanému: B. F., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX/XX, T. pri V., v konaní zast. Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, o odstránenie časti stavby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. z 10. apríla 2018, č. k. -356, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III. z 10. apríla 2018, č. k. -356 v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) v časti požadovaného odstránenia časti strechy a odkvapu, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania (výrok III.) z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom z 10. apríla 2018, č. k. -356 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Okresný súd Bratislava III. (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť schodisko vedúce k stavbe súpisné číslo 97, nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XXX/X, ktorý je vedný na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie T. pri V., okres A., vo výroku II. žalobu žalobcov vo zvyšku zamietol, a vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanému odstrániť schodisko vedúce k stavbe č. súp. XX, nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XXX/X, odstrániť odkvap a časť strechy stavby súp č. XX, presahujúce nad pozemok par. č. XXX/X a XXX/X a povinnosti zamurovať vchodové dvere, nachádzajúce sa na vstupe do stavby č. súp. XX vedúce na pozemok XXX/X a okno smerujúce na pozemok XXX/X. Žalobcovia tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 18/40, pozemku parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 327 m2, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XX a pozemku parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XX, oba v katastrálnom území T. pri V.. Vlastníctvo k pozemkom nadobudli v roku 2015. Žalovaný je výlučným vlastníkom susediaceho polyfunkčného objektu č. XX a pozemkov par. č. XXX/X a XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2 a 157 m2, na ktorých je stavba postavená. Dňa 6.9.2000 Okresný úrad v A. povolil žalovanému Nadstavbu RD na uvedených pozemkoch. Žalovaný stavbu zrealizoval a následne bola skolaudovaná. Žalobcovia po nadobudnutí pozemkov zistili, že časť polyfunkčného objektu žalovaného je postavená aj na ich pozemkoch a pre objektívne zistenie skutočného presahu susednej stavby požiadali stavebný úrad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Dňa 29.1.2016 poverený pracovník stavebného úradu obce vykonal stavebný dohľad. Pri miestnej obhliadke bolo zistené, že k rodinnému domu žalovaného bolo pristavené

schodisko, ktoré sa nachádza na pozemkoch žalobcov, a taktiež boli na stavbe vybudované dvere a okno smerujúce na pozemky žalobcov. Žalovaný sa pri ústnom prejednaní vyjadril tak, že on stavbu kúpil už so schodiskom, dverami a oknom, a preto nesúhlasí s ich odstránením. K námietke žalobcov, že aj strecha na nadstavbe presahuje nad ich pozemky, stavebný úrad skonštatoval, že nadstavba a strecha boli povolené a skolaudované iba na pozemkoch žalovaného parc. č. XXX/X a XXX/X, bez možnosti presahu strechy. Keďže žalobcovia preukázali, že na ich pozemkoch nie sú zapísané žiadne vecné bremená, stavebný úrad odkázal zúčastnené strany na súd, aby bol spor doriešený v občianskoprávnom konaní. Žalobcovia majú záujem na svojich pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/ X zrealizovať stavbu bytového súboru.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že navrhovaný petit je nepresný a nevykonateľný. Namietal, že nie je zrejmý žiadny relevantný dôvod odôvodňujúci uloženie povinnosti zamurovať dvere a okno smerujúce na pozemok žalobcov. Na uloženie takejto povinnosti neexistuje právny nárok. K veci ďalej uviedol, že jeho dom bol postavený v roku 1925, patril k nemu dvor a záhrada. Na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 2.12.1971 nadobudla ako kupujúci tieto nehnuteľnosti Jednota, spotrebné družstvo. V zmysle kúpnej zmluvy sa predávajúci zaviazal na parc. č. XXX/X a XXX/X zabezpečiť kupujúcemu právo prechodu a užívanie čelnej časti týchto parciel. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2 1999 nadobudol žalovaný podiel na dome, postavenom na parcele č. XXX a XXX/ X. V súčasnosti je žalovaný vlastníkom tohto domu - polyfunkčného objektu. Po prestavbe bol dom skolaudovaný rozhodnutím zo dňa 30.6.2004, pričom súčasťou domu bolo aj schodisko. Prístup do domu cez schodisko sú nevyhnutnou súčasťou prevádzky v dome, keďže prostredníctvom nich sa uskutočňuje zásobovanie predajne ťažkým tovarom. Na základe týchto skutočností mal žalovaný za to, že prestavba bola uskutočnená v zmysle platných predpisov. Ak by aj skôr nezískal právo na užívanie nehnuteľností parc. č. XXX/X a XXX/X, vzniklo mu toto právo vydržaním v zmysle , v spojení s , .

4. Súd prvej inštancie na pojednávaní podľa () konštatoval, že rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov neboli sporné, preto vykonal dokazovanie len predloženými listinnými dôkazmi. Navrhované svedecké výpovede súd nevykonal, nakoľko mal k dispozícii ich písomné čestné prehlásenia. Navyše, spornú skutočnosť, či predchádzajúci vlastníci domu boli vyzývaní na odstránenie schodiska, súd nepovažoval za tak dôležitú, aby svedecké výpovede bolo nevyhnutné vykonať.

5. Vykonaným dokazovaním zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 2.12.1971 uzavretou medzi P. P. a mal. C. P. ako predávajúcimi a Jednotou, spotrebné družstvo, ako kupujúcim došlo k prevodu rodinného domu s dvorom a záhradou - pozemkami parc. č. XXX a XXX/X. V bode VI zmluvy predávajúci prehlásili, že sú v 2/40-inách spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X - spoločný dvor a parcely č. XXXX/X - spoločná cesta, a zabezpečia kupujúcemu právo prechodu a užívania čelnej časti týchto parciel pre svoje obchodné prevádzkové účely. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , c a o . Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a týchto zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný nenadobudol výkonom práva právo prechodu a užívania časti parciel č. XXX/X. Pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa, podobne ako pri vydržaní vlastníckeho práva, vyžaduje, aby osoba vykonávajúca právo prechodu a užívania bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že toto právo jej patrí. Po dôkladnom zvážení súd dospel k záveru, že tieto zákonné náležitosti pre vydržanie neboli zo strany žalovaného splnené. Uviedol, že žalovaný, ani jeho právny predchodca, nemal nadobúdací právny titul, na základe ktorého by sa mohol domnievať, že má právo prechádzať cez cudzie pozemky. V kúpnej zmluve, ktorou dom nadobudla Jednota, bolo uvedené, že predávajúca je iba podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX/X, a to dokonca len v podiele 2/40. Nadobúdateľ domu a jeho nasledujúci vlastníci sa len na základe tejto skutočností nemohli objektívne domnievať, že už na základe tohto prehlásenia sú oprávnení z vecného bremena. Spoluvlastníčka v 1/20-ine nemôže rozhodovať o veci sama, a s prihliadnutím na to bolo potrebné jej prehlásenie, že zabezpečí kupujúcemu právo prechodu a užívania, aj vykladať. Aby sa Jednota alebo žalovaný mohli považovať za oprávneného z vecného bremena, musela by nastať ďalšia skutočnosť, z ktorej by sa dalo aspoň usudzovať, že predávajúca s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí predstavujú väčšinu, právo prechodu aj dohodla. Takou skutočnosťou nie je podanie žiadosti o zápis vlastníctva do evidencie nehnuteľností, ktorý Jednota podala na Ústav geodézie a kartografie dňa 10.4.1972.

7. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. (komentáre k ). Na základe článku VI. kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.1971 nebola Jednota oprávnená vybudovať schodisko na pozemku žalobcov. Keďže prehlásenie spoluvlastníčky parc. č. XXX/ X nebolo zriaďovacím titulom pre vecné bremeno, nemôže sa jednať ani o právo umožňujúce výstavbu schodiska, ktoré s týmto súvisí. Citované ust. upravuje spôsoby a poradie vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu.

8. Súd prvej inštancie následne uviedol, že žalobcovia sa domáhali odstránenia schodiska na ich pozemku a odstránenia odkvapu a časti strechy, ktoré presahujú nad ich pozemok. Poukázal na to, že použitie občianskoprávnej sankcie spočívajúcej v odstránení stavby by sa malo opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka, s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je tiež to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie (komentár k ). Na základe uvedených, všeobecne akceptovaných kritérií, dospel súd potom k záveru, že požiadavka na odstránenie schodiska je odôvodnená. Uviedol, že sa jedná o drobnú stavbu, ktorá zasahuje do práv žalobcov, a to aj v súvislosti s ich zámerom postaviť nový bytový súbor na ich pozemku. Žalovaný nemá právo vstupovať na pozemok žalobcov, nie je preto dôvod na to, aby nad pozemkom žalobcov mal nakladaciu rampu a schodisko k nej vedúce. Pre zásobovanie obchodu farbami a lakmi má žalovaný dostatočný, primeraný prístup z prednej časti domu, ktorá je aj verejne prístupná. Odstránením schodiska nepríde k znehodnoteniu stavby žalovaného, odstránenie nie je ani ekonomicky náročné. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. 9. Pokiaľ išlo o odstránenie časti strechy a odkvapu, súd uviedol, že kritéria uvedené v predchádzajúcich bodoch neboli splnené. Poukázal na to, že presah strechy nad pozemok žalobcov je 8 cm až 42 cm, t. z. nejde o výrazný zásah do pozemku žalobcov. Okrem toho na prestavbu domu a vybudovanie novej strechy mal žalovaný stavebné povolenie, išlo teda o povolenú stavbu, hoci s ňou žalovaný neoprávnene zasiahol nad pozemok žalobcov. Súd prihliadal aj na to, že právni predchodcovia žalobcov nenamietali proti presahu v priebehu výstavby alebo kolaudácie, presah sa zistil až dodatočne. Konštatoval, že odstránenie časti strechy je síce technicky možné, avšak nie je účelné, keďže je spojené so zásahom do konštrukcie strechy a vyššími nákladmi. Za týchto okolností bolo podľa súdu namieste od žalobcov požadovať, aby plánovanú výstavbu bytového súboru prispôsobili existujúcemu stavu, čo napokon žalobcovia aj urobili. Súd ďalej uviedol, že prikázanie stavby, v danom prípade časti strechy, do vlastníctva žalobcov, neprichádzalo do úvahy. Žalobcovia s tým nevyjadrili súhlas, nemalo by to ani žiadny zmysel. Ohľadne presahujúcej strechy súd nepristúpil ani k inému usporiadaniu pomerov medzi stranami v zmysle ods. ods. 3 , keďže nezistil žiadny rozumný spôsob, ako usporiadať ich vzťah. Strany žiadny návrh v tomto smere ani nepredložili. Z týchto dôvodov súd žalobu v návrhu na odstránenie presahujúcej strechy a odkvapu zamietol.

10. Pokiaľ išlo o povinnosť zamurovať dvere a okná na dome žalovaného, ktoré vedú, resp. smerujú na pozemok žalobcov, v tejto časti súd uznal ako dôvodnú obranu žalovaného. Aj podľa súdu neexistoval žiadny relevantný dôvod, ktorý by umožňoval takúto povinnosť žalovanému uložiť. Žalobcovia nepoukázali, na základe akého predpisu alebo akej dohody, je žalovaný povinný otvory zamurovať. Keďže ani súdu nebol taký predpis alebo dohoda známa, a nenastala ani iná právna skutočnosť, ktorá by uloženie povinnosti odôvodňovala, súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa , nakoľko žalobcovia aj žalovaný mali vo veci len čiastočný úspech.

12. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie a napadli ním výrok II. rozsudku (ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, aj to len v jeho zamietajúcej časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odkvap a časť strechy stavby súp. č. 97, presahujúce nad pozemok par. č. XXX/X a XXX/X), ako aj súvisiaci výrok o trovách konania (výrok III.). Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odkvap a časť strechy stavby č. súp. XX, presahujúce nad pozemok XXX/X a XXX/X a žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poukázali na to, že súd žalobu v tejto časti zamietol s tým, že pre

uloženie povinnosti žalovanému odstrániť časť strechy a odkvap neboli splnené podmienky, nakoľko sa nejednalo o výrazný zásah do pozemku žalobcov a napriek technickej možnosti ich odstránenia, by ich odstránenie nebolo účelným (hospodárnym). Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že bolo namieste od žalobcov požadovať, aby plánovanú výstavbu bytového súboru prispôsobili existujúcemu stavu, čo žalobcovia aj urobili. Žalobcovia poukázali na to, že skutočnosť, že si dali na vlastné náklady prepracovať projektovú dokumentáciu na pripravovanú výstavbu, nemôže mať za následok zamietnutie žaloby v časti požadovanej povinnosti odstrániť časť strechy presahujúcej na ich pozemok žalovaným, následkom čoho súd konštatoval, že žalobcovia boli v spore úspešní len čiastočne a preto im nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poukázali na to, že žalovaný v stavebnom povolení na nadstavbu rodinného domu nemal povolený presah stavby nad pozemky žalobcov a následne bolo v kolaudačnom rozhodnutí skonštatované, že nadstavba bola realizovaná v súlade so stavebným povolením. Z uvedeného vyplýva, že o presahu strechy nad pozemky žalobcov nemal vedomosť príslušný stavebný úrad ani ostatní účastníci stavebného konania, vrátane vtedajších vlastníkov susediacich nehnuteľností. Z tohto dôvodu títo nepodali opravný prostriedok proti kolaudačnému rozhodnutiu. Skutočnosť, že strecha nadstavby presahuje nad pozemky vo vlastníctve žalobcov zistili žalobcovia až v roku 2015 po kúpe týchto pozemkov od pôvodných vlastníkov. Keďže žalovaný pri kolaudácii nadstavby zamlčal skutočnosť týkajúcu sa presahu strechy, čím úmyselne uviedol stavebný úrad do omylu, bol súd prvej inštancie voči nemu zhovievavý, keď žalobu v tejto časti zamietol. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením súdu, že odstrániť presah strechy už nie je potrebné, nakoľko žalobcovia už prispôsobili projekt, t. j. odsunuli druhé nadzemné podlažie plánovanej stavby od stavby žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba žalovaného mala odvod dažďovej vody z časti strechy stavby zvažujúcej sa k pozemkom žalobcov bez zvodov, dažďová voda stekala na ich pozemky. Po opakovaných výzvach žalobcov a po podaní žiadosti o vykonanie štátneho stavebného dohľadu, zrealizoval žalovaný odvod dažďovej vody z tejto časti strechy zvodom na zem. Aj tento zvod bol vedený na pozemok žalobcov a žalovaný až po ďalších urgenciách tento zvod prerobil tak, že voda z neho vyteká na jeho pozemok. Aj pri takto zrealizovanom odvode dažďovej vody zo strechy stavby pri výdatnejšom daždi, resp. pri prudšom topení snehu, voda zo žľabu preteká na pozemok žalobcov a po vybudovaní terasy je riziko, že voda bude zatekať na terasu, ktorá bude susediť so stavbou žalovaného, čím bude obmedzený komfort pri jej užívaní a pri dlhodobom pôsobení môže dôjsť k zatekaniu do novo vybudovanej stavby. Z tohto dôvodu žalobcovia trvajú na žalobe v časti odstránenia presahu strechy, pretože len v tomto prípade by bol žalovaný nútený namiesto súčasných dažďových žľabov vybudovať tzv. zaatikované žľaby, ktoré by boli umiestnené na obvodovom múre stavby žalovaného, resp. zrealizovať iný účinný spôsob odvedenia vody z tejto časti strechy.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť. Uviedol, že žaloba mala byť v celom rozsahu zamietnutá s prihliadnutím na skutočnosť, že historicky bol založený skutkový a aj právny stav, o ktorom žalobca v čase nadobudnutia dotknutej nehnuteľnosti vedel, a len z dôvodu, že tento stav bráni realizácii jeho nezákonného stavebného investičného zámeru, vedie voči žalovanému toto súdne konanie a účelovo poukazuje na jeho údajne nezákonné konanie, pričom však jednak z územného, stavebného, ako aj súvisiacich súdnych konaní, ktoré vedie nielen voči žalovanému ale aj tretím osobám, je zrejmé, že práve žalobca sa správa arogantne a nezákonne, keď medzi iným stavebným zámerom zasahuje, resp. zasiahne priamo do ústavného vlastníckeho práva nielen žalobcu, keď má záujem realizovať stavebný zámer priamo na hranici dotknutého pozemku s tým, že chce svoj stavebný zámer priamo „prilepiť" na stavbu žalovaného nachádzajúcu sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného tak, že by „zamuroval" právoplatne skolaudované okná a dvere na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ako aj zničil stav právoplatne skolaudovanej strechy, pričom napriek jednoznačnej nezákonnosti takéhoto postupu stavebný úrad ignoruje požiadavky ostatných účastníkov konania, pričom sa možno len domnievať, prečo je tomu tak. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z dôvodu zásahu do jeho ústavného práva na nedotknuteľnosť vlastníctva bol nútený podať podnet na podanie protestu prokurátora, keďže dotknuté orgány v stavebnom konaní neplnia svoju zákonnú povinnosť, a akceptujú stavebný zámer žalobcu, ktorý nedodržiava nielenže zákonné odstupové vzdialenosti, ale dokonca má byť priamo napojený na stavbu vo vlastníctve žalovaného, ktorá sa taktiež nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaného. O podnete nebolo do dnešného dňa rozhodnuté. Žalovaný v ďalšom poukázal aj na nevykonateľnosť a nepresnosť petitu žaloby. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zo samotnej žaloby nie je zrejmý žiadny relevantný dôvod odôvodňujúci uloženie povinnosti žalovanému, aby na vlastné náklady odstránil časť presahu strechy, zamuroval vchodové dvere okno smerujúce na pozemok pare. č. 206/5, keďže v konaní bolo preukázané, že stavba vo vlastníctve žalovaného, bola postavená v zmysle v relevantnom čase účinných právnych predpisov a opakovane skolaudovaná za účinnosti o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") v zmysle kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.06.2004 (ďalej len „Kolaudačné rozhodnutie") a v zmysle rozhodnutia o určení súpisného čísla jej bolo pridelené súpisné číslo. Napriek tomu, že žalovaný v konaní argumentoval, že schodisko, ktoré sa podľa vyjadrenia žalobcov nachádza na pozemku parc. č. XXX/X, bolo nadobudnuté a užívané dobromyseľne zo strany žalovaného a so súhlasom pôvodného vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza, pričom žalovaný, resp. jeho právny predchodcovia boli dobromyseľní o práve držby tohto pozemku za účelom umiestnenia a užívania schodiska, a teda žalovaný mal za to, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na umiestnenie a užívanie schodiska, žalovaný voči rozsudku, v časti aby schodisko odstránil, odvolanie nepodal a napriek uvedenému sa stotožnil s povinnosťou schodisko odstrániť, avšak nemôže akceptovať stav, aby v záujme realizácie nezákonného stavebného zámeru žalobcu zamuroval okná a dvere, resp. odstránil časť stavby, ktorá bola právoplatne skolaudovaná ešte v roku 2004 kolaudačným rozhodnutím. Medzi iným žalovaný poukazoval a poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle návrhu koná vo veci „určenia povinnosti", pričom žalobcovia vo veci určenia nepreukázali naliehavý právny záujem. S poukazom na , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) účinného do 30.11.2004 žalovaný uviedol, že dom žalovaného bol postavený v roku 1925 a skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím, a bolo mu pridelené súpisné a orientačné číslo. S poukazom na , , , a predložené listinné dôkazy má žalovaný za to, že on, resp. jeho právny predchodcovia boli medzi iným vždy dobromyseľní vo vzťahu k stavbe, ktorá bola právoplatne skolaudovaná ešte v roku 2004 kolaudačným rozhodnutím. V súvislosti s konaním žalobcov a zneužívaním ich práv na úkor tretích osôb, žalovaný poukázal aj na konania, ktoré súvisia so stavebným zámerom žalobcov v lokalite, keď žalobcovia vedú voči „pôvodným vlastníkom" v lokalite aj nasledujúce konania, resp. „pôvodní" vlastníci voči žalobcom: aktívne konania zo strany žalobcov: a) sp. zn. W., Ľ. P. c/a T.. J. P. a spol. (rod. M.) - o odstránenie časti stavby s.č. XXX a drobných stavieb b) sp. zn. W., Ľ. P. c/a D. M., M. M. - o zaplatenie nájomného 6 040,- Eur s prísl.,

pasívne konania zo strany žalobcov: c) č. k. Pd 31/18 - Okresná prokuratúra BA III preskúmava zákonnosť postupu Okresného úradu A., katastrálny odbor pri rozhodovaní o zápise vlastníckych práv a vykonaní zmien v katastrálnej mape, keď za neštandardných okolností došlo k zmene zápisu/zákresu parciel, na ktorých sa má uskutočniť stavebný zámer žalobcov, d) č. k. -3 - Okresná prokuratúra BA III, podnet pre podozrenie zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa .

Žalovaný má za to, že zo strany žalobcov ide vo väčšine argumentácie o účelové tvrdenia, keď by žalovaný vedel akceptovať investičný zámer žalobcu v prípade, ak budú zachované podmienky ustanovené právnymi predpismi a nedôjde k zásahu do jeho vlastníckeho práva, pričom za najzávažnejšiu skutočnosť považuje to, že investičný zámer má byť „opretý" o dom vo vlastníctve žalovaného v časti, kde má medzi iným aj okná do obytných miestností. Podľa ust. § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška") „(2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania." Podľa ust. § 5 ods. 2 Vyhlášky „Pozemok určený na zastavanie musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi, umožňovať uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie“. Podľa ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky „(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3." Podľa ust. § 43b ods. 2 Stavebného zákona Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa Stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy č. 532/2004-920 k aplikácii ustanovenia vyhlášky č. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, sa ust. až 5 Vyhlášky aplikujú vždy spolu s všeobecnou požiadavkou uvedenou v ust. Vyhlášky. Žalovaný v tomto smere poukázal na fotodokumentáciu, v zmysle ktorej je smerom k plánovanej stavbe žalobcu: i. orientované okno do obytnej miestnosti vo vlastníctve žalovaného s plochou 23,4 m2 a ii. okno a vstupné dvere do obytnej miestnosti s plochou 15,91 m2 a pivničné okno, ktoré boli vybudované v 40-tych a 70-tych rokoch minulého storočia a ktoré by uskutočnením plánovanej stavby žalobcu museli byť zničené, pričom plánovaná výstavba stavby žalobcu zamedzí prístupu svetla a zhoršeniu svetlo- technických podmienok v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a zásahu do vlastníctva inej osoby ako je žalobca. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že účelové a nezákonné konanie žalobcu je v zásadnom rozpore so záujmami tak Obce T. pri V., ako aj záujmami tretích osôb, pričom žalobca zneužíva medzi iným na dosiahnutie svojho záujmu aj toto súdne konanie. Záujem žalobcu preto nemôže požívať ochranu aj z dôvodu, že realizovaním stavieb na pozemkoch žalobcu, resp. pozemkoch susediacich s týmito pozemkami a vykonaním všetkých stavieb na dotknutých pozemkoch by došlo k prekročeniu koeficientu zastavanosti plôch a zníženiu koeficientu zelene a zastavanosti, čo je zrejmé aj zo strany žalobcom predloženej dokumentácie. V predmetnej veci poukazoval žalovaný a poukazuje na textovú časť ÚPN T. pri V., ktorá medzi iným stanovuje pre minimálny koeficient zelene 0,30 a pre index zastavanosti plôch 0,45, pričom má za to, že plánovanou výstavbou uvedene koeficienty nebudú môcť byť zachované. Žalovaný má za to, že odstránením časti stavby žalovaného v zmysle petitu žaloby a realizáciou stavby žalobcom by došlo k porušeniu ust. Vyhlášky, keď bude „zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania" a zásadnému zásahu do pohody bývania. Bez ohľadu na charakter zamýšľanej stavby žalobcu žalovaný opakovane uviedol, že podľa Stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy č. 532/2004-920 k aplikácii ustanovenia Vyhlášky, sa ust. až 5 Vyhlášky aplikujú vždv spolu s všeobecnou požiadavkou uvedenou v ust. Vyhlášky. Taktiež poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie v zmysle žaloby by obmedzilo vlastnícke právo žalovaného, keď by sa zasiahlo do stavebnej konštrukcie stavby vo vlastníctve žalovaného, a obmedzili by sa svetelné podmienky v byte vo vlastníctve žalovaného.

14. K vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia písomne nevyjadrili.

15. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti napadnutého výroku II. (ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol - v časti požadovaného odstránenia časti strechy a odkvapu), zrušiť ( ).

16. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie (ktorým bolo žalobe vyhovené) odvolaním napadnutý nebol (v tomto smere bol oprávnený podať odvolanie len žalovaný) a tento nadobudol právoplatnosť. Rovnako z obsahu odvolania žalobcov vyplýva, že títo odvolaním nenapadli ani tú časť výroku II. rozsudku (ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá), ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, pokiaľ išlo o uloženie povinnosti žalovanému zamurovať vchodové dvere, nachádzajúce sa na vstupe do stavby č. súp. 97 vedúce na pozemok XXX/X a okno smerujúce na pozemok XXX/X. Aj v tejto časti výroku II. sa tak rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným. Predmetom odvolacieho konania sa tak stal len výrok II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol

žalobu v časti požadovaného uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odkvap a časť strechy stavby súp. č. XX, presahujúce nad pozemok par. č. 206/5 a XXX/X.

17. V danej veci predmetom sporu boli nároky žalobcov z titulu neoprávnenej stavby ( ), kedy sa títo podanou žalobou domáhali: 1/uloženia povinnosti žalovanému odstrániť schodisko vedúce k stavbe č. súp. XX, nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XXX/X, 2/ odstrániť odkvap a časť strechy stavby súp č. 97, presahujúce nad pozemok par. č. XXX/X a XXX/X a 3/ povinnosti zamurovať vchodové dvere, nachádzajúce sa na vstupe do stavby č. súp. XX vedúce na pozemok XXX/X a okno smerujúce na pozemok XXX/X. Ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ išlo o nároky 1/ a 3/ (o ktorých súd prvej inštancie rozhodol tak, že nároku 1/ vyhovel a nárok 3/ zamietol), ohľadne nich žalobcovia ani žalovaný odvolanie nepodali, a preto sa v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným. Pokiaľ ide o nárok 2/, súd prvej inštancie ho zamietol s odôvodnením, že 1/ presah strechy nad pozemok žalobcov bol 8 cm až 42 cm, a teda nešlo o výrazný zásah do pozemku žalobcov, 2/ žalovaný mal na prestavbu domu a vybudovanie novej strechy stavebné povolenie, a teda išlo o povolenú stavbu, (nejednalo sa o tzv. čiernu stavbu), 3/ právni predchodcovia žalobcov nenamietali proti presahu v priebehu výstavby alebo kolaudácie, a tento presah sa zistil až dodatočne, 4/ odstránenie časti strechy bolo síce technicky možné, avšak by bolo neúčelné (v dôsledku vyšších nákladov), 5/žalobcovia svoju plánovanú výstavbu na svojom pozemku prispôsobili tomuto existujúcemu stavu, 6/ prikázanie neoprávnenej stavby, v danom prípade časti strechy, do vlastníctva žalobcov, neprichádzalo do úvahy a napokon 7/ ohľadne presahujúcej strechy súd nezistil žiadny rozumný spôsob, ako usporiadať ich vzťah iným spôsobom.

18. Žalobcovia v podanom odvolaní potom namietali len to, že súd, tým, že žalobu vo zvyšku zamietol, bol ku žalovanému zhovievavý, hoci tento úmyselne uviedol stavebný úrad do omylu (pri kolaudácii), ďalej, že samotné prispôsobenie projektu žalobcami (na plánovanú výstavbu na ich pozemku) neodôvodňuje zamietnutie žalovanej povinnosti odstrániť presah strechy, ako aj, že pri žalovaným zrealizovanom odvode dažďovej vody z jeho strechy pri výdatnejšom daždi, resp. pri prudšom topení snehu, voda zo žľabu preteká aj na pozemok žalobcov a po vybudovaní terasy je riziko, že voda bude zatekať na (plánovanú) terasu, ktorá bude susediť so stavbou žalovaného, čím bude obmedzený komfort pri jej užívaní a pri dlhodobom pôsobení môže dôjsť k zatekaniu do novo vybudovanej stavby (iba v prípade odstránenia presahu strechy bude potom žalovaný nútený namiesto súčasných dažďových žľabov vybudovať tzv. zaatikované žľaby, ktoré by boli umiestnené na obvodovom múre stavby žalovaného, resp. zrealizovať iný účinný spôsob odvedenia vody z tejto časti strechy).

19. Odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi ( ), pričom na doplnenie odvolacích dôvodov súd nie je povinný odvolateľa vyzývať ( veta druhá ), potom preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie len z pohľadu vymedzených odvolacích dôvodov. V danej veci nebolo sporným, že časť strechy stavby žalovaného presahuje na pozemok žalobcov a teda sa (v tomto presahu) jedná o neoprávnenú stavbu podľa . Konštrukcia strechy je totiž základným prvkom každej stavby. Ak preto strecha stavby (jej časť) presahuje na cudzí pozemok (rozsah presahu významný nie je), treba mať za to, že na cudzom pozemku je zriadená časť stavby. Keďže z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len z časti, treba v danej veci stavbu žalovaného považovať za stavbu neoprávnenú. V takomto prípade sa vlastník pozemku (žalobcovia) môže domáhať proti vlastníkovi neoprávnenej stavbe (žalovanému) ochrany práve žalobou na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle a požadovať aj odstránenie stavby (ak je to účelné). Keďže súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom účastníka (sporovej strany), môže rozhodnúť aj o odstránení časti stavby, ak zistí, že len jej časť je zriadená na cudzom pozemku a ak jej odstránenie je technicky možné (a účelné).

20. Podľa ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Podľa pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Ako už bolo uvedené vyššie, za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy (čo bol i posudzovaný prípad). Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné (a účelné) alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z pri zachovaní zákonom stanoveného poradia (nemôže teda tieto vzťahy neusporiadať vôbec, ako to urobil súd prvej inštancie). Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia.

21. Z vyššie podaného výkladu ustanovenia vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Odvolací súd považoval preto za nadbytočné zaoberať sa opodstatnenosťou námietky žalobcov týkajúcou sa (ne)súhlasu obce so stavbou (resp. či išlo/nešlo o čiernu stavbu).

22. Podľa pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd má právo voľnou úvahou posúdiť, ktoré z týchto riešení je najvhodnejšie a najúčelnejšie. Z odôvodnenia rozhodnutia však musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce pre samotné rozhodnutie najvhodnejšieho a najúčelnejšieho usporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov (sporových strán). Za účelom vyporiadania právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom ust. uvádza možnosti, ktoré podľa zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy pri vyporiadaní. Nejde však o výpočet taxatívny, ale demonštratívny. Pokiaľ ide o vyporiadanie neoprávnenej stavby, súd pri voľbe spôsobu vyporiadania vychádza z poradia, v akom ich zákon vypočítava, ako aj z princípov, na ktorých je založené občianske právo. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z pri zachovaní zákonom stanoveného poradia.

23. Prvý zo spôsobov vyporiadania neoprávnenej stavby je ten, ktorého sa domáhali aj žalobcovia, a to odstránenie časti neoprávnenej stavby (strechy) zasahujúcej do ich pozemku. V danom prípade bolo teda potrebné zvažovať aj účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby a prihliadať pritom k povahe a rozsahu ujmy, ktorá by neodstránením stavby vznikla vlastníkovi pozemku, ako aj ujmy, ktorá by vznikla prípadným odstránením tomu, kto je vlastníkom stavby. Bolo potrebné prihliadať tiež na ekonomickú náročnosť odstránenia stavby, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k zriadeniu neoprávnenej stavby,

príp. na existenciu dobromyseľnosti na strane neoprávneného stavebníka. Je potrebné konštatovať, že odstránenie stavby, v tomto prípade časti stavby, je riešením výnimočným a krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. V danom prípade sa aj podľa odvolacieho súdu toto riešenie nejaví vhodným usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi konania (z rovnakých dôvodov, ktoré už uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku). V danom prípade charakter neoprávnenej stavby má iba malá časť nehnuteľnosti, ostatná časť stavby je zriadená na pozemku stavebníka - žalovaného. Krov zasahuje iba vzdušný priestor pozemku žalobcov, pričom ide o minimálny zásah. Aj značná finančná nákladnosť takéhoto odstránenia by presiahla ujmu, ktorá je spôsobovaná žalobcom presahovaním krovu. Rovnako žalovaný mal na prestavbu vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie, pričom nebola preukázaná jeho nedobromyseľnosť (t. j. úmysel vybudovať časť strechy svojej stavby nad pozemok žalobcov). Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k názoru, že odstránenie časti stavby žalovaného by nebolo účelným riešením, možno tento záver považovať za správny. Na druhej strane, ak súd dospel k tomuto záveru, t. j. že nároku na odstránenie neoprávnenej stavby nemožno vyhovieť, nemohol žalobu v tejto časti bez ďalšieho zamietnuť, ale bol povinný súčasne upraviť vzťahy medzi stranami tak, aby stavba naďalej nestála (sčasti alebo celkom) na cudzom pozemku bez právneho dôvodu (a teda mal tento vzťah usporiadať iným vhodným spôsobom).

24. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcov, tak ňou žalobcovia v podstate rozhodujúce závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoj názor o nevyhovení návrhu na odstránenie neoprávnenej stavby, nenapádali (nespochybnili). Žalobcovia teda v odvolaní nespochybnili (a nenapádali) záver súdu o tom, že presah strechy nad pozemok žalobcov bol 8 cm až 42 cm, a teda že nešlo o výrazný zásah do pozemku žalobcov, ani záver, že odstránenie časti strechy by bolo neúčelné (v dôsledku vyšších nákladov), čo boli pre rozhodnutie súdu o tomto nároku rozhodujúce dôvody. Odvolacia argumentácia žalobcov spočívajúca v tom, že „samotné prispôsobenie projektu žalobcami (na plánovanú výstavbu na ich pozemku) neodôvodňuje zamietnutie žalovanej povinnosti odstrániť presah strechy, ako aj, že pri žalovaným zrealizovanom odvode dažďovej vody z jeho strechy pri výdatnejšom daždi, resp. pri prudšom topení snehu, voda zo žľabu preteká aj na pozemok žalobcov a po vybudovaní terasy je riziko, že voda bude zatekať na (plánovanú) terasu, ktorá bude susediť so stavbou žalovaného, čím bude obmedzený komfort pri jej užívaní a pri dlhodobom pôsobení môže dôjsť k zatekaniu do novo vybudovanej stavby (a teda, že iba v prípade odstránenia presahu strechy bude potom žalovaný nútený namiesto súčasných dažďových žľabov vybudovať tzv. zaatikované žľaby, ktoré by boli umiestnené na obvodovom múre stavby žalovaného, resp. zrealizovať iný účinný spôsob odvedenia vody z tejto časti strechy)“ potom nijako nevyvracia (nespochybňuje) záver, že odstránenie časti strechy by bolo v danom prípade nehospodárnym (neúčelným). Odvolacia argumentácia žalobcov skôr navodzuje oprávnenosť ich nárokov podľa (tzv. susedské vzťahy), prípadne nárokov na náhradu škody, kedy platí, že „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok“. Navyše žalobcami v odvolaní deklarované skutočnosti (riziko zatečenia plánovanej terasy pri prudšom daždi alebo topení snehu a tým zníženie komfortu jej užívania pod.) ešte ani len nenastali (ide teda o hypotetickú hrozbu). Pre uloženie povinnosti odstrániť časť stavby (strechy) nemôže byť potom rozhodujúce iné kritérium, než jeho technická možnosť a účelnosť a nemôže byť odôvodňovaná tým, že týmto spôsobom bude vlastník neoprávnenej stavby „donútený“ prerobiť odkvap iba podľa želania žalobcov (nemožno sa teda domáhať odstránenia časti strechy len preto, aby bol žalovaný donútený k vybudovaniu iných zľabov alebo vykonal iné riešenie odvádzania dažďovej vody zo svojej strechy). Ak teda žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažuje alebo ohrozuje stavbu žalobcov úpravami na svojej stavbe, majú sa žalobcovia svojich nárokov domáhať postupom podľa (a v takom konaní žiadať odstránenie žľabu, resp. domáhať sa jeho vybudovania tak, aby neohrozoval stavbu alebo pozemok žalobcov), prípadne, ak by deklarovaný stav už nastal (a teda nebol iba v hypotetickej rovine) zostáva im zachovaný aj prípadný nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o prispôsobenie sa situácii samotnými žalobcami (prispôsobenie technickej a projektovej dokumentácie na plánovanú výstavbu), tento dôvod nebol rozhodujúcim, ale len doplňujúcim argumentom súdu (iba jeden z viacerých dôvodov) pre jeho rozhodnutie o nevyhovení tomuto návrhu žalobcov. Samozrejme, ak žalobcovia medzičasom danému

stavu prispôsobili svoje plány na výstavbu, správne súd prvej inštancie na uvedené prihliadol, najmä z pohľadu vyhodnotenia intenzity neoprávneného zásahu (nešlo však o rozhodujúci dôvod, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie - týmto bola najmä neúčelnosť odstránenia časti stavby, ktorý záver však žalobcovia v odvolaní už nijako nespochybnili). Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného (vo vyjadrení k odvolaniu), odvolací súd iba dodáva, že táto sa v prevažnej miere týka plánovanej výstavby žalobcami

- jej neoprávnenosti a pod.(teda nie merita veci, ktorým sú výlučne nároky žalobcov z neoprávnenej stavby), a preto sa k nej odvolací súd bližšie nevyjadril.

25. Na druhej strane hoci žalobcovia v podanom odvolaní výslovne nenapadli skutočnosť, že súd prvej inštancie, potom čo zamietol nimi žalovaný spôsob vyporiadania vzťahov k neoprávnenej stavbe, už v ďalšom tento vzťah nijako neupravil (hoci bol na to povinný a teda tu nestačí púhe tvrdenie súdu, že nezistil žiadny rozumný spôsob, ako usporiadať ich vzťah iným spôsobom), odvolací súd bol povinný na túto skutočnosť prihliadať, nakoľko platí, že „ak súd dospeje k záveru, že žalobe na odstránenie neoprávnenej stavby nemožno vyhovieť, musí súčasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi tak, aby stavba naďalej nestála (sčasti alebo celkom) na cudzom pozemku bez právneho dôvodu“. Súd prvej inštancie teda bol povinný (keďže ust. podáva len demonštratívny výpočet spôsobov usporiadania týchto vzťahov) nájsť riešenie tohto vzťahu (najúčelnejším sa tu potom javí zriadenie vecného bremena za odplatu).

26. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval a žalobu žalobcov o usporiadanie vzťahov k neoprávnenej stavbe jej odstránením, bez ďalšieho zamietol a to so záverom, že nezistil žiadny rozumný spôsob, ako usporiadať ich vzťah iným spôsobom, bolo potrebné rozsudok v časti napadnutého výroku II. (pokiaľ išlo o požadované odstránenie časti strechy a odkvapu ) zrušiť podľa , a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). V nadväznosti na uvedené (vzhľadom na zrušenie časti výroku II. napadnutého rozsudku), bolo potom potrebné zrušiť i s tým súvisiaci výrok o trovách prvoinštančného konania. Bude teda úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o inom vhodnom usporiadaní vzťahov medzi stranami z dôvodu neoprávnenej stavby (pokiaľ ide o presahujúcu časť strechy), vykonať k tomu potrebné dokazovanie, kde sa javí najúčelnejším riešením zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Rozhodnutie vo veci samej o tomto nároku samotným odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvoinštančného súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pričom však dôsledné rešpektovanie ústavného princípu dvojinštančnosti konania možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím. Súd prvej inštancie bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby toto spĺňalo všetky náležitosti podľa .

27. O trovách pôvodného prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).