Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-145-2022.pdf
PDF · 101.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/145/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: F. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na ul. Z. č. XXX zastúpenej JUDr. Timeou Schwarcovou advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Pražskej ul. č. 4 a H. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. č. XXX zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.1.2022 č.k. 9P/25/2021-71 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 3.6.2022 č.k. 9P/25/2021-114 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného a o dlžnom výživnom od otca pre mal. Z..
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Maloletá Z. H., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Z. sumou 135 EUR mesačne od 21. júna 2021 do budúcna, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc februárom 2022.
III. Dlžné výživné na maloletú za obdobie od júna 2021 do januára 2022 spolu v sume 280 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť v dvoch mesačných splátkach po 140 EUR splatných vždy spolu s bežným výživným k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania.
IV. Upravuje styk otca s maloletou Z. tak, že počas adaptačného obdobia prvých šesť mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o styku je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. Po uplynutí adaptačného obdobia šiestich mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Ďalej upravuje styk otca s maloletou Z. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený a povinný maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky v určených časoch, kam je povinný maloleté dieťa v časoch určených na ukončenie styku matke odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
VII. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
VIII. Ukladá obom rodičom výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 3 mesiacov.
2. Pretože súd prvej inštancie si uvedomil, že nesprávne očísloval jednotlivé výroky rozsudku, opravným uznesením opravil výrok rozsudku zo dňa 25.1.2022 tak, že číslovanie výrokov správne znie:
I. Maloletá Z. H., nar. XX.X.XXXX. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Z. sumou 135 EUR mesačne od 21. júna 2021 do budúcna, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc februárom 2022.
III. Dlžné výživné na maloletú za obdobie od júna 2021 do januára 2022 spolu v sume 280 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť v dvoch mesačných splátkach po 140 EUR splatných vždy spolu s bežným výživným k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania.
IV. Upravuje styk otca s maloletou Z. tak, že počas adaptačného obdobia prvých šesť mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o styku je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. Po uplynutí adaptačného obdobia šiestich mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Ďalej upravuje styk otca s maloletou Z. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený a povinný maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky v určených časoch, kam je povinný maloleté dieťa v časoch určených na ukončenie styku matke odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
VI. Ukladá obom rodičom výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 3 mesiacov.
3. Proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby ich zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej 100 Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka v návrhu požadovala výživné v sume 300 Eur mesačne, ktoré nezodpovedalo jeho schopnostiam a možnostiam. Na pojednávaní bol ochotný sa dohodnúť na výživnom 120 Eur, ktoré navrhla sudkyňa, aj keď táto suma je už nad jeho schopnosti a možnosti. Uviedol, že v rámci súdneho konania predložil doklady a dôkazy, z ktorých vyplynulo, že za rok 2021 dosahoval čistý príjem 282,60 Eur za mesiace január až jún 2021, v letnom období sa príjem zvýšil na 535 Eur až 549 Eur čistých z toho dôvodu, že bola letná sezóna a zariadenie, v ktorom pracuje, bolo otvorené do večerných hodín a tým, že bolo leto a dovolenky, deti mali prázdniny, v motoreste sa zastavovali aj ľudia, ktorí prechádzali cez obec, preto bola tržba vyššia. Od septembra 2021 dosahoval príjem iba 282,68 Eur v čistom, z dôvodu pandemických opatrení už bola prevádza zatvorená. Uviedol, že dlhodobo je zamestnaný vo firme s názvom B. H.vá v pozícii čašník. Počas pandémie sa znížil príjem firmy, za minulý rok 2021 na 28.330 Eur. Poukázal na to, že firma sa zaoberá prípravou stravy, ktorú roznáša medzi obyvateľov obce, a poskytuje stravu aj v reštaurácii. Výdavky za rok 2021 vysoko prekračovali príjem firmy a firma sa dostala do straty, pretože viac ako päť mesiacov nevykonávala žiadnu činnosť a nedosahovala žiaden príjem. Ani v predchádzajúcom období nedosahoval príjem vyšší, ako to vyplýva zo mzdového listu z dôvodu pretrvávajúcej pandémie. Uviedol, že je všeobecne známe, že
v októbri posledných dvoch rokov pandémiou najviac boli postihnuté reštauračné zariadenia, pretože ich prevádzky boli buď zatvorené, alebo ich pracovná doba a možnosti boli obmedzené, napríklad zákazom poskytovania stravy v zariadeniach, a preto bolo pristúpené k poskytovaniu stravy donáškou, čo si vyžiadalo zvýšené výdavky na pohonné hmoty. Uviedol, že stravu rozváža vždy jeho otec, on to nikdy nerobil a pracoval iba v pozícii čašník. V období pandémie vykonával rôzne pomocné práce, pretože aj počet zamestnancov sa znížil. Počas pandémie prevádzka, v ktorej je zamestnaný, neobdŕžala žiadne finančné príspevky od štátu, pretože nespĺňala zákonom stanovené podmienky. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že má vyššiu životnú úroveň ako matka. Má za to, že matka má rovnakú životnú úroveň ako on, pretože býva v rodinnom dome, kde má vytvorené dobré podmienky a podľa jeho vedomostí vlastní koňa. Vytkol súdu, že nezisťoval pomery na strane maloletého H. (syna matky), ktorý žije s matkou, z akého dôvodu matka na neho nepoberá výživné, a prečo nepodala návrh na určenie otcovstva, keď má vedomosť o tom, kto je otcom maloletého dieťaťa, čím ochudobňuje svoje dieťa o výživné, ktoré je otec povinný platiť. Namietal, že matka mu neumožňuje stretávanie s maloletou, nepripravuje ju dostatočným spôsobom na styk, počas styku, pri návšteve a preberaní robila obštrukcie, kvôli čomu dochádzalo k hádkam. Žiadal, aby mu súd zohľadnil aj výdavky, ktoré bude mať, keď u neho maloletá začne po uplynutí adaptačného obdobia prespávať. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil jeho odôvodnené mesačné výdavky na cestovné, ktoré musí vynaložiť, ak sa chce s maloletou stretnúť. Namietal tiež, že súd nezohľadnil ani jeho náklady na stravu, ošatenie, lieky, telefón a veci, ktoré súvisia s regeneráciou pracovných síl, kultúrnym a športovým vyžitím a na druhej strane zohľadnil u maloletej výdavok 50 Eur na lieky, ktorý považuje za neprimeraný za situácie, že maloletá je zdravá. Za rovnako neprimeraný považuje výdavok na stravu 150 - 200 Eur mesačne, pretože matka žije v spoločnej domácnosti s otcom, a s dieťaťom z predchádzajúceho manželstva. Konštatoval, že prepočítal svoj príjem za rok 2021, od januára do augusta mal príjem 231,80 Eur, september až december 2021 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem 282,68 Eur, pretože jeho zamestnávateľ nevykazoval žiaden príjem a nie to ešte zisk. Uviedol, že uvažoval aj o iných pracovných možnostiach, ale v pandemickej situácii si nevedel zabezpečiť žiadnu vhodnú prácu. Živnostníci neprijímali do zamestnania zamestnancov, pretože bojovali s prežitím. Pripojil súdu odpis svojho mzdového listu za rok 2021 a január 2022.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne, alternatívne zmeniť ich tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej 150 Eur mesačne od podania návrhu. Poukázala na to, že otec pracuje v rodinnej firme, ktorá napriek strate naďalej funguje a zamestnáva viacerých zamestnancov. Otec pracuje na pozícii čašník a firma sa zaoberá aj donáškou jedla, prípravou stravy a jej výdajom. Uviedla, že pokiaľ firma mala päť mesiacov zatvorené, tak mala aj poskytnuté náhrady od štátu, takže príjem by mal mať otec zachovaný vo výške aspoň minimálnej mzdy. Nie je jej zrejmé, z akých dôvodov firma nespĺňa podmienky pre finančné príspevky od štátu, ale dôvodom môže byť to, že prevádzka nebola zatvorená. Skutočnosť, že za obdobie dvoch rokov bola obmedzená prevádzka reštauračných zariadení, neospravedlňuje otca, aby si nehľadal zamestnanie v inej prevádzke a pracoval v inom sektore a dosahoval tak potencionálny príjem minimálne 500 Eur mesačne. Otec využíva motorové vozidlo, ktoré je majetkom firmy, a keďže ide o rodinný podnik, má určite iné výhody a benefity ako bežný zamestnanec, v opačnom prípade by tam neostával pracovať za príjem nižší ako minimálna mzda. Uviedla, že rodinný podnik funguje a evidentne poskytuje príjem nielen otcovi, čo nasvedčuje tomu, že podnik ako taký má potenciál na zabezpečenie príjmov, ktoré sú zrejme vyššie, ako to preukazuje otec. Dodala, že žila asi rok v domácnosti otca a videla, že bežne disponoval hotovosťou aj 900 Eur mesačne a mal k dispozícii auto, stravu, telefón. Pokiaľ otec požadoval zohľadniť aj iné jeho výdavky, je potrebné poukázať na skutočnosť, že ona sa stará o dve maloleté deti a vzhľadom na jej príjem nemá žiadne možnosti na regeneráciu, kultúrne a športové vyžitie, ale je odkázaná na pomoc od rodičov.
5. V odvolacej replike k vyjadreniu matky otec zotrval na podanom odvolaní. Skutočnosti uvádzané matkou považuje za klamlivé a zavádzajúce. Uviedol, že sa snažil uchádzať sa o zamestnanie, zisťoval cez internet možnosti počas pandémie, ale bolo veľmi obtiažne zabezpečiť si náhradnú prácu, preto zotrval v pracovnom pomere v pohostinstve. Popiera, že by využíval motorové vozidlo, ktoré je majetkom firmy, a popiera aj to, že by mal iné výhody a benefity, ako bežný zamestnanec. Poprel tvrdenia matky, že bežne disponoval hotovosťou aj 900 Eur. Vysvetlil, že motorové vozidlo bolo využívané firmou na rozvoz stravy pre starých ľudí, pre návštevníkov bolo pohostinstvo uzavreté a príjmy za rozvoz stravy pokrývali náklady, ktoré s tým súviseli. Firma, v ktorej je zamestnaný, zamestnáva okrem neho dvoch ľudí, a to jeho otca a kuchárku. Jeho otec zabezpečuje funkciu prevádzkara - zásobovača. Motorové vozidlo využíva na zabezpečenie potravín a potrieb v kuchyni. Pohostinstvo funguje v obmedzenom režime z dôvodu,
že počas pandémie sa obmedzil záujem zákazníkov o iné služby, ktoré firma poskytovala. Firma počas pandémie nedostala žiadne dotácie. Poskytuje služby do 14.00 hod. popoludní. Na odvoz na lekárske vyšetrenie, na preberanie maloletej využíval motorové vozidlo svojho otca. Súhlasil, že matka sa stará o dve maloleté deti, starší syn matky je však dieťaťom z predchádzajúceho vzťahu matky, u dieťaťa nebolo zistené otcovstvo, preto matka nepoberá žiadne výživné napriek tomu, že pozná meno otca maloletého, nezačala konanie o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv. Uviedol, že matka vlastní dlhodobo koňa, ktorý je ustajnený v rodičovskom dome jej otca, a náklady na udržanie zvieraťa dosahujú mesačne 200 - 300 Eur. Ako dôkaz predkladá súdu fotodokumentáciu uverejnenú na sociálnej sieti, preto tvrdenia matky o tom, že nemá žiadne možnosti na regeneráciu, kultúrne a športové vyžitie sa nezakladajú na pravde. Matka súdu zatajila, že je vlastníčkou koňa a relaxuje a športovo sa vyžíva. Uviedol, že už pokiaľ žil s matkou v spoločnej domácnosti, mal zdravotné problémy psychického charakteru, ktoré ho v živote začali obmedzovať, preto vyhľadal lekársku aj psychologickú pomoc a absolvuje terapie. Uviedol, že zostal pracovať v rodinnej firme aj z dôvodu, že to bolo pre neho výhodné z dôsledku jeho zdravotného stavu a má nízke výdavky v súvislosti s cestovaním do zamestnania, firma mu poskytuje stravu, a má zabezpečené aj pracovné ošatenie. Aj v súčasnosti z dôvodu nezáujmu občanov o poskytovanie pohostinných služieb je prevádzka v obmedzenom režime a je predpoklad, že v nadchádzajúcom období sa situácia zmení.
6. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
7. Výroky rozsudku o zverení mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, o tom, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať ju a spravovať jej majetok, o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, o styku otca s maloletou a o uložení výchovného opatrenia neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Súčasne správne aplikoval § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča. Potencionálny príjem pritom nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Ako je to zrejmé z vykonaného dokazovania, otec pracoval väčšinu roka 2021 a 2022 za príjem do 300 Eur mesačne. Ani odvolací súd však takto dosahovaný príjem otca neakceptoval, pretože je v jeho možnostiach a schopnostiach s ohľadom na jeho vek, kvalifikáciu a zručnosti a tiež situáciu na trhu práce, pracovať aj na plný pracovný úväzok a zarábať aspoň minimálnu mzdu. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že reštauračné služby, v ktorých otec pracuje, boli postihnuté pandémiou, pretože výživné bolo otcovi určené až od februára 2022, kedy už obmedzenia v tejto oblasti neboli. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej 135 Eur mesačne aj preto, že nemá inú vyživovaciu povinnosť a väčšinu zo svojich odôvodnených potrieb si vie podľa vlastných tvrdení uspokojovať v zamestnaní (pohonné hmoty, strava, pracovné oblečenie), a o výdavky na bývanie sa
delí s rodičmi, s ktorými býva v spoločnej domácnosti. Odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd záverom poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. V danej veci otec predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil odvolací súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám mal. Z..
12. Pokiaľ ide o rozsah určeného výživného, ten podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej Z.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že medzi odôvodnené potreby mal. dieťaťa nepatria len výdavky na stravu a lieky, ktorých výšku otec namietal v odvolaní, ale všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, t.j. bývanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, preprava, poplatky, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Je nepochybné, že výživné v sume 135 Eur mesačne, ktoré v prepočte predstavuje na jeden deň v mesiaci len 4,50 Eur, je pri aktuálnych cenách bývania, potravín, drogérie, oblečenia a obuvi, liekov, hračiek a kníh tak nízke, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni predškolskej dochádzky, tak ako v predmetnom prípade, je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že otec má lepšiu životnú úroveň ako matka, pretože pracuje, býva so svojimi rodičmi, v práci má zabezpečenú stravu a nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, kým matka sa celodenne stará o mal. Z., nepracuje a má ešte aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. H.. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa tým, prečo matka nepoberá na toto maloleté dieťa výživné, pretože výživné je osobným právom tohto maloletého dieťaťa a nie príjmom matky. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej Z. vzhľadom na jej vek prevažne osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť, v ktorej vyrastá a dopĺňa zdroj jej výživy v rozsahu potrebnom pre jej všestranný rozvoj. Jej podiel na výživnom je tak ešte vyšší ako podiel otca, preto súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa tým, či a za koľko má matka ustajneného koňa u svojho otca. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že príležitostné plnenia pri styku rodiča s dieťaťom nie je možné zohľadniť pri určení výživného.
13. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne aj o dlhu na výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.
14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.