Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-64-2014.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 6C/635/2012-57 zo dňa 18. októbra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 6C/635/2012-57 zo dňa 18. októbra 2013 p o t v r d z u j e. Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému náhrady škody za nesprávny úradný postup zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si súd vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 27.09.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej titulom škody (332,50 eura nemajetkovej ujmy + 1.662,50 eura majetkovej ujmy ) a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným : E. H.. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa 17.02.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 281 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu komplexne preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej a na druhej strane nie je možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
1. Majetková škoda v sume 1.662,50 eura, ktorá predstavuje náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní.
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 332,50 eura (20 % z uplatňovanej istiny s prísl.) V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody ) a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobkyňa. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v inom súdnom konaní , pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 15.07.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: E. H. o vymoženie 372,-- eura s prísl. Dňa 13.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal uznesenie č.k. 10Er/737/2010-11, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť. Následne uznesením zo dňa 25.02.2011 č.k. 10Er/737/2010-15 Okresný súd Nové Zámky zastavil exekučné konanie.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote a svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere.
Tvrdenie žalobkyne, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
V danom prípade zodpovednosť za škodu spôsobenú neprávnym súdnym rozhodnutím nemohla vzniknúť a to preto, lebo právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, (ktorým mala byť žalobkyni škoda spôsobená škoda ), nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Na základe vyše uvedeného súd konštatuje, že v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er 737/2010 nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu ani nebolo vydané nesprávne súdne rozhodnutie. Súd dodáva, že v exekučnej veci, v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.zn. 10Er 737/2010 vykonal zákonný postup , keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva a skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup zo strany exekučného súdu - Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp.zn. 10Er 737/2010 uskutočnený nebol, preto v dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni žiadna škoda nemohla vzniknúť. Súd teda uzavrel, že nie sú dané zákonne predpoklady vzniku žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom pre takýto postup bolo žalobcom tvrdené odňatie možnosti konať pred súdom, nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav resp. neúplne zistený skutkový stav pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré súd aplikoval v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného vzťahu. Žalobca ďalej súdu vyčíta, že tento nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Tá totiž podľa žalobcu existuje do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP, tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu tento v zmysle § 219 ods. 2 OSP poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje jednak čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia. Odvolací súd sa cíti byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP). K týmto dôvodom odvolací súd uvádza, že tieto sú paušálne podávané vo väčšine vecí prejednávaných Krajským súdom v Nitre bez ich konkretizácie na ten, ktorý rozsudok vydaný v predmetnom konaní. Tak tomu je aj v tomto prípade keď síce žalobca napáda, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, ale v ďalšom už nešpecifikuje akým postupom súdu sa tak malo stať, pričom ani odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa niektoré z procesných práv žalobcu porušil takým spôsobom, ktoré by v konečnom dôsledku mali za následok odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom. Dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol nespočíval v aplikovaní ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ale v tom, že pre súd v prípade ak posudzuje žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a tejto nemieni vyhovieť t.j. ju zamietne, tak pre takýto prípad sa 15 dňová lehota vyplývajúca z ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nevzťahuje, lehota sa vzťahuje len na prípade kedy poverenie súd vydá. Z obsahu spisu vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na nedôveryhodnosti údajov, tak ako to žalobca v odvolací tvrdí, pričom súd zo spisu a z napadnutého rozhodnutia nezistil, že by súd prvého stupňa „polemizoval“ o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil. Keďže súd prvého stupňa o trovách konania doposiaľ nerozhodol, v rozhodnutí o trovách konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.