Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/131/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXXXX, T., 2. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XXX, XXXXX, R. - U., 3. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXXXX, Q., 4. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - A. č. XXXX, XXXXX, 5. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - A. č. XXXX, XXX XX O.-A., všetci zastúpení: Mgr. Martin Hurtaj, advokát, Štefánikova 15, Nitra proti odporcom: 1. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXXXX, T., 2. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - A. XXXX, XXX XX O.-A., 3. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - A. XXXX, XXX XX O.-A., o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcom v 1. až v 3. rade súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej R. Y., rod. Y. zomrelej X.X.XXXX, ktorá bola ich matkou, patria nehnuteľnosti špecifikované v petite návrhu, nakoľko ich právna predchodkyňa bola vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. A. ako parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX m2, pričom oni všetci ako jej deti mali vedomosť o vlastníctve týchto nehnuteľností ich matkou, teda právnou nástupkyňou a ako jej deti sa počas jej života spoločne podieľali na obhospodarovaní daných nehnuteľností, ich matka uhrádzala za života aj daň, avšak odporca v 1. rade si krátky čas pred jej smrťou dal osvedčiť vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním u notára a podľa notárskej zápisnice nadobudol na základe osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním predmetné nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX, o ktorej skutočnosti ich matka a ani ostatní súrodenci nemali vedomosť, pričom odporca pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nesplnil podmienky, vedel, že nehnuteľnosti patria ich matke, neužíval ich nerušene, ani dobromyseľne a nepretržite výlučne len on, keďže ich užívala ich matka a teda nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní nehnuteľností vydržaním. Ďalej v návrhu uviedli, že geometrickým plánom bola nehnuteľnosť rozdelená a v súčasnosti je odporca v 1. rade výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X - záhrady a odporcovia v 2. a v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X a XXXX/X každý v podiele 1-ica k celku. Predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva ich nebohej matky, ktoré mali zdediť všetci jej potomkovia.

Právny zástupca navrhovateľov žiadal návrhu vyhovieť a v prípade úspechu priznať náhradu trov konania. Uviedol, že nehnuteľnosti nadobudla právna predchodkyňa navrhovateľov kúpou, pričom kúpne zmluvy k dispozícii nie sú a svedkovia, ktorí by to potvrdili, už nežijú. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenia uvedené v notárskej zápisnici nie sú pravdivé, teda že sa nikdy nedomáhali vlastníckeho práva, nakoľko ostatní súrodenci, ktorí sú účastníkmi sporu nemali vedomosť a odporcovia v 2. a v 3. rade súhlasili

s návrhom. Ďalej uviedol, že právna predchodkyňa navrhovateľov nebola zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností na LV, išlo o pôvodné parcely č. XXXX a XXXX, ktoré boli zapísané vo vložke č. XXX a XXX. Vyjadril sa, že právna predchodkyňa navrhovateľov kúpila nehnuteľnosti od neznámych vlastníkov, nezachovali sa jej žiadne listiny a nevedia od koho nehnuteľnosti kúpili, pričom rodičia účastníkov začali stavať dom na týchto nehnuteľnostiach a navrhovatelia sa domnievajú, že odporca zobral všetky listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnou predchodkyňou, pričom nehnuteľnosti mala kúpiť právna predchodkyňa navrhovateľov a to ich matka s manželom D. F..

Navrhovateľka v 1. rade uviedla že bola najmladšia a vie, že rodičia kupovali nehnuteľnosti v rokoch 1948 - 1949, avšak zmluvy nevidela a nevie od koho ich kupovala, pretože matka to mala odložené. Uviedla, že nehnuteľnosti kupovali jej rodičia, doklady mala ich matka.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že má informácie iba také ako ostatní, teda že nehnuteľnosť obrábala matka, avšak nevie od koho to kúpili, on nebol na dedičskom konaní, pretože bol tam zastúpený a nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní.

Navrhovateľ v 3. rade uviedol, že tiež nevie od koho rodičia kúpili nehnuteľnosti, avšak postavili na nich základy, keďže išli stavať dom, ich otec zomrel v roku XXXX a on mal vtedy 10 rokov, odporca v 1.rade bol 10 rokov ticho a nevedeli čo sa robí, pretože matka povedala, že každý z nich tam má časť, ale odporca v 1. rade naliehal na matku, aby mu to dala, pričom ona mu to neprepísala a preto si to dal vysporiadať vydržaním po smrti matky. Ďalej uviedol, že bol chorý, vec skôr neriešili, pretože si mysleli, že nehnuteľnosti sú všetkých a až keď odporca v 2. rade išiel stavať, zistili že mu to odporca v1. rade podpísal. Vyjadril sa, že v detskom konaní už nehnuteľnosti neboli prejednané, pretože ich mal zapísané na seba odporca v 1.rade.

Navrhovateľ v 4. rade uviedol, že všetky doklady mala ich matka ktorá kupovala nehnuteľnosti od rôznych ľudí, pretože kedysi sa to tak kupovalo, pričom on nevidel žiadne zmluvy, ale matka mu hovorila že nehnuteľnosti chcel na seba prepísať S.. Ďalej uviedol, že matka nikdy nepovedala od koho pozemky kúpili, avšak mala o tom doklady, pozemky kúpili spolu s otcom. Vyjadril sa, že matka s ich otcom nedokončili stavbu domu, postavili iba základy a potom išli bývať na rodičovský dom, ktorý sa prejednal v dedičskom konaní, rodičovský dom v byte aj bývali, ale na spornej parcele bola studňa, základy a nakúpený materiál, na časti parcely, ktorá je predmetom sporu postavil dom odporca v 2. rade. Poukázal na to, že sú tam susedia, ktorí vedeli, čo im a čo sa kupovalo.

Navrhovateľ v 5. rade uviedol, že vie len o kúpe pozemkov, avšak od koho to nevedel, pretože mal vtedy 3 roky. Vyjadril sa, že základy postavili na parcele rodičia ešte v čase života, keď žil otec, ktorý zomrel v roku 1958, zmluvu nevidel, avšak doklady boli, ale zmizli, matka nespomínala o koho pozemky kupovali.

Odporca v 1. rade uviedol, že matka mu nehnuteľnosti darovala a dala mu doklady, s ktorými išiel na Obecný úrad, ktorý mu povedal o potrebe dvoch svedkov, že nehnuteľnosti užíva. Vyjadrila sa, že išlo o svedkov X. a W., ktorý boli susedia a už nežijú. Ďalej uviedol, že matka mu nehnuteľnosti dala, avšak nebola na to zmluva, bol zoznam ľudí, ktorí pozemky vlastnili a boli zapísaní v pozemnoknižných vložkách, pričom pozemky nadobudla matka a museli to tiež kúpiť alebo zriadiť. Uviedol, že matka nespomínala, že niečo za pozemky zaplatila, išlo o rodinu T., ktorých nepoznal, keďže bol malý, ale pozemky mali nadobudnúť rodičia. Nevedel, v ktorom roku, oni ich však užíval, sadil tam a predmetom užívania boli obidve parcely. Ďalej uviedol, že na pozemku boli základy, avšak dom sa nepostavil, keďže otec ochorel, svedkovia, ktorý by mohol navrhnúť už nežijú, avšak navrhovatelia o všetkom vedeli, prebehlo dedičské konanie a on im povedal že má list vlastníctva a že mu matka dala doklady , išiel to vysporiadať, pričom teraz by všetci chceli nehnuteľnosti, keď ich predpísal na mladšieho brata - odporcu 2/, ktorý užíva polovicu a on má teraz len záhradu parcelu číslo XXXX/X.

Odporca v 2. rade uviedol, že o ničom nevie, vybavili sa papiere a išlo sa stavať, pričom oni sú všetci súrodenci a nebol žiadny problém, odporca v 1. rade im to daroval, pričom nikto sa nehlásil, každý býval

inde. Vyjadril sa, že si myslel, že to patrí všetkým, ale keď to išiel dávať jemu odporca v 1. rade, mal na to doklady, povedal, že mu tu patrí a nebol s tým žiadny problém. Keď sa poskupovali pozemky, on bol malý a nevie od koho, pričom to boli starý ľudia, ktorí už nežijú a on si postavil dom pred 7 rokmi. Vyjadril sa, že nesúhlasí, aby pozemky patrili ostatným, pričom orná pôda a rodinný dom je napísaný na všetkých a aj na sporné pozemky chodili všetci súrodenci siať aj obrábať aj po smrti matky, ale potom keď išli stavať, tak pozemok ohradili s manželkou, nikto nič nevravel a parcelu, ktorú im odporca v 1. rade nedaroval, užíval odporca v 1. rade, ktorý sa vyjadril, že nikto nebude chodiť po jeho a až minulý rok sa začali ostatní ohlasovať, keď sa dozvedeli, že to má vo vlastníctve odporca v 1. rade, ktorému on nič neplatil, pretože mu pozemok daroval. Vyjadril sa, že chce, aby stav zostal tak, ako je.

Odporkyňa v 3. rade uviedla, že tiež chce, aby zostal stav nezmenený, ako je teraz, pričom ona je švagrinou navrhovateľov, odporca v 1. rade im ponúkol polovicu pozemkov v spodnej časti, teda im ich daroval a vtedy s tým neboli žiadne problémy zo strany navrhovateľov, ktorým nevadilo, že stavajú na pozemkoch, myslí si, že o darovaní vedeli navrhovatelia, ktorí po ukončení dedičského konania sa rozčuľovali, že predmetom už nie sú pozemky, pričom problémy začali vtedy, keď ona tam nebola aj svokra spomínala, že pozemky len jednému nepodpíše, aby to mali všetci, nevedela ako nadobudol do vlastníctva pozemky len odporca v 1. rade.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa so spismi D742/2000, V 6748/2006, Z 4032/99, N 299/99 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Právna predchodkyňa R. Y., rodená Y. (pred tým vydatá F.) nar. X.XX.XXXX, zomrela X.X.XXXX bola matkou navrhovateľov v 1. až 5. rade a odporcov v 1. a v 2. rade, teda ich právnou predchodkyňou. Zo spisu D XXX/XXXX z osvedčenia zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že predmetom dedičského konania neboli sporné nehnuteľnosti, osvedčenie o dedičstve účastníci konania prevzali. V súčasnosti je podľa LV č. XXXX zapísaný ako výlučný vlastník odporca v 2. rade s odporkyňou v 3. rade domu súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/X, a podľa LV č. XXXX sú odporcovi a v 2. a v 3. rade zapísaní ako podieloví spoluvlastníci každý v X-ici parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, pričom parc.č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX bol jej výlučným vlastníkom odporca v 1. rade, ktorý geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX došlo k rozdeleniu tejto parcely na novovytvorené parcely č. XXXX/X o výmere XXXX mX, XXXX/X - záhrady o výmere XXX mX a parcely č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 s tým, že odporca v 1. rade daroval odporcom v 2. a v 3. rade novovytvorené parcely č. XXXX/X, XXXX/X darovacou zmluvou spísanou v notárskej zápisnici N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX a zároveň im daroval aj parcelu č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX každému v X-ici zapísanú na LV č. XXXX, všetky parcely v kat. úz. A.. R. darovacej zmluvy zostala vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosť v kat. úz. A. a to parcela č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX/ mX v celosti tak ako bola zakreslená geometrickým plánom č. XXX/XXXX. R. parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX mX teda bola rozdelená geometrickým plánom č. XXX/XXXX na tri novovytvorené parcely a to XXXX/X, ktorá zostala vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1. rade, parcela č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré parcely daroval predmetnou darovacou zmluvou odporca v 1. rade odporcom v 2. a v 3. rade každému v X-ici vzhľadom k celku. Zo spisu Z XXXX/XX bolo z pozemno-knižných vložiek zistené ohľadne sporných parciel, že parcela č. XXXX bola zapísaná vo vložke č. XXX s tým, že vlastníctvo k tejto parcele bolo zapísané na rodinu T. podľa dedičských konaní a na právnych nástupcov po T. T. a parc.č. XXXX bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX na vlastníka T.. R. osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním v predmetnej notárskej zápisnici je odporca výlučným vlastníkom parcely č. XXXX o výmere XXX mX a XXXX/X - záhrada o výmere XXXX mX v celosti tak, ako boli zakreslené geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX, pričom uvedené nehnuteľnosti vznikli zlúčením a znovurozdelením pôvodných pozemno-knižných vložiek a to zapísaných aj vo vložke č. XXX ako parcela č. XXXX a vo vložke č. XXX ako parcela č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti okrem iných nadobudla podľa predmetnej notárskej zápisnice matka žiadateľa R. F., rodená Y. v roku XXXX, odkedy ich užívala až do roku XXXX nikým nerušená v dobrej viere a v roku XXXX v stúpil do užívacích práv odporca v 1. rade, ktorý ich od roku XXXX nerušene užíval dobromyseľne, nikým nebol z potomkov rušený, plne rešpektovali užívací stav a žiadateľ o osvedčenie vlastníckeho práva predložil prehlásenie dvoch svedkov J. X. a H. W. zo dňa X.X.XXXX, v zmysle ktorých prehlásení H. W. prehlásil, že po dobu

viac ako XX rokov je odporca v 1. rade užívateľom sporných nehnuteľností a túto istú skutočnosť prehlásil aj J. X.. R. predchodkyňa navrhovateľov a odporcov v 1. a v 2. rade teda v zmysle pozemno- knižných zápisov vo vložkách č. XXX a XXX nebola zapísaná ako vlastníčka, prípadne spoluvlastníčka sporných nehnuteľností, navrhovatelia nemali žiaden listinný dôkaz preukazujúci, že nadobudla tieto nehnuteľnosti zmluvne od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov, všetci potvrdili, že pôvodní vlastníci už nežijú, navrhovatelia nevedeli uviesť od koho ich právna predchodkyňa mala sporné nehnuteľnosti kupovať, nevideli žiadne listinné dôkazy preukazujúce kúpu sporných nehnuteľností. K. o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním bolo zapísané v katastri nehnuteľností dňom XX.XX.XXXX pod č. Z XXXX/XXXX. Q. na určenie vlastníckeho práva navrhovatelia podali na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX.

R. § X29 ods. 1 ( ďalej len ) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základ iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov ktorými sú: spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, nepretržitá držba počas celej zákonom stanovenej doby - vydržacia doba, ktorá je u nehnuteľností 10-ročná. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byť súčasne splnené všetky tieto zákonom požadované predpoklady, pričom k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci vydržaním nastáva okamihom uplynutia vydržacej doby a tento právny následok nastáva priamo zo zákona, teda rozhodnutie súdu má iba deklatórnu povahu a nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s ním ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené tieto náležitosti: faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, znamená to, že sa správa k veci ako by mu vlastnícky patrila a dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Skutočnosť či je držiteľ veci alebo vykonávateľ práva dobromyseľný (bonafide) alebo nedobromyseľný (malafide), treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci respektíve vykonávateľa práva. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozširujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda patria. Okolnosti z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci (nadobúdací titul i keď neplatný napr. kúpnu zmluvu alebo darovaciu zmluvu). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa § 130 ods. 2 bude musieť preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Právnym dôsledkom splnenia všetkých zákonom predpísaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci; vlastnícke právo sa nadobúda ipso facto tým, že držiteľ má nepretržite v oprávnenej držbe predmet spôsobilý na vydržanie po zákonom stanovenú dobu 10 rokov. Je len na prospech veci, ak je uskutočnená aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu, teda v záujme zabezpečenia právnej istoty vo vzťahoch, ktorých predmetom sú nehnuteľnosti, sa musí vydržanie ako právna skutočnosť spôsobujúca zmenu v subjekte vlastníctva, verejne preukázať,

osvedčiť a deklarovať. V praxi sa táto deklarácia uskutočňuje prostredníctvom notárskeho osvedčenia o vydržaní alebo deklaratórnym rozsudkom občianskoprávneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním.

Súd preto v konaní zisťoval, či u odporcov boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním spornej nehnuteľnosti a či teda došlo k nerušenému užívaniu tejto nehnuteľnosti po dobu najmenej 10 rokov, prípadne ich právnymi predchodcami a či boli dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí, či boli oprávnenými držiteľmi spornej nehnuteľnosti. Nakoľko odporcovia naplnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nemu vydržaním a to za splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov, ktorým je jednak držba pretože držba s vecou zo strany odporcu v 1. rade začala v roku 1986, kedy na základe neplatnej kúpnej zmluvy ( ústnej) začal nakladať s vecou ako svojou vlastnou.

Ďalej bol splnený ďalší predpoklad vyžadovaný zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to dobromyseľnosť, ktorú odporca v 1. rade odvodzoval od predmetného neplatného právneho úkonu, teda od ústnej darovacej zmluvy a v zmysle ktorej mohol dôvodne predpokladať, že sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, že ju nadobudol od vlastníka a to svojej matky, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Predmet vydržania bol spôsobilý, držba navrhovateľov bola oprávnená a nepretržitá počas zákonom stanovenej doby s tým, že odporcovia v 10-ročnej vydržacej doby držali vec ako vlastnú po celú dobu. V konaní nebolo preukázané, že by ich v zákonom stanovenej lehote 10 rokov niekto v užívaní rušil a že by došlo k takej skutočnosti, ktorá by mala za následok stratu ich dobromyseľnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľov nebol oddaný dôvodne, nakoľko odporcovia v 1. až v 3. rade sa stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľností a to titulom vydržania, keďže odporca v 1. rade nadobudol sporné nehnuteľnosti osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 22.10.1999 a ku dňu podania návrhu uplynula lehota 10 rokov, pričom vydržacia lehota 10 rokov sa započítava aj v prospech odporcov v 2. a v 3. rade, ktorí nadobudli časť nehnuteľnosti od odporcu v 1. rade darovacou zmluvou v roku 2006 a vzhľadom na predpoklad, že pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená, ako aj na splnenie 10-ročnej vydržacej lehoty odporcami, ktorí navyše nepreukázali, že sporné nehnuteľnosti mala nadobudnúť do výlučného vlastníctva ich právna predchodkyňa, v tomto smere nevedeli predložiť žiaden listinný dôkaz ani uviesť mená svedkov, ktorí by túto skutočnosť potvrdili, keďže všetci svedkovia, ktorí podľa nich mali o tom vedomosť, už nežijú, súd dospel k záveru, že návrh bol podaný neskoro a nebolo možné mu vyhovieť. Navyše navrhovatelia sa mali možnosť oboznámiť s obsahom predmetu dedičstva v konaní o dedičstve po ich právnej predchodkyni, čo bolo v roku 2000, odkedy nepodali žiaden návrh na prejednanie novoobjaveného majetku. Z uvedených dôvodov súd predmetný návrh ako neskoro podaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že plne úspešným odporcom súd nepriznal náhradu trov konania, pretože im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.