Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cb/41/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 264,47 € s príslušenstvom

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 264,47 €, úroky z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 264,47 € od 10.09.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 € a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 00, sa domáhal žalobou zo dňa 13.07.2010, doručenou na súd dňa 16.07.2010, voči odporcovi, KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 264,47 € s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej sumy 264,47 € od 10.09.2008 do zaplatenia a trovy konania.

Navrhovateľ žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 459,300 spôsobenej vozidlom EČV: D., ktorého prevádzkovateľom je poistený odporcu. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom, a tým k škode na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., vo výške 484,21 €.

Navrhovateľ si listom č.9826/31716/4220/2008 zo dňa 06.11.2008 uplatnil u poisteného odporcu Ondreja Ceklára náhradu škody vzniknutej z uvedenej škodovej udalosti vo výške 484,21 €/14 587,45 Sk. Dňa 09.09.2008 odporca uhradil navrhovateľovi časť škody vo výške 219,74 € a zvyšnú časť sumy vo výške 264,47 € mu neuhradil. Navrhovateľ poukázal na ust. § 4 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej "zákon o PZP"), na základe ktorého má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Navrhovateľ listom č. vyzval odporcu, aby zdôvodnil zníženie poistného plnenia v predmetnej škodovej udalosti. Odporca však do dnešného dňa na túto výzvu nereagoval. Navrhovateľ má za to, že dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených zvodidiel a preto považuje postup odporcu za nedôvodný. V zmysle § 11 ods. 5 písm. a) zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný a podľa písm. b) cit. ustanovenia je poisťovateľ tiež povinný poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Odporca ako poisťovateľ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a navrhovateľovi poistné uhradil len sčasti. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle § 11 ods.7 citovaného zákona o povinnom zmluvnom poistení ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Odporca si však do dnešného dňa nesplnil svoju zákonnú povinnosť, a preto sa dostal do omeškania. Navrhovateľ si voči odporcovi preto uplatnil aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého, je výška úrokov z omeškania stanovená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola základná úroková sadzba určená vo výške 4,25 %. Navrhovateľ si preto uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej sumy 264,47 € do zaplatenia od 10.09.2008 t.j. od nasledujúceho dňa zaplatenia časti poistného plnenia a to do zaplatenia.

Súd vydal vo veci dňa 21.10.2010 platobný rozkaz č.k. , voči ktorému podal odporca odpor zo dňa 10.11.2010 a v ktorom uviedol, že navrhovateľ si u odporcu priamo uplatnil ako náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu - poisteného u odporcu a to v sume 484,21 €.

- 198

Vzniknutú poistnú udalosť eviduje odporca pod č. 8001755962. Odporca nepopieral, že dňa 04.07.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii Dl km 459,30, ktorú spôsobil vodič osobného motorového vozidla EVČ: PP 386 BN a že navrhovateľovi bola spôsobená škoda na zvodidlách vo výške 484,21 €. Odporca potvrdil, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 05.09.2008 bolo na účet navrhovateľa poukázané poistné plnenie vo výške 219,74 €, s tým, že z uplatneného nároku, navrhovateľovi nepriznal náhradu za prestoje v sume vo výške 101,41 €, ako aj opotrebenie poškodených zvodidiel, ktoré bolo stanovené v sume vo výške 163,05 € v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky MS SR č. 626/2007 Z.z. (ďalej len "vyhláška č. 492/2004 Z.z."). Odporca pokiaľ ide o tzv. opotrebenie, vychádzal pri jeho určení z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a jej prílohy č. 4 str. 4396, časť "Ostatné stroje, zariadenia a súčasti" predstavujú zvodidlá tzv. ťažké oceľové konštrukcie, ktorých životnosť je stanovená na 25 rokov a zostatkové percento je vyjadrené hodnotou 20 a ďalej vychádzal z ust. § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je potrebné pri určení výšky škody na veci vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. Odporca stanovil mieru opotrebenia poškodených zvodidiel stanovená na 70 %, čo zodpovedá sume 163,05 € z hodnoty zvodidiel, ktorá bola odpočítaná od uplatneného nároku navrhovateľom - náhrady škody. Podľa názoru odporcu, ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobenej škode prišiel, musí sa aj výška škody určiť vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Odporca poukázal na to, že ak sa pri náhrade škody vychádza z hodnoty, resp. ceny veci v čase poškodenia neznamená to, že navrhovateľ, t.j. poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena novej veci. Takýmto spôsobom by sa podľa názoru odporcu navrhovateľ obohatil na úkor osoby zodpovedajúcej za spôsobenú škodu, a to najmä vtedy, ako je tomu aj v tomto prípade bola pri dopravnej nehode poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, išlo teda o vec opotrebovanú. Preto výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec. Samotná výška náhrady škody za poškodenú opotrebovanú vec podľa odporcu nie je v žiadnom prípade závislá od toho, či si takúto vec nechá poškodený opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne či poškodenú vec ponechá neopravenú. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu poškodenej veci je preto

potrebné od tejto čiastky odpočítať čiastku, zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu, a teda aj hodnote pred poškodením. Ak by sa pri stanovení náhrady škody vychádzalo z ceny nových vecí bez ohľadu na to, že boli opotrebované, došlo by tak k zvýhodneniu poškodeného - navrhovateľa na úkor odporcu, ako osoby ktorá mu škodu mala spôsobiť. Odporca je toho názoru, že pri výpočte výšky poistného plnenia postupoval správne, keď zohľadnil mieru amortizácie poškodených vecí, a že je v súlade s ust. § 443 Občianskeho zákonníka. Odporca sa vyjadril aj k náhrade škody za tzv. prestoje a tento nárok navrhovateľa považuje za neodôvodnený, nakoľko z listín, ktoré boli pripojené k vydanému platobnému rozkazu nie je možné určiť, na základe akého právneho titulu sa navrhovateľ úhrady tzv. prestojov domáha, pričom vzhľadom na skutočnosť, že odporca viedol alebo vedie viacero súdnych konaní s navrhovateľom vie, že tento tzv. prestoje považuje za ušlý zisk. Odporca zastáva názor, že tzv. prestoje nie je možné považovať za ušlý zisk, nakoľko navrhovateľ použil na odstraňovanie následkov dopravnej nehody motorové vozidlá, resp. stroje, nemali byť v danom čase používané na výkon inej podnikateľskej činnosti navrhovateľa, a ani nemali byť z dôvodu uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a tretím subjektom vykonávané na činnosti v prospech tejto nekonkretizovanej osoby za dohodnutú odplatu, na základe ktorej by potom došlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt navrhovateľa. Motorové vozidlá teda neboli navrhovateľom využívané na inú podnikateľskú činnosť, a ani nevykonávali na základe existujúceho zmluvného vzťahu činnosť pre tretí subjekt za odplatu, a preto si navrhovateľ nemôže uplatňovať voči odporcovi náhradu tzv. ušlého zisku, nakoľko keby nedošlo k dopravnej nehode, použité motorové vozidlá by zostali zaparkované v priestoroch navrhovateľa a na žiadnu inú činnosť by neboli použité. Odporca sa taktiež vyjadril k uplatnenému úroku z omeškania navrhovateľa a poukázal na to, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 05.09.2008, a v rovnaký deň poukázal poistné plnenie na účet navrhovateľa, preto nemohlo dôjsť k omeškaniu od 10.09.2008. Poukázal na ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP, na základe ktorého, odporca ako poisťovateľ škodcu je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa názoru odporcu sa mohol dostať do omeškania až márnym uplynutím stanovenej 15 dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia. Odporca z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Navrhovateľ sa vyjadril k odporu odporcu podaním zo dňa 06.12.2010 a v ktorom sa vyjadril k argumentom odporcu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.04.2009 sp. zn. , ktorý sa zaoberal rovnakou vecou len s rozdielnymi účastníkmi na strane odporcu a v ktorom je uvedené že: " Porovnajúc citované ust. § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a ust. cit. § 9 ods. 6 cestného zákona dospel odvolací súd k záveru, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex generalis. Osobitné ustanovenie špeciálneho cestného zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ust. cit. § 9 ods. 6 cestného zákona pritom vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca listinnými dôkazmi preukázal ..... Bolo preto povinnosťou žalovaného ako škodcu žalobcovi ako správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej výške v plnom rozsahu uhradiť. Žalobcovi tak vznikol i nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Odhliadnuc od toho odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle vyhl. MV RR č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca ani nemusí mať k dispozícii. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, ani nie diely ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou týchto zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Nebolo možné neprihliadnuť tiež na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné tzv. "zhodnotenie" zvodidiel bolo v podstate protiprávnym konaním žalovaného vnútené."

- 199

Navrhovateľ uviedol, že k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku zo dňa 07. 10. 2010 č. k. , v ktorom je uvedené že pre vyriešenie spornej otázky výšky poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

Navrhovateľ je však toho názoru, že v tomto prípade, teda v prípade poškodenia zvodidiel, nie je možné o amortizácii ani uvažovať. Navrhovateľ opätovne poukazuje na ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t.j. navrhovateľovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám, ďalej na vyhlášku MV RR č. 158/2004 Z.z, v zmysle ktorej sú zvodidlá zaradené do skupiny výrobkov 0511 a je pre ne určený systém preukazovania zhody (platia pre ne STN 1317-2), t.j. zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritéria bezpečnosti cestnej premávky a na Technický predpis 7/2000, ktorým je navrhovateľ povinný sa riadiť podľa bodu 3.7.1, písm. a) 7/2000 pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu.

Vzhľadom na uvedené v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.135/1961 Zb., podľa ktorého závady v zjazdnosti pozemných komunikácií sú povinný odstrániť bez prieťahov ich správcovia, je navrhovateľ povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu v súlade s STN, preto v danom prípade výmenou zvodidla nedošlo k zhodnoteniu zvodidla, ale k uvedeniu zvodidla do pôvodného stavu. Životnosť oceľových zvodidiel nie je žiadnym predpisom obmedzená, a preto vždy, počas svojej existencie, musia byť v 100 %-nom stave (v zmysle Technického predpisu č. 2/2005 Skúšanie a schvaľovanie zvodidiel bod 1.6, zvodidlá musia byť v súlade s STN 1317). Navrhovateľ zdôraznil, že zvodidlá musia spĺňať kritéria bezpečnosti cestnej premávky, mať vlastnosti vyžadované všeobecnými právnymi predpismi a technickými predpismi. Navrhovateľ tak nemal možnosť voľby či si nechá vec opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. vzniknuté poškodenie odstrániť.

Navrhovateľ poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 27.02.2008., v ktorom sa Krajský súd zaoberal otázkou opravy použitej veci a konštatoval, že "Pre posúdenie veci bolo podstatné, či v prípade vzniku škody na inej než novej veci je daná povinnosť škodcu nahradiť poškodenému všetky náklady potrebné na uvedenie poškodenej veci do užívania schopného stavu, alebo pri nahradzovaní takto vynaložených nákladov treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že opravou veci s použitím celkom nových alebo novších náhradných dielov oproti pôvodným starým, (ku ktorých poškodeniu došlo práve v dôsledku škodnej udalosti), cena nových náhradných dielov, cenu pôvodných súčiastok poškodenej veci v čase jej poškodenia prevyšuje. .... Podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod, aby časť nákladov neuhradených poisťovňou musel znášať navrhovateľ ako poškodený, ktorý nehodu nezavinil a opravou sa len domáhal spojazdnenia vozidla do stavu v akom bolo pred nehodou."

Navrhovateľ zdôraznil, že v prípade dopravnej nehody spôsobenej poisteným odporcu došlo k poškodeniu zvodidla bez jeho zavinenia, preto nemôže byť na škodu poškodenému, aby znášal náklady v podobe amortizácie za škodu, ktorú nezavinil.

Navrhovateľ ako podporný argument navrhovateľ uvádza Nález Ústavního soudu ČR zo dňa 19.3.2008 vo veci sp. zn. , podľa ktorého "Je nutné v každom individuálnom prípade starostlivo porovnať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla, pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu." Navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že technický predpis č.7/2000 Smernica na údržbu diaľnic a Technický predpis č. prehliadky, údržba a opravy cestných komunikácií nie je možné aplikovať na daný prípad a zdôraznil, že predmetné technické predpisy sú záväzné a vydávané na základe príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem a v druhom rade

uvedené predpisy nemajú vplyv na určovania výšky škody, ale upravujú postup navrhovateľa pri uvedení pozemnej komunikácie do prevádzkyschopného stavu v súlade s bezpečnostnými kritériami.

Navrhovateľ sa vyjadril k argumentom odporcu v podanom odpore, kde uviedol, že účtovanie ušlého zisku v podobe prestojov nemožno považovať za skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka, a preto nemôžu byť klasifikované ako skutočná škoda a hradené z poistenia zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ uviedol, že prestoj predstavuje výkon mechanizmov navrhovateľa, ktorý bezprostredne súvisel s realizáciou odstraňovania následkov škody a prípadné neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov by navrhovateľ musel vykonať viacero jázd s tým istým výsledkom. Účtovanie prestojov je v prípade spoločností s obdobným predmetom činnosti bežnou praxou. Navrhovateľ sa vyjadril k námietke odporcu, ktorý namietal čas, od kedy sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy prišlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a to vzhľadom na skutočnosť, že o ukončení šetrenia nielenže žiadnym spôsobom navrhovateľa neupovedomil, ale ani na jeho výzvu na zaslanie výpočtu výšky škody nijakým spôsobom nereagoval. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, má navrhovateľ za to, že odporca je povinný uhradiť náklady v celom rozsahu.

Odporca sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 06.12.2010 a poukázal na to, že rozsudok Krajského súdu Trnava, č. k. nie je možné aplikovať na predmetnú právnu vec. V danom prípade ide síce taktiež o určenie skutočnej škody, avšak predmetom tohto súdneho sporu bolo poškodenie osobného motorového vlastníctva navrhovateľa, čo malo podstatný vplyv na cenu vozidla, resp. jeho trhovú hodnotu v porovnaní s obdobným s vozidlom rovnakého typu a veku, avšak nepoškodeného. Odporca uviedol, že pri likvidovaní škody na majetku navrhovateľa určil hodnotu veci v čase jej poškodenia a následne pri výpočte poistného plnenia od neho odpočítal tzv. amortizáciu, určenú podľa veku poškodenej veci.

- 200

Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu tzv. prestojov považuje odporca tvrdenia navrhovateľa o tom, že ním použité vozidlá boli použité na podnikateľskú činnosť za nepreukázané. Skutočnosť, že vozidlá boli využité pri oprave poškodených zvodidiel neznamená, že boli použité na podnikateľskú činnosť. Vozidlá nevykonávali činnosť na základe existujúceho zmluvného vzťahu ani pre tretí subjekt za odplatu, v dôsledku čoho by potom došlo k rozšíreniu majetkových hodnôt navrhovateľa, a preto si navrhovateľ nemôže uplatňovať voči odporcovi náhradu tzv. ušlého zisku, nakoľko ako uvádza odporca, keby nedošlo k dopravnej nehode, použité motorové vozidlá by zostali zaparkované v priestoroch navrhovateľa a na žiadnu inú činnosť by neboli použité.

Súd vo veci dňa 23.09.2014 nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila právna zástupkyňa navrhovateľa a právna zástupkyňa odporcu.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní poukázala na ust. § 9 ods.6 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a nesúhlasila s uplatnenou amortizáciou odporcom, nakoľko podľa zákona bol navrhovateľ povinný vymeniť poškodené zvodidlo za nové. Uviedla, že dopravný náklad, tzn. aktívny a pasívny výkon dopravného mechanizmu klasifikovali v žalobe ako ušlý zisk. Žiadala žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že je pravdou, že existujú rôzne rozhodnutia, ktoré sa týkajú uplatnenej amortizácie a prestojov, avšak každú vec je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na jednotlivý prípad, aj keď súd rozhodol v niektorých prípadoch v prospech navrhovateľa, čo sa týka prestojov. Odporca sa niekedy neodvolával z dôvodov, že sa jednalo o nižšie sumy, avšak z právneho hľadiska je uplatnenie tzv. prestojov neoprávnené. Žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, hlásením o škode zo dňa 08.08.2008, listom navrhovateľa č. zo dňa 14.04.2009 - výzva na zaslanie vyčíslenia priznanej výšky škody, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 09.09.2008, listom navrhovateľa č. zo dňa 19.08.2008 spolu s doručenkou, spis poistnej udalosti č. 8001755962, poistnou zmluvou č. 1070029515 zo dňa 04.09.2006, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu, technickým predpisom - smernica na údržbu diaľnic č. TP:07/200 Slovenskej správy ciest, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu na pojednávaniach a zistil nasledovný stav:

Súd zistil z poistnej zmluvy č.1070029515, že bola uzatvorená dňa 04.09.2006 medzi poisteným Ondrejom Ceklárom (škodcom) a odporcom ako poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPP pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (technický rok) a Zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (technický rok).

Súd zistil Technického predpisu - Smernice na údržbu diaľnic, že v zmysle bodu 3.7.1 písm. d), zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je nutné okamžite vymeniť všetky poškodené časti a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

Súd zistil zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 04.07.2008, že dňa 04.07.2008 došlo k dopravnej nehode, kde je uvedené, že bolo poškodené zvodidlo a škoda je vo výške 10 000 Sk.

Súd zistil z hlásenia o škode spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov na diaľnici/rýchlostnej ceste zo dňa 08.08.2008 Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., že k škodovej udalosti došlo dňa 04.07.2008 na diaľnici č.D1 km 459,30 Liptovský Mikuláš, v dôsledku čoho boli poškodené zvodidlá, na ktorých bola vyčíslená škoda vo výške 14 587,45/484,21 €.

Súd zistil z vyčíslenia škody Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., že škoda na základe škodovej udalosti zo dňa 04.07.2008 bola vyčíslená v celkovej výške 14 587,45/484,21 € a pozostávala z položiek:

DOPRAVNÉ NÁKLADY BA 035 ME:

- jazdný výkon: 466 Sk

- prestoj: 1 255,80 Sk

- spolu: 1 722,20 Sk

DOPRAVNÉ NÁKLADY BA 927 NI:

- jazdný výkon: 797,250 Sk

- pracovný výkon: 1 798,80 Sk

- spolu: 2 596,30 Sk

DOPRAVNÉ NÁKLADY UNC - 061:

- pracovný výkon: 2 403,60 Sk

Súd zistil z vyčíslenia škody Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., že mzdové náklady boli v sume vo výške 1 500 Sk a materiál v sume vo výške 7 016,80 Sk, spolu: 8 516, 80 Sk.

Súd zistil z denných záznamov o výkonoch vozidla - mechanizmu zo dňa 22.07.2008, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., vykonávala opravu zvodidiel.

Súd zistil z výdajky č.161/8, že odberateľovi Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., bol dňa 22.07.2008 dodaný materiál na opravu zvodidiel v sume vo výške 7 016,80 Sk.

Súd zistil denného výkazu prác, že 02.06.2008 boli opravované zvodidlá Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s.,

Súd zistil z podania navrhovateľa, že vyčíslenie škody vo výške 14 587,45/484,21 € oznámil odporcovi listom zo dňa 19.08.2008.

Súd zistil z likvidačného spisu č. 8001755962, že navrhovateľ škodu nahlásil odporcovi dňa 11.07.2008 a zaslal mu doklady, ktoré sú jeho súčasťou.

Súd zistil z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.09.2008, že odporca oznámil navrhovateľovi ukončenie poistného šetrenia a že mu poukazuje poistné plnenie vo výške 6 620 Sk/219,74 €.

- 201

Súd zistil z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 05.09.2008, že výpočet plnenia bol vypočítaný tak, že zo sumy vo výške 14 587 Sk za opravu zvodidiel bolo odpočítané opotrebenie vo výške 4 912 Sk a poistné plnenie bolo vypočítané vo výške 6 620 Sk/219,74 €.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd vec posudzoval podľa ust. zákona.:

Podľa us. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa us. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá." Na základe uvedeného je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u odporcu.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodení a, zničení.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa ust. § 9 ods. 1 až 6 zákona č.135/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon): (1)Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

(2) Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

(3) Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami. 5)

(4) Na odstraňovanie závad v zjazdnosti, prípadne schodnosti možno používať chemické posypové materiály v súlade s osobitnými predpismi a len tam, kde je to nevyhnutne potrebné. Spôsob a rozsah ich použitia ustanovuje vykonávací predpis.

(5) Pri znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť a komunikáciu uviesť do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

(6) Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Podľa § 3d ods. 5 písm. a) správu pozemných komunikácií, ak ide o diaľnice vykonáva Národná diaľničná spoločnosť. - 202

Podľa bodu 3.7.1 písm. d) 07/2000 Smernice na údržbu diaľnic, zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je nutné okamžite vymeniť všetky poškodené časti a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

Súd prejednal vec v rozsahu rozhodujúcich skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu a počas konania, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil navrhovateľ predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu žalobcom tvrdených skutočností, o ktoré opieral svoje námietky týkajúce sa zákonnosti rozhodnutia a správnosti úradného postupu a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:

V konaní nebolo sporné, že dňa 04.07.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 459,300 spôsobenej vozidlom EČV: D., ktorého prevádzkovateľom je poistený odporcu a že vznikla škoda vo výške 484,21 €.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ si listom zo dňa 06.11.2008 uplatnil v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nárok na náhradu škody priamo voči odporcovi a to vo výške 484,21 € v dôsledku uvedenej dopravnej nehody a že odporca navrhovateľovi dňa 09.09.2008 uhradil len časť škody a to vo výške 219,74 € a že mu neuhradil sumu vo výške 264,47 € mu neuhradil.

V konaní bolo sporné, či navrhovateľovi prináleží náhrady škody v uplatnenej výške, t.j., či odporca mal právo odpočítať z poistného plnenia sumu za amortizáciu zvodidiel a za prestoje.

Súd skúmal, či sú zvodidlá považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u navrhovateľa ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku. Uvedeným ustanovením je stanovené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 cestného zákona "Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám", deklaruje nárok navrhovateľa voči odporcovi u ktorého bol poistený škodca na základe povinného zmluvného poistenia.

Podľa ust. § 9 ods. 1 cestného zákona, navrhovateľ ako správca pozemných komunikácií - diaľnic, má povinnosť odstrániť bez prieťahov závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií.

V Smernici 07/2000 na údržbu diaľnic bod 3.7. 1. je uvedené, že údržba oceľových a betónových zvodidiel zahrňuje kontrolu stavu i čistenie a výmenu poškodených častí, doplňovanie a údržbu spojovacieho materiálnu a obnovu náterov. Kontrola stavu a čistoty oceľových zvodidiel sa vykonáva pravidelne jedenkrát týždenne. Pri poškodení zvodidiel je nutné okamžite vymeniť všetky poškodené časti a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že v danom prípade zákon č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) je vo vzťahu k ustanoveniam ust.§ 442 a ust. § 443 Občianskeho zákonníka lex specialis a ktorý má prednosť pred úpravou lex generalis, nakoľko sa týka právnej úpravy v určitom právnom odvetví a upravuje špeciálne otázky - náhradu škody. Pokiaľ špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu náhrady škody, má prednosť pred všeobecným zákonom.

Súd vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje navrhovateľ ako správca komunikácií, a preto je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. Vzhľadom na to, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom, nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemohol vykonať opravu inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové.

Súd je toho názoru, že uvedením zvodidiel do pôvodného stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru, navrhovateľ nezískal žiadny prospech, nezväčšil sa mu majetok a ani ho nezhodnotil.

Súd má za to, že odporca neoprávnene neuznal navrhovateľovi náhradu za prestoje, ktoré predstavujú aktívny a pasívny výkon dopravného mechanizmu a ktoré bezprostredne súvisia s odstraňovaním následkov vzniknutej škody. Neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody.

Súd mal v konaní preukázané na základe vykonaného dokazovania, že navrhovateľ si túto zákonnú povinnosť splnil a bez prieťahov odstránil závady v zjazdnosti diaľnice, a to uvedením diaľnice do pôvodného stavu, čím zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo teda vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu

následkov škodovej udalosti, a preto by nebolo spravodlivé, aby navrhovateľ ako poškodený znášal časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a aby bol znevýhodnený voči škodcovi. Podľa ustálenej judikatúry poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Skutočnú škodu možno vymedziť ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, - 203

ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za skutočnú škodu možno považovať napr. náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.

Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu celej skutočnej škody, t.j. aj na časť nevyplatenej sumy poistného plnenia odporcom, nakoľko navrhovateľ v konaní preukázal výšku tejto škody reálne vynaloženými nákladmi.

Z dôvodu omeškania sa odporcu s úhradou peňažného nároku voči navrhovateľovi, si navrhovateľ uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej sumy 264,47 € od 10.09.2008 t.j. od nasledujúceho dňa zaplatenia časti poistného plnenia a to do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., na základe ktorého, je výška úrokov z omeškania stanovená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, s tým, že základná úroková sadzba od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola určená vo výške 4,25 %.

Súd konštatuje, že aj keď navrhovateľovi by prislúchali úroky z omeškania s ohľadom na povahu účastníkov konania podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v platnom znení v čase omeškania odporcu, avšak súd mu mohol priznať úroky z omeškania len v ním uplatnenej výške a to vo výške 8,50 % z dlžnej sumy 264,47 € do zaplatenia od 10.09.2008, t.j. od nasledujúceho dňa zaplatenia časti poistného plnenia.

Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný, keďže navrhovateľ preukázal právny základ ním uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia. Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa je dôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 42 € podľa pol. 2 písm.a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).