Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/154/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného H. F. na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2014 takto

rozhodol:

Obžalovaný H. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Y. XX, R., adresa na doručovanie písomností: R., Ul. G. N. XX/X,

j e v i n n ý , ž e :

v skorých ranných hodinách dňa 20.10.2010 v sídle spoločnosti T. Q., s.r.o., v U. T., D. XX/A, ako vodič spoločnosti na základe pokynu konateľa Z. M. prevzal firemnú tržbu vo výške 671,99 eur, ktorú však v zmysle príkazu zamestnávateľa do prevádzky v R., na Ulici J. X,. nedodal, túto so prisvojil a použil na nezistený účel, čím spôsobil spoločnosti T. Q., s.r.o., so sídlom v U. T., D. XX/A, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 671,99 eur,

t e d a :

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l :

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného - spoločnosť T. Q., s.r.o., so sídlom U. T., D. XX/A, IČO: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného H. F. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedka - poškodeného Z. M. (ďalej len „poškodený“), svedkov: J. R., W. X., T. H., J. T., G. T., J. S., J. J., R. T., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, poprel, žeby on od predavačky v Banskej Štiavnici bol prevzal finančnú hotovosť uvádzanú v skutku obžaloby. Uvádzal, že je pravdou, že vo firme T. Q. pracoval, pracoval tam v dvoch obdobiach, prvé obdobie asi 2 mesiace do 26.2.2010, kedy nastúpil liečenie, to druhé obdobie bolo po ukončení jeho hospitalizácie čo bolo 13.10.2010, vybavil si potrebné veci, pretože poškodený ho žiadal, že boli s ním spokojný a mali problémy s vodičom, aby nastúpil čím skôr, dohodli sa, že nastúpi čím skôr - teda 15.10.2010 v noci. Prácu poznal, trasu tiež. Nebola to teda práca len na jeden deň, pracoval tam niečo dlhšie, je pravdou, že však nemal zmluvu. Popisoval trasy, ktoré ako vodič s rozvozom tovaru robieval, problémy, ktoré mal ako zamestnanec s vozidlom, i to, že on bol z vlastnej iniciatívy v servise s vozidlom, ktoré na rozvoz potreboval, bol vymieňať pneumatiky v servise Hasák, a bol poškodený čap na prednej náprave - vľavo. Nikdy nepreberali tržby a nestalo sa tak ani dňa 20.10.2010. Od prevádzok mal kľúče, od prevádzky v Banskej Štiavnici mal tiež kľúče, nestretol sa však s predavačkou, vzal prepravky a odišiel, odchádzal ešte na prevádzku do Krupiny, v Hypernove vo Zvolene však nebol. So svedkyňou R., ktorá bola predavačka v tejto prevádzke, sa nikdy nestretol, nepodpísal jej ani prevzatie žiadnej tržby. Stalo sa len raz, že tržbu preberal, bolo to v minulosti v prevádzke v Krupine, vtedy mu predavačka povedala, že volal poškodený, a že to má urobiť, predavačka mu však dala k tomu výdavkový doklad. Tento doklad odovzdal potom účtovníčke vo firme. Vo firme poškodeného prestal pracovať preto, že sa dohodli na písomnej zmluve, na oprave auta, čo však nebolo zrealizované, resp. poškodený mu vyčítal opravu vozila bez jeho súhlasu, vznikla počas cesty do Banskej Štiavnici hádka v telefonickom hovore, a že keď sa mu nepáči, nemusí viac chodiť, a tak keď rozvoz ukončil, vozilo 20.10.2010 asi o 9:00 hod. odstavil pred prevádzkou, kľúče nechal vo vozidle. Viac sa s poškodeným nestretol, pripustil, že sa stretli s poškodeným pri vozidle, poškodený sa ho pýtal na rôzne veci, žiadal peniaze - tržbu, čo on nechápal, pretože nevedel, o čo ide, hovorilo sa i o zálohe 150 eur, ktorú on prevzal. Hádali sa. Pripustil, že povedal poškodenému, že mu vráti peniaze, no on myslel len tú zálohu 150 eur. Bola pri tom stretnutí i svedkyňa X.. Od obdobia roku 2010 zmenil na svojom vzhľade to, že nosí bradu.

Poškodený vypovedal, že je pravdou, že obžalovaný u neho pracoval, bol s ním spokojný. Dohodli sa po čase na novej dohode, za prácu mu viackrát telefonoval obžalovaný. Dohodli sa na nástupe do práce práve toho 20.10.2010 s tým, že na prevádzke zoberie i tržbu, pretože bol z minulosti s ním veľmi spokojný, nemal obavu, ako i na tom, že keď sa vráti, podpíšu i dohodu, tá bola na to ráno pripravená (listinný dôkaz - dohoda na č.l. 43). Obžalovaného ráno čakali, neprišiel, telefonovali do prevádzky do Banskej Štiavnici, dostal informáciu, že obžalovaný odišiel, telefonovali i do prevádzky v Krupine, i tu mu povedali, že odišiel. Čakali ho, stále nechodil, pretože začali obžalovaného i vozilo hľadať, nakoniec našli vozilo na parkovisku pri prevádzke v Prievidzi. Vo vozidle našli na zemi otvorenú obálku, no peniaze vo vozidle neboli. Niekedy v lete roku 2010 sa s obžalovaným stretol a pri tomto stretnutí sa mu obžalovaný priznal, že urobil chybu, a že peniaze vráti. Obžalovanému i písali výzvu (č.l. 41) na úhradu tržby. Na danej prevádzke otvárali o 8:00 hod., keď odovzdávali tržbu, bolo to i skôr, čo sa stretli s predavačkou. Tržbu preberal spravidla on, v daný deň prevzal tržbu obžalovaný. Tržba v daný deň bola vo výške 671,99 eur, túto sumu mu povedala predavačka, že ju preberie a dovezie v ten deň do firmy obžalovaný, vedela predavačka, ktorej to telefonoval, ale povedal to i obžalovanému. Že skutočne odovzdala peniaze obžalovanému, mu potvrdila predavačka. V civilnom konaní bol vydaný platobný rozkaz na úhradu sumy 671,99 eur, no myslí si, že platobný rozkaz nie je stále právoplatný. Obžalovaný poprel prevzatie tržby i pri konfrontácii vykonanej na hlavnom pojednávaní so svedkyňou J. R..

Svedkyňa J. R. vypovedala, že pracovala v prevádzke v Banskej Štiavnici, v ten deň - ráno prišla skôr do práce, až po nej prišiel rozvoz. Skôr prišla práve pre odovzdanie tržby. Vodičom vozidla bol obžalovaný, ktorého na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznala, i keď vypovedala, že oproti danému dňu na

hlavnom pojednávaní má bradu a vtedy mal kratšie vlasy. Peniaze balila ona deň predtým, zabalila ich do mikroténových sáčkov, bola tam tržba z dvoch dní, tie dala do ďalšieho sáčku. Prevzatie peňazí jej obžalovaný potvrdil na doklade, ktorý poslala po obžalovanom poškodenému. Prevzatie peňazí potvrdila i v knihe tržieb, tam tie peniaze i vyznačila (listinný dôkaz č.l. 31). Vyznačila i jeho meno, ako sa volá, jej povedal vtedy obžalovaný, ona ho v ten deň videla prvýkrát. Že peniaze prevezme obžalovaný, jej deň predtým povedal poškodený, ona to nechcela, peniaze v minulosti preberal poškodený, no poškodený jej povedal, že ide o dobrého pracovníka, že nemusí mať obavu. Prevzatie peňazí jej obžalovaný potvrdzoval len na danom doklade, nepodpisoval sa jej v knihe tržieb tak, ako to robieval poškodený, ten tak robieval až následne. Ona tržbu nenechávala v prepravkách. Tržbu v minulosti preberal poškodený, prípadne jeho synovia. Na svojej výpovedi jednoznačne zotrvala i pri konfrontácii s obžalovaným.

Svedkyňa W. X. potvrdila, že obžalovaný v predpokladaný čas sa dňa 20.10.2010 nevrátil, zisťovali, čo s ním a s vozidlom je. Obžalovaného nenašli, nespojili sa s ním, vozidlo našli na parkovisku pred pekárňou. Potvrdila, že obžalovaný mal doniesť tržbu, telefonovali i so svedkyňou R., ona im tvrdila, že obžalovanému tržbu odovzdala, tržbu však obžalovaný neodovzdal. V to ráno mal i obžalovaný podpísať pripravenú dohodu. Potvrdila, že pri jednom stretnutí pri vozidle im obžalovaný sľúbil, že urobil chybu, že peniaze na splátky uhradí.

Vyššie uvedené stretnutie a priznanie obžalovaného, že vráti peniaze, potvrdila vo výpovedi i svedkyňa T. H..

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i svedkov J. T., G. T., J. S., J. J., R. T., ktorí sa však k predmetu skutku nevedeli vyjadriť. Svedkovia sa vyjadrovali k pracovným podmienkam v prevádzke poškodeného, trasám, ktoré robili vodiči, resp. k časom, kedy vodiči na prácu nastupovali, k stavu vozidiel používaných na rozvozy. Svedok T. jednoznačne vylúčil, žeby podpis z 20.10.2010 (č.l. 190), v dokladoch vyžiadaných s prevádzky Hypernova Zvolen, bol jeho, ostatné podpisy pripustil, že sú jeho, predložil súdu i kalendár (č.l. 221-224), z ktorého mali vyplývať zmeny, ktoré mal v roku 2010 vykonávať, pri konfrontovaní ho však s časom, kedy mal, podľa jeho poznámok, prácu ukončiť, resp. vykonať a časov, kedy mal byť na rozvoze v prevádzke Hypernova Zvolen (č.l. 180-196), nevedel súdu vysvetliť, či teda časy a trasy sú tak ako vypovedal podľa poznámok.

Súd sa okrem vyššie uvádzaných listinných dôkazov č.l. 31, 40, 41, 221-224, 180-196, oboznámil i s listinnými dôkazmi, celou knihou tržieb - malý zošit 544e červenej farby, A5, a knihou pokladnice - denný výkaz obratov platiteľa DPH (príloha trestného spisu, ktoré boli súdu predložené poškodeným, v ktorých sú vyznačované tržby, výdaje peňazí použitých v prevádzke v Banskej Štiavnici ako i pokladničné pásky z jednotlivých dní i konkrétne času pred a v deň 20.10.2010, z ktorých vyplýva zhoda s poznámkami pokladničnej knihy tržieb). Vyjadrením č.l. 172, z ktorého vyplýva, že v pneuservise Hasák, s.r.o., nebol na výmenu pneumatík a výmenu čapu obžalovaný, pneumatiky k vozidlu Peugeot priviezol pri výmene poškodený. Obžalovaného ich spoločnosť nepozná, nikdy s nim nekomunikovali, vždy tak robili len s poškodeným.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil i so znaleckým posudkom (č.l. 39), z ktorého vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel bipolárnou afektívnou poruchou zmiešaného typu, v čase skutku bol v stave remisie, a preto bol i schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať. Znalci nenavrhli obžalovanému uloženie žiadneho ochranného liečenia.

Je pravdou, že v rámci vykonaného dokazovania obžalovaný spáchanie trestnej činnosti jednoznačne poprel, poprel, žeby on prevzal dňa 20.10.2010 tržbu vo výške 671,99 eur v prevádzke v Banskej Štiavnici, prevzatie týchto peňazí od svedkyne nie je preukázané žiadnym iným listinným dôkazom podpísaným obžalovaným, v dokladoch predložených poškodeným nie je žiaden podpísaný doklad o prevzatí takejto hotovosti, na druhej strane je tu jednoznačná výpoveď svedkyne J. R., ktorá zhodne s poškodeným popísala spôsob a dôvod, prečo obžalovaný dňa 20.10.2010 prevzal vyššie uvedenú

finančnú hotovosť s tým, že túto mal v zmysle ústneho poverenia odovzdať do firmy poškodeného. Obžalovaný tvrdil, že svedkyňu nepozná, nikdy ju nevidel. Napriek tejto okolnosti svedkyňa jednoznačne na hlavnom pojednávaní obžalovaného opoznala ako osobu, ktorá od nej prevzala hotovosť 671,99 eur, uviedla popis ako v čase skutku obžalovaný vyzeral, čo sa úplne zhoduje i s vlastným popisom svojho zovňajšku, ako ho opísal obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. So žiadnym vykonaným dôkazom súd nemal akýmkoľvek spôsobom spochybnenú vierohodnosť a pravdivosť výpovede tejto svedkyne. Zhodou s jej výpoveďou je, podľa názoru súdu, i ďalšie vykonané dokazovanie

- výsluch poškodeného, svedkýň W. X., T. H., oboznámené listinné dôkazy. Svedkyňa J. R., podľa súdu, hodnoverným spôsobom vysvetlila i okolnosť, prečo neexistuje žiaden písomný doklad o prevzatí danej sumy obžalovaným, keď vypovedal, že takýto doklad jej obžalovaný podpísal, no tento poslala do firmy poškodenému spolu s peniazmi po obžalovanom, bolo jej vysvetlené, že ide o zodpovedného pracovníka, s ktorým nie sú žiadne problémy. Pravdivosti nasvedčuje i následné správanie sa obžalovaného, keď tento po 20.10.2010 do práce viac nenastupuje, ako i vysvetľovanie dôvodu, prečo tak údajne vykonal, ktorý je vzhľadom na prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ako i oboznámený listinný dôkaz o nevykonaní opravy vozidla v servise Hasák obžalovaným len účelové, nevierohodné. Vzhľadom na vyššie uvedené svedecké výpovede, listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, ktorou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona rozumie škoda dosahujúca sumu najmenej sumu 266 eur, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb, chráni ich pred páchateľmi, ktorí ho svojím konaním narúšajú. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Motívom konania obžalovaného bola zištnosť.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z ktorých vyplýva, že mieste trvalého bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje, nie sú tu o ňom známe žiadne negatívne poznatky, pred spáchaním danej trestnej činnosti bol postihnutý za priestupok - správa č.l. 82. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 83-85.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, nevzhliadol však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby - trest 4 mesiace, výkon ktorého mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Takýto trest, nie v tomto štádiu konania spojený s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, potom súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, plniaci účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Podľa § 287 odsek 1, veta prvá Trestného poriadku; ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 46 odsek 1, veta prvá Trestného poriadku; poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku; poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka; každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 671,99 eur. Ako vo výsluchu sám poškodený uviedol, bol však už i vydaný platobný rozkaz, s ním sa súd i oboznámil (č.l. 169), sám poškodený sa nevedel vyjadriť, či tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, obžalovaný sa vyjadril, že on o takomto platobnom rozkaze nič nevie (č.l. 234). Práve pre tieto okolnosti súd poškodeného s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.