Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-442-2013.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/442/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený opatrovníčkou Evou Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, v konaní o zaplatenie 798,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/29/2013 - 68, zo dňa 28. 06. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Vedľajšieho účastníka Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen pripúšťa do konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že na dohode o uznaní záväzku zo dňa 15. 11. 2011 je podpis dlžníka „Hoferka“, kde chýba meno, ale aj ďalšie údaje ako bydlisko dlžníka, dátum narodenia, tak, aby bolo možné nepochybne identifikovať, že uznanie dlhu podpísal žalovaný. Pokiaľ súd porovnal písmo na zmluve o úvere zo dňa 07. 12. 2004 a písmo žalovaného na dohode o uznaní záväzku, je rozdielne, aj keď táto okolnosť nebola rozhodujúca pri posúdení platnosti právneho úkonu - dohody o uznaní dlhu. Ďalej poukázal prvostupňový súd na to, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka musí mať podľa § 558 Občianskeho zákonníka písomnú formu, len tak dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby a začne plynúť nová premlčacia doba. Na dohode chýba úplný podpis žalovaného s uvedením mena, priezviska, prípadne identifikačných údajov žalovaného ako je dátum narodenia, bydlisko, takže právny úkon uznania dlhu je neplatný. Nebolo preukázané, že žalovaný dlh voči žalobcovi platne uznal, podpísal uznanie dlhu a vedel o jeho premlčaní. Právny úkon je neplatný podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, pretože nedošlo k platnému uznaniu dlhu, a žalovaný sa mohol v zastúpení opatrovníčkou brániť úspešne námietkou premlčania nároku podľa § 407 Obchodného zákonníka. Na základe týchto skutočností okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť tak, že vyhovie návrhu žalobcu voči žalovanému v plnom rozsahu a vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému náhradu trov konania neprizná, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O. s. p. rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy konania za podanie odvolania, ktoré si vyčíslil na sumu 71,11 eur s DPH. V odvolaní poukázal na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka. Tým, že žalovaný podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením, že písmo žalovaného na zmluve a písmo na dohode sú rozdielne. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom žalobca považuje za zarážajúci, keď súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Poukázal na tú skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Následne po podaní odvolania do konania podaním zo dňa 19. 08. 2013, došlým odvolaciemu súdu dňa 22. 08. 2013, vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného Hlas spotrebiteľa, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p . napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vracia na ďalšie konanie.
Odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, pokiaľ ide o uznanie dlhu. V prvom rade dáva odvolací súd do pozornosti prvostupňovému súdu, že v danom prípade, nakoľko sa jedná o zmluvu o kontokorentnom úvere č. 341122903, ktorú uzavrel predchodca žalobcu so žalovaným je absolútnym obchodom, ako to správne vyhodnotil aj prvostupňový súd svojím rozhodnutím. Preto nie je potrebné skúmať pri uzavretí dohody náležitosti s poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka. V čase uznania záväzku dlžník nemusí mať vedomosť o tom, že právo je premlčané, aj tak nastanú účinky uznania záväzku. Námietka žalobcu ohľadom vyhodnocovania podpisov žalovaného v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je dôvodná. Nie je možné, aby súd bez nariadenia znaleckého dokazovania ohľadom pravosti podpisov vyhodnocoval voľnou úvahou podpisy žalovaného na zmluve o kontokorentnom úvere, zo dňa 07. 12. 2004 a podpis žalovaného (písmo) na dohode o uznaní záväzku. Podľa názoru súdu dohoda spĺňa všetky náležitosti platného úkonu, ktoré zákon vyžaduje pre jej platnosť ohľadom uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľup dlžníka tento dlh zaplatiť. Z dohody je jasné, kto sú zmluvné strany a podľa názoru odvolacieho súdu dlžník - žalovaný je dostatočne identifikovaný v predmetnej dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. V tomto smere rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne a námietka žalobcu uvedená v odvolaní je dôvodná. Pokiaľ opatrovníčka žalovaného vzniesla v konaní námietku premlčania, je potrebné sa opätovne touto námietkou premlčania zaoberať vzhľadom na uznanie dlhu. Zo spisu ďalej vyplýva, a to z listinného dôkazu „pokus o zmier zo dňa 12. 11. 2012“, že predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mala byť žalovanému oznámená. V konaní však nebolo zistené, kedy došlo k mimoriadnej splatnosti, nakoľko dátum na uvedenom listinnom dôkaze chýba. Po zistení tohto dátumu potom bude potrebné počítať prípadné premlčacie lehoty s poukazom na ust. § 407 Obchodného zákonníka, a to odo dňa splatnosti pohľadávky v zmysle vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru.
Vzhľadom na uvedené nedostatky zo strany okresného súdu a nesprávne právne posúdenie veci, ako aj tú skutočnosť, že okresný súd nevykonal dostatočným spôsobom zisťovanie pobytu žalovaného, musel odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať posúdením uznania dlhu zo strany žalovaného, ako aj vznesenou námietkou premlčania. Zistí, či a kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, od ktorej potom bude počítať plynutie premlčacej lehoty. Vzhľadom na
pochybnosti súdu ohľadom podpisu žalovaného bude v konaní potrebné vypočuť žalovaného. Za tým účelom sa opätovne pokúsi okresný súd zistiť pobyt žalovaného, a to aj urobením dopytu na mestský úrad, obecný úrad ohľadom príbuzných žalovaného s tým, že súd po ich prípadnom zistení urobí dopyt na príbuzných ohľadom pobytu žalovaného. Bude potrebné v prípade, že žalovaný sa nachádza naďalej v Čechách, zistiť pobyt aj prostredníctvom českých orgánov ohľadom jeho prípadného trvalého alebo prechodného pobytu, poprípade zistenia zamestnávateľa žalovaného v Čechách. Po zistení pobytu žalovaného okresný súd žalovaného vypočuje, bude skúmať jeho výsluchom, akým spôsobom vznikla dohoda o splátkach a uznaní záväzku, či tieto úkony urobil žalovaný na základe primeraných informácií, aby mu bol zrejmý dôsledok vyhlásenia zachyteného v dohode o splátkach a uznaní záväzku. Zistí, či podpis na dohode je žalovaného a po takto doplnenom dokazovaní opätovne prvostupňový súd vo veci rozhodne.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Vzhľadom k tomu, že po začatí odvolacieho konania vstúpil do odvolacieho konania na strane žalovaného vedľajší účastník a navrhovateľ svojím podaním zo dňa 09. 11. 2013 došlým Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 20. 11. 2013 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, odvolací súd rozhodol aj o tejto námietke.
V námietke žalobca poukázal na to, že združenie nedisponuje súhlasom dotknutej osoby s nakladaním s osobnými údajmi, ktorý je striktne vyžadovaný, pričom podľa § 49 a nasl. zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je nakladanie s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby prísne sankcionované. Poukázal na obdobný právny názor, ktorý zaujal aj Okresný súd Brezno, ktorý dňa 23. 01. 2013 podal návrh, aby Ústavný súd SR vydal nález, ktorým vysloví nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak má združenie skutočný záujem na ochrane spotrebiteľov, mal by pomoc poskytovať tým, ktorý o ňu prejavia záujem, a nie takýmto spôsobom umelo predlžovať konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Ďalej žalobca zastával názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva zo strany vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby súd nepripustil Združenie do súdneho konania.
Vzhľadom na námietku ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesenú žalobcom súd v súlade s § 93 ods. 3 O. s. p. musel o vstupe vedľajšieho účastníka rozhodnúť.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že vstupom do konania oboznámil aj opatrovníčku žalovaného prípisom zo dňa 10. 10. 2013, ktoré oznámenie opatrovníčka prevzala dňa 15. 10. 2013. Opatrovníčka na oznámenie nereagovala, resp. nenamietala vstup vedľajšieho účastníka do konania. Ust. § 93 ods. 3 O. s. p. upravuje, že vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Keďže žalovaný nenamietal vstup vedľajšieho účastníka na jeho strane, neexistuje prekážka vstupu do konania.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu so vstupom, odvolací súd predovšetkým vychádzal z ust. § 93 ods. 2 O. s . p, kde v zmysle tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Takýmto predpisom je aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník je nepochybne organizáciou v zmysle citovaného zákona a môže v konaní vystupovať na strane žalovaného, ktorý s jeho vstupom nesúhlas nevyslovil. Vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je výsledkom aproximácie práva Európskej únie do Právneho poriadku Slovenskej republiky a napĺňa ciele Európskej únie v spotrebiteľských vzťahoch, keď na strane spotrebiteľov takáto organizácia môže vystupovať nepochybne predovšetkým z toho dôvodu, že Európska únia musela prijať zodpovedajúce mechanizmy k vzniknutej situácii, v ktorých sa ocitli spotrebitelia čeliaci nevyváženým podmienkam v obchodných vzťahoch, resp. pri vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľského práva. Dané organizácie práve vyvažujú postavenie účastníkov konania, keď spotrebiteľ, ako bežný priemerný občan nemá dostatok vedomostí v danej oblasti a vystupuje proti silnému konkurentovi, profesionálovi,
vystupujúcemu v obchodných vzťahoch poznajúceho všetky špecifiká právnej úpravy, pričom spotrebiteľ často čelí ich nekalým obchodným praktikám, ktorým je vystavený. O správnosti danej úpravy a pomoci spotrebiteľovi danými organizáciami svedčí aj skutočnosť, ktorou je enormná snaha daných spoločností vytesnať z týchto konaní podobné združenia argumentujúc ich neoprávnenosť vstupu, a to aj napriek tomu, že daná skutočnosť nesporne vyplýva celkovo z práva Európskej únie, z právnych noriem Slovenskej republiky a nepochybne i z množstva rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zvlášť aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Spotrebiteľské združenie do konania nevstúpilo bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa a neobstojí ani námietka žalobcu ohľadom možnosti získania informácií o citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa, pretože akceptovaním danej námietky by došlo vôbec k popretiu inštitútu vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p. Samotný žalovaný má totiž možnosť sám sa rozhodnúť, či na jeho strane môže vystupovať vedľajší účastník alebo nie, má právo vzniesť námietku a proti jeho vôli by vedľajší účastník v konaní nemohol vystupovať. Ak takýto vstup vedľajšieho účastníka nenamieta, prístup k osobným údajom spotrebiteľa nemôže byť v rozopre s právom žalovaného spotrebiteľa.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.