Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: AMING s.r.o., Nezábudkova 14, Bratislava, IČO: 36 615 013, zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová ul. č. 35, Bratislava, proti žalovanému: SAMIL BALENIE, s.r.o., Terezov 1030, Galanta, IČO: 35 866 799, zastúpený spoločnosťou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, o zaplatenie 162.840,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -328 zo dňa 30.04.2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.840,- eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 8.988,40 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.468,36 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške 162.840,- eur, pozostávajúcu dvoma právnymi nárokmi, a to nárokom vyplývajúcim zo zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili podľa § 269 a nasl. Obchod. zák. dňa 19.07.2010, ktorou sa žalobca zaviazal k súboru výkonov inžinierskych činností na stavbe „Výrobný závod SAMIL - BALENIE s.r.o. - Terezov - Galanta“ s cieľom legalizácie stavby, za dohodnutá odplata 1.900,- eur mesačne bez DPH. Nárok z tohto záväzkového vzťahu predstavoval zo žalovanej istiny sumu 6 840 eur, ako odplatu za obdobie február 2011 až apríl 2011, kedy došlo k neformálnemu ukončeniu spolupráce medzi zmluvnými stranami. Ďalší nárok vo výške 156.000,- eur vychádzal z Memoranda o spolupráci, ktoré bolo medzi účastníkmi podpísané dňa 01.02.2011, v ktorom sa účastníci dohodli, že žalovaný ako objednávateľ nebude uzatvárať súbežné zmluvy s inými konkurenčnými firmami žalobcu ako zhotoviteľa a žalobca stavbu zrealizuje v rozsahu plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o dielo za cenu 310.000,- eur bez DPH. S poukazom na uvedené Memorandum mal stavbu dokončiť výlučne žalobca, ale žalovaný túto podmienku nedodržal a dielo dokončil prostredníctvom subdodávateľov žalobcu, ktorých si žalobca vopred dohodol. Takéto konanie žalobca označil za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, a ktorým žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo forme ušlého zisku vo výške 130 000 eur bez DPH, čo je 156 000 eur s DPH, ktorý si v konaní uplatňoval.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť s poukazom na to, že žalovaný nárok žalobcu nie je konkrétny a nevyplýva z neho, na základe akých skutkových okolností si žalovanú sumu uplatňuje,

pretože nie je v súlade ani s platnou právnou úpravou, konkrétne Obchodným zákonníkom a v ňom uvedenou úpravou zmluvy o dielo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.840,- eur je odplatou z nepomenovanej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 19.7.2010, predmetom ktorej výkon inžinierskej činnosti za odplatu, ktorá je z hľadiska formy porovnateľná so zmluvou o dielo, upravenou Obchodným zákonníkom. V zmluve je zmluvná odmena stanovená dohodou zmluvných strán vo forme mesačnej odplaty vo výške 1.900,- eur mesačne, pričom v časti 5. zmluvy sú obsiahnuté i platobné podmienky v prípade, ak bude zastavená alebo prerušená realizácia dodatočného stavebného povolenia a kolaudácie stavby z dôvodov , ktoré nie sú na strane vykonávateľa a v takom prípade má vykonávateľ nárok na úhradu nákladov vrátane odmeny za nasledujúci mesiac. Súd vzal do úvahy všetky k uvedenej zmluve zistené skutočnosti, tieto vyhodnotil a dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za mesiac február 2011 až apríl 2011 je dôvodný a preto tento nárok v rozsahu sumy 6.840,- eur vrátane DPH žalobcovi ako dôvodný priznal a žalovaného k jeho zaplateniu zaviazal.

Z hľadiska právneho posúdenia súd prvého stupňa poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 269 ods. 2 Obchod. zák. v spojení s § 536 ods. 1, 2, 3 Obchod. zák.

V súvislosti s nárokom o zaplatenie sumy 156.000,- eur vrátane DPH titulom náhrady ušlého zisku, ktorý žalobca odvodzoval od konania žalovaného, ktorý nedodržal povinnosti, ku ktorým sa podpísaním Memoranda o spolupráci zo dňa 01.02.2011 zaviazal súd uviedol, že ide o dvojstranný právny úkon, obsahom ktorého je vyjadrenie záujmu žalovaného o spoluprácu so žalobcom pri dokončení prestavby závodu, pričom sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal poveriť žalobcu ako zhotoviteľa dokončením stavby udelením plnej moci na zastupovanie a stanovením pevnej ceny prác súvisiacich s dokončením stavby. Žalovaný sa zaviazal neuzatvárať podobné súbežné zmluvy s konkurenčnými firmami a zabezpečovať priebežne financovanie prác žalobcu. Predmetný právny úkon prvostupňový súd vyhodnotil ako zmluvný typ priamo neupravený Obchodným zákonníku, ktorý je najbližšie porovnateľný so zmluvou o budúcej zmluve, ktorá právna kvalifikácia predmetného úkonu vyplynula i z vyjadrenia žalobcu vzhľadom k cieľu, ktorý sa Memorandom sledoval. Súd poukázal na ust. § 289 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorého podstatným obsahom takejto zmluvy je dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzatvorená a skonštatoval, že sa jedná o kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka, vyplývajúce z ust. podľa § 263, od ktorého sa nemožno odchýliť, oproti čomu z Memoranda o spolupráci ako úkonu, z ktorého žalobca ako základného pre uplatňovaný nárok na ušlý zisk vychádzal nemožno vyvodiť určitosť, zrozumiteľnosť a jasne definovanú dohodu o čase, v ktorom k uzatvoreniu zmluvy o dielo má dôjsť. Práve určenie času je podstatnou náležitosťou takejto zmluvy a ak táto absentuje, takýto právny úkon vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého uplatňovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu je nedôvodné. K argumentácii žalobcu prvostupňový súd skonštatoval, že určenie času, v ktorom má byť zmluva uzatvorená, musí byť v zmluve o budúcej zmluve v jej písomnom vyhotovení jednoznačne uvedené a nie je možné tento čas ustaľovať z iných zmlúv, ako žiadal žalobca. Nárok na ušlý zisk, ktorého sa žalobca domáhal mal vyplývať z následného neuzatvorenia zmluvy o dielo so žalobcom, a tým porušení dohody uvedenej v Memorande o spolupráci žalobcu so žalovaným, keď žalovaný zmluvu o dielo so žalobcom neuzatvoril a stavbu dokončoval prostredníctvom iných dodávateľov diela, ktorých mal žalobca už zazmluvnených k predmetnému plneniu, ku ktorému malo dôjsť po uzatvorení zmluvy o dielo. Súd skonštatoval, že žalobca súdu uzatvorenie takej zmluvy a existenciu právneho úkonu, ktorý by žalovaného k následnému uzatvoreniu zmluvy o dielo nepreukázal, o určenie obsahu zmluvy zo zmluvy o budúcej zmluve v súdnom konaní nežiadal, nepreukázal, že by žalobca neoprávnene odmietol zmluvu o budúcej zmluve uzatvoriť, čo je súbor dôvodov, pre ktoré nebolo možné nárok na ušlý zisk žalobcovi priznať a na základe takéhoto skutkového a právneho stavu návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď vzal do úvahy pomer úspechu účastníkov a v konaní vo väčšej miere neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktoré podrobne v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval.

Proti zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu zmenil a žalobe vyhovel a v prípade, ak by odvolací súd predmetné rozhodnutie potvrdil, žiadal, aby vyslovil prípustnosť dovolania, z dôvodu výskytu otázky po právnej stránke zásadného významu.

V dôvodoch odvolania žalobca namietal nesprávne zistenie skutkového stavu prvostupňovým súdom, ktorý nevzal do úvahy, že žalovaný po udelený poriadkovej pokuty za realizovanie stavby bez povolenia požiadal žalobcu uskutočniť preňho práce spočívajúce tak v príprave ako i realizácii stavby, teda išlo o činnosti, ktoré mali zabezpečiť dokončenie rozostavanej stavby a povolenie na činnosť závodu. Žalobca v súvislosti s dohodnutými podmienkami so žalovaným začal práce hneď realizovať, žalovaný mu však neposkytol kompletné vzájomne dohodnuté spolupôsobenie. Na meno žalobcu bolo vydané i dodatočné stavebné povolenie s určenou dobou realizácie prác, podľa ktorého mala byť stavba zrealizovaná do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2011, podľa ktorého bol žalovaný povinný stavbu do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia dokončiť. Na základe tohto rozhodnutia predložil žalobca žalovanému návrh dodatku č. 1 zmluvy s novými termínmi plnenia, bola dohodnutá i pevná cena diela vo výške 310.000,- eur bez DPH a ústne dohodnuté podmienky plnenia boli písomne vyhotovené vo forme právneho úkonu, ktorý účastníci nazvali Memorandum o spolupráci zo dňa 01.02.2013, práve za účelom deklarovania následného uzatvorenia zmluvy o dielo v písomnej forme. Žalovaný aj zmluvu o dielo v písomnej forme vyhotovil, ale bez uvedenia dôvodu k jej podpisu žalovaným nedošlo. Odvolateľ má za to, že napriek absencii písomnej formy zmluvy o dielo, konal nepretržite v záujme zabezpečenia stavby a vec považoval za usporiadanú uzatvorením zmluvy o dielo, ako bolo deklarované v Memorande o spolupráci, preto sa správal ako zhotoviteľ a na vykonanie diela zabezpečoval i subdodávateľov, ktorých k tejto činnosti pripravil, predobjednal si dodávky plnení, o ktorých činnostiach žalovaného priebežne informoval. Tieto skutočnosti žalovaný ale zneužil, keď napriek zásadám poctivého obchodného styku a zmluvným dojednaniam uzatvoril zmluvy o dielo na dodávky priamo so subjektmi, ktorých si žalobca vopred dohodol a snažil sa vyvolať dojem, že žalobca je nečinný. K takémuto tvrdeniu odvolateľ poukázal na to, že stále disponuje plnou mocou, ktorú mu žalovaný poskytol v súvislosti s prípravou a realizáciou stavby a ktorá mu do dnešného dňa nebola vypovedaná.

K právnemu posúdeniu právnych úkonov odvolateľ uviedol, že je všeobecne obsiahnuté v Občianskom zákonníku, ho iba dopĺňa. odchylne upravuje výklad prejavu vôle a keď Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový prejav a vôľu, má len dopĺňajúci a podporný význam. Z hľadiska Obchodného zákonníka má rozhodujúci význam predovšetkým subjektívne kritérium, spočívajúce v úmysle konajúceho, k čomu slúži i ochrana dobromyseľnosti v súlade s ust. § 266 ods. 2 Obchod. zák., ktorý spôsob výkladu prejavu vôle objektivizuje a podľa ktorého sa vôľa vykladá podľa významu, ktorý by mu prikladal adresát úkonu. Tým je ustálený význam prejavenej vôle, ktorý má osoba v postavení adresáta. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalovaný žalobcovi predložil návrh na uzavretie zmluvy o dielo v súlade s právnou úpravou vyplývajúcou z § 266 Obchod. zák. v spojení s § 43a ods. 1 Obč. zák. i s právnou úpravou vyplývajúcou z § 43c ods. 1 Obč. zák. Po tom, ako žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy o dielo, už ďalej o obsahu práv a povinností nerokovali, pretože boli deklarované Memorandom a samotným návrhom zmluvy o dielo. K tomu mal súd prvého stupňa vziať do úvahy i prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, pretože medzi účastníkmi dochádzalo k vzájomným pracovným stretnutiam súvisiacimi s realizáciou diela, ktoré správanie preukazuje zámer strán dielo realizovať na základe vzájomne uzatvorenej zmluvy o dielo, čím je preukázaný nesporný úmysel strán zmluvu uzatvoriť. Naviac žalovaný neplatnosť zmluvy o dielo nerozporoval a teda zmluva o dielo bola medzi účastníkmi riadne uzatvorená. Cena diela bola dohodnutá ako pevná v Memorande o spolupráci vo výške 310.000,- eur bez DPH, pričom v cene bola zahrnutá aj suma predstavujúca finančnú rezervu pre nepredvídané náklady, čo tiež preukazuje, že nárok na ušlý zisk uplatnený žalobcom vo výške 156.000,- euro je dôvodný. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že zmluva o dielo a Memorandum mali zabrániť tomu, aby žalovaný uzatvoril súbežné zmluvy s konkurenčnými firmami, stavbu mal realizovať výhradne žalobca, vrátane kolaudácie a skúšobnej prevádzky. Žalovaný na zhotovenie diela ale vybral iné osoby a zneužil informácie o dohodnutých subdodávateľoch žalobcu. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom vyjadreným prvostupňovým súdom, podľa ktorého zmluva o dielo medzi účastníkmi konania neexistovala a v prípade Memoranda sa jednalo o zmluvu o budúcej zmluve, pretože vykonané dokazovanie preukázalo, že skutočnosti uvedené v žalobe a tvrdené žalobcom žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, ale súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď v zamietajúcej rozhodujúcej časti žalobe nevyhovel.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril i žalovaný a žiadal, aby v napadnutej časti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu,

vec bola správne právne posúdená a skutočnosti uvádzané žalobcom, ktorými argumentuje v odvolaní, nemajú žiadnu oporu v právnej úprave. Memorandum o spolupráci nezaväzovalo žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo, ako sa to snaží žalobca preukázať, ale bolo len prísľubom budúcej spolupráce, ktorý právny úkon má typovo z hľadiska jeho právneho posúdenie najbližšie k zmluve o budúcej zmluve, z ktorej ale záväzok uzatvoriť v budúcnosti zmluvu by bol vymáhateľný a platný iba v prípade, ak by spĺňal pre zmluvu o budúcej zmluve zákonom vyžadované náležitosti. Memorandum síce počíta s možnosťou, že strany v budúcnosti písomne dohodnú záväzok uzatvoriť zmluvu, ale predmetné Memorandum neobsahuje práve zákonom predpísané náležitosti, z toho dôvodu a v súlade s § 289 Obchod. zák. sa nie je možné takéhoto plnenia domáhať.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a to tak v súvislosti so zistenými skutkovými zisteniami, ako i právnym posúdením, odvolací súd z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími dôvodmi uvádza, že z hľadiska žalovaného nároku i skutkových tvrdení žalobcu bolo potrebné práve právny úkon označený ako Memorandum o spolupráci, ktorý podpísali zmluvné strany dňa 01.02.2011 a na ktorý sa žalobca odvolával právne posúdiť, aby bolo možné z neho vyvodiť prípadné dôsledky. Memorandum sa ale vzhľadom na jeho obsah nedá podradiť pod žiaden konkrétny záväzkový vzťah upravený Obchodným zákonníkom, z ktorého by plynuli pre žalovaného povinnosti súvisiace s jeho zodpovednosťou za ušlý zisk, ktorý mal žalobcovi vzniknúť, a to ani pri objektívnej zodpovednosti, na ktorom princípe je táto právna úprava založená. Obsahom Memoranda je iba rokovanie medzi účastníkmi o budúcej možnej spolupráci, ktorá ale z hľadiska právneho posúdenia nezakladá oprávnenie domáhať sa nárokov v súvislosti s konaním žalovaného, ak tento na základe Memoranda neuzatvoril so žalobcom zmluvu o dielo, čím mal byť preukázaný nepoctivý úmysel a rozpor s dobrými mravmi u žalovaného. K tomu, aby si mohol žalobca uplatňovať nárok na ušlý zisk, musí byť preukázaná existencia záväzkového vzťahu, z ktorého povinnosť žalovaný porušil. Sám žalobca tak v konaní pred prvostupňovým súdom, ako i v rámci dôvodov odvolania považoval za základ uplatneného nároku na práve obsah Memoranda, preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď uvedený právny úkon vyhodnotil ako úkon s prvkami zmluvy o budúcej zmluve, ktorý ale z hľadiska právneho posúdenia

nespĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti potrebné k tomu, aby ho bolo možné ho považovať za právny úkon, ktorým vznikla perfektná zmluva o budúcej zmluve s náležitosťami, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku (§ 289, § 290). Ak by zmluva o dokončení stavby mala byť do budúcna uzatvorená ako dôsledok dohody obsiahnutej v Memorande, tak v ňom absentuje práve dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzatvorená, ako podstatná náležitosť, nevyhnutná práve v súvislosti s tým, že ak strana, ktorá sa uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve zaviazala k povinnosti zmluvu v budúcnosti uzavrieť, tak dohoda o čase, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok je relevantnou skutočnosťou pre platné uzatvorenie takejto zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy, ktorá táto nebola následne uzatvorená v písomnej forme znamená, že zmluva o dielo v písomnej forme medzi účastníkmi nevznikla a tak žalovaný nemohol z neexitujúceho záväzku porušiť žiadne povinnosti zakladajúce žalobcov nárok. Listinu označenú názvom Memorandum by bolo možné z hľadiska formy považovať iba za zápisnicu o rokovaní, čo vyplýva i z výkladu tohto názvu, ktorý sa používa hlavne v medzinárodnom diplomatickom styku. Z Memoranda nemôže odvodzovať ďalšie posudzovanie návrhu. Ani návrh na uzatvorenie zmluvy o dielo, predloženej žalovaný nemožno preto vyhodnotiť ako výzvu na uzatvorenie zmluvy o dielo v spojení s úkonom, ktorý by mu mal predchádzať a tým, by mala byť práve zmluva o budúcej zmluve. Ak odvolateľ popiera, že by malo byť Memorandum posudzované ako zmluvu o budúcej zmluve, tak v takom prípade je irelevantná skutočnosť, že žalovaný predložil návrh zmluvy o dielo, keď ju následne neuzatvoril a zo žiadneho platného právneho úkonu mu takáto povinnosť nevyplývala. Keďže nebola perfektne uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, nevznikla povinnosť žalovaného zmluvu o dielo so žalobcom uzatvoriť, zrejmé z toho dôvodu sa žalobca ani tohto nároku spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon nedomáhal (§ 290 ods. 2 Obchod. zák.). Žiadna zmluva o tom, že by sa žalovaný zaviazal dielo ukončiť výhradne prostredníctvom žalobcu ako zhotoviteľa nebola platne uzatvorená a preto ani nároky z takéhoto právneho úkonu si žalobca nemôže v konaní uplatňovať. Záväzkový vzťah zakladajúci dôvodnosť nároku na ušlý zisk medzi účastníkmi nevznikol a tak neexistuje ani právna skutočnosť, ktorá by žalobcom uplatnený nárok na plnenie odôvodňovala.

Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistené skutočnosti vyhodnotil a správne rozhodol, preto rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

K návrhu na pripustenie dovolania odvolací súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu je založené i na rozhodnutí odvolacieho súdu pripustiť dovolanie, v prípade ak nejde o iný prípad prípustnosti dovolania. Žalobca v rámci podaného odvolania žiada pripustiť dovolanie z dôvodu existencie právnej otázky zásadného významu.

K uvedenému odvolací súd uvádza, že právna otázka rozhodnutia predstavuje súhrn právnych otázok, ktoré sú riešené v súdnom konaní, ktorými sa rozumie zistenie právnych noriem, podľa ktorých je prípad riešený a výklad týchto noriem. Pri riešení právnej otázky ide o otázky tak hmotného ako aj procesného práva. Odvolací súd má za to, že so zásadnými právnymi otázkami sa súd prvého stupňa vyporiadal dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne tak v odôvodnení rozhodnutia, ako i s súd odvolací odkazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Okrem toho odvolací súd uvádza, že ani účastník v rámci návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolania nepoukázal na protichodnú, či odlišnú judikatúru v podobnej veci. Právna úprava zmluvy o budúcej zmluve je upravená v Obchodnom zákonníku a doplnená i príslušnou judikatúrou súvisiacou s náležitosťami tejto zmluvy, k čomu poukazuje odvolací súd na rozhodnutie ZSP/7/2004 a ZSP/67/1996 a odvolací súd nezistil existenciu žiadnej otázky, ktorá je pre svoj právny význam v preskúmavanej veci podstatná, nebola zatiaľ riešená a má byť zodpovedaná dovolacím súdom.

Zmluva o dielo ako dôsledok zmluvne prevzatej kontraktačnej povinnosti, ktorej predchádzalo Memorandum nevznikla, samotné Memorandum nemožno považovať za žiaden právny úkon, ktorý by žalovaného k povinnosti uzatvoriť následnú realizačnú zmluvu zaväzoval. V konaní bola riešená právna otázka súvisiaca s právnym posúdením Memoranda ako právneho úkonu, ktorý by zakladal povinnosť žalovaného pre budúce plnenie, táto skutočnosť bola správne posúdená a so i s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru, na základe ktorých konštatovaní odvolací súd nepovažoval za potrebné pripustiť dovolanie.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd vzal do úvahy, že žalovaný návrh na priznanie trov odvolacieho konania v rámci vyjadrenia k odvolaniu nepodal, preto mu súd trovy odvolacieho konania nepriznal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.