Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Linde Gas k.s., Tuhovská 3, Bratislava, IČO: 31 373 861, zast.: AK Záhorská, s.r.o., Tuhovská 3, Bratislava-Vajnory, IČO: 47 253 355, proti žalovanému: SLOV - ITAL spol. s.r.o., Farma Hrúšťov, Cabaj-Čápor, IČO: 31 437 869, zast. advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, o zaplatenie sumy 813,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -71 zo dňa 25.11.2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -71 zo dňa 25.11.2013 v časti zaplatenia istiny 813,08 eura p o t v r d z u j e , v časti zaplatenia úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 0,07 % úrok z omeškania denne zo sumy 261,54 eura od 03.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 427,68 eura od 14.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 123,86 eura od 31.01.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku zaplatenia úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 813,08 eura s 0,07 % úrokmi z omeškania denne zo sumy 261,54 eura od 17.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 427,68 eura od 28.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 123,86 eura od 15.01.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 371,50 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 48,50 eura a z trov právneho zastúpenia 323,-- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav, podľa ktorého dňa 10.02.2004 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného ako nájomcom zmluvu o nájme fliaš na technické plyny. Predmetom zmluvy bol prenájom fliaš na technické plyny. Prenajímateľ sa zaviazal dať fľaše do užívania a nájomca sa zaviazal užívať tieto fľaše riadne, na účel, ku ktorému boli určené a platiť nájomné a kúpnu cenu za dodaný tovar. Nájomné za fľaše bolo dohodnuté podľa platného cenníka prenajímateľa. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre dodávky kvapalných plynov, plynov vo fľašiach, paletách, pevných zväzkoch a trajleroch. Na základe zmluvy žalobca dodával žalovanému technické plyny a poskytol mu do nájmu tlakovú nádobu na technické plyny. Za dodaný tovar a nájom si žalobca uplatnil kúpnu cenu za dodaný tovar a nájomné faktúrami č. 4010653474, 4011509065 a 4012088011, spolu vo výške 813,08 eura. Žalovaný žalobcovi cenu za dodaný tovar a nájomné nezaplatil. Listom zo dňa 25.05.2010 žalovaný písomne uznal svoj záväzok.

Po citovaní ustanovenia § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 323 ods. 1, § 365 Obchodného zákonníka a bodu 8 všeobecných obchodných podmienok súd konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili platne kúpnu zmluvu a nájomnú zmluvu v písomnej forme. Z predložených listinných dôkazov zistil, že dlh žalovaného za nezaplatený tovar na nájomnom predstavuje sumu 813,08 eura.

Súd dospel záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a na základe predložených listinných dôkazov a v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobe vyhovel.

O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobcovi priznal úroky z omeškania, ktoré zodpovedajú dohode účastníkov konania, článok 8 všeobecných obchodných podmienok, teda vo výške 0,07 % denne z dlžnej sumy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spolu v sume 813,08 eura.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP a § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedol, že žalovanému ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže konateľ žalovaného listom zo dňa 18.11.2013 požiadal súd 1. stupňa o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu účasti konateľa spoločnosti na pracovnej ceste mimo územia Slovenskej republiky. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania. Uvedená pracovná cesta sa vyskytla nečakane a účasť konateľa na nej bola nevyhnutná. Napriek ospravedlneniu, ktoré súd spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania oboznámil na pojednávaní konanom dňa 25.11.2013 s tým, že ,,ospravedlnenie nespĺňa náležitosti upravené v § 119 OSP“, súd 1. stupňa v tento deň vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok. Takýmto postupom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, keďže podľa názoru žalovaného mal prvostupňový súd už na pojednávaní uviesť, ktorá z podmienok uvedených v ustanovení § 119 OSP nie je naplnená. Pri tomto konštatovaní je potrebné zohľadniť prístup súdu k veci, najmä v súvislosti s ospravedlnením právnej zástupkyni žalobcu z neúčasti na pojednávaní dňa 16.09.2013 z dôvodu jej neodkladnej pracovnej cesty. Napriek súhlasu s prejednaním veci bez prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, súd odročil pojednávanie s odôvodnením, že účasť oboch účastníkov je na pojednávaní nutná. Žalovaný tvrdí, že za rovnakých podmienok, za akých konajúci súd odročil pojednávanie zo dňa 16.09.2013, postupoval zjavne rozdielne, keď žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel.

Odvolateľ v ďalšej časti odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného uvedenou v odpore proti platobnému rozkazu týkajúcou sa nedoručenia faktúr, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok. Žalobca v konaní totiž nepreukázal skutočné doručenie faktúr. Keďže v konaní nebolo preukázané doručenie faktúr, je možné priznať úroky z omeškania len od dátumu, kedy bola žalovanému doručená žaloba. V časti priznania úrokov z omeškania je preto podľa žalovaného rozsudok zjavne arbitrálny.

Žalovaný nesúhlasí ani s odôvodnením súdu 1. stupňa, ktorý v rozsudku uviedol, že odvolateľ listom zo dňa 25.05.2010 svoj záväzok uznal. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.05.2010 nie je možné považovať za uznanie záväzku, keďže nie je splnená obsahová náležitosť v podobe presnej identifikácie záväzku. Jednoznačne je zrejmé, že z obsahu listu nie je zrejmý právny titul dlhovanej sumy.

Žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd 1. stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov preukazujúcich existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca bol v konaní aktívny, keďže v konaní predložil všetky relevantné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku. Žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom opak, nepreukázal svoje tvrdenia, bol neaktívny, neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil alebo spochybnil dôkazy predložené žalobcom. K tvrdeniu žalovaného v

súvislosti s uznaním záväzku zo dňa 25.05.2010, žalobca poukázal na súdne rozhodnutia, podľa ktorých zákonná úprava uznania záväzku v obchodnom práve nevyžaduje, aby uznanie obsahovalo dôvod záväzku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní v neprítomnosti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý v písomnom ospravedlnení vyslovil súhlas s prejednaním veci bez jeho účasti.

Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), osobitne sa zaoberal posúdením opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že v prejednávanej veci mu súdom 1. stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry NS SR sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

OSP v žiadnom zo svojich ustanovení nešpecifikuje pojem odňatie možnosti konať pred súdom.

Pre jeho naplnenie je potrebné splniť tri pojmové znaky:

1. odňatie možnosti konať pred súdom,

2. k odňatiu došlo v dôsledku postupu súdu,

3. možnosť konať pred súdom bola odňatá účastníkovi konania.

V prejednávanej veci odvolací súd zo spisu zistil, že na 1. termín pojednávania na deň 16.09.2013 boli predvolaní obaja účastníci konania (žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne). Podľa zápisnice z pojednávania, vzhľadom k tomu, že sa nedostavili účastníci konania, súd pojednávanie odročil na 25.11.2013 s upozornením, že účasť oboch účastníkov je nutná. Zo zápisnice a z obsahu spisu je zrejmé, že z neúčasti na pojednávaní na deň 16.09.2013 z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty sa ospravedlnila právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním doručeným súdu 1. stupňa dňa 13.09.2013. Zároveň súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu poukazujúc na ním predložené listinné dôkazy.

Je teda zrejmé, že žalovaný napriek riadnemu predvolaniu sa na pojednávanie dňa 16.09.2013 nedostavil bez ospravedlnenia. Preto tvrdenie žalovaného v odvolaní ,,zdôraznené“, tým, že žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania a bol „pripravený sa pojednávania zúčastniť“ nezodpovedá obsahu spisu, keďže napriek zdôrazňovanej pripravenosti žalovaného (resp. jeho konateľa) tento sa na pojednávanie bez akéhokoľvek vysvetlenia nedostavil.

Z vyššie uvedených okolností je logický postup súdu 1. stupňa, ktorý vec za neprítomnosti oboch účastníkov neprejednal a nevyhnutnosť účasti žalobcu a žalovaného na ďalšom pojednávaní vytýčenom na deň 25.11.2013 zvýraznil už spomínaným upozornením v predvolaní na toto pojednávanie. Okrem upozornenia na nutnosť účasti na pojednávaní dňa 25.11.2013, súd 1. stupňa oboch účastníkov v predvolaní poučil podľa § 120 ods. 4 OSP, teda uviedol, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Odvolací súd ďalej zo spisu zistil, že žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie na deň 25.11.2013 doručené dňa 25.09.2013 do termínu pojednávania nezaslal žiadne vyjadrenie vo veci samej a nepredložil ani žiadne dôkazy. Dňa 19.11.2013 však konateľ žalovaného zaslal súdu 1. stupňa písomné

podanie, v ktorom uviedol, že dňa 25.11.2013 sa nemôže pojednávania zúčastniť z dôvodu neprítomnosti na území Slovenskej republiky pre pracovné povinnosti. Zároveň s ospravedlnením neúčasti požiadal o náhradný termín pojednávania.

Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.11.2013 sa pojednávania zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu. Súd 1. stupňa po oznámení sa s ospravedlnením žalovaného skonštatoval, že ospravedlnenie nespĺňa náležitosti upravené v § 119 OSP, vec následne prejednal, po poučení prítomných podľa § 120 ods. 4 OSP vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok.

Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Postup súdu 1. stupňa, ktorý pojednávanie dňa 25.11.2013 uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, nebol v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 OSP, pretože žalovaný so žiadosťou o odročenie pojednávania a ani následne (v konaní pred odvolacím súdom) žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdený dôvod odročenia. Aj vzhľadom k tomu, že žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal s dvojmesačným predstihom, mal dostatočný čas na zabezpečenie zastupovania na tomto pojednávaní (tak ako to urobil po podaní žaloby, resp. v odvolacom konaní). Za odňatie možnosti konať pred súdom, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno považovať prekážku všeobecne konateľom žalovaného formulovanú ako neprítomnosť na území SR pre pracovné povinnosti a ničím nepreukázanú. Preto žalovaným uvádzaný dôvod nemožno považovať za dôležitý. Pri plnení predpokladov súd 1. stupňa v súlade s ustanovením OSP mohol vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného.

Vo veci samej sa žalovaný bránil počas celého konania pred súdom 1. stupňa dvoma vetami v odpore proti platobnému rozkazu. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, za aké plnenie si žalobca nárok uplatňuje a tiež to, že mu neboli doručené faktúry.

Zo žalobcom predložených listinných dôkazov - list žalobcu odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.05.2010 s reakciou žalovaného zo dňa 25.05.2010 celkom jednoznačne vyplýva súhlas žalovaného s odstúpením žalobcu od zmluvy a so zaplatením dlžnej sumy 1.170,62 eura (žalobcom požadovanej v liste zo dňa 17.05.2010) mesačnými splátkami. Keďže žalobca preukázal, že žalovaný z uznanej dlžnej sumy zaplatil sumy 209,06 eura a 148,48 eura, je nepochybné, že rozdiel, teda sumu 813,08 eura žaloval žalobca dôvodne.

Vzhľadom na uvádzanú korešpondenciu účastníkov konania, je uznanie záväzku žalovaným dostatočne určité na jeho identifikáciu, žalovaný do skončenia dokazovania súdom 1. stupňa uznávací prejav nespochybnil a svoj záväzok aj čiastočne plnil (§ 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka).

Z uvádzaných dôvodov odvolací súd rozsudok v časti priznania istiny - zaplatenia sumy 813,08 eura ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Súd prvého stupňa dôvodne, v súlade s ustanovením bodu 8 Všeobecných obchodných podmienok priznal aj úroky z omeškania v sadzbe 0,07 % denne.

Podľa bodu 8 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zo dňa 10.02.2014, v prípade nezaplatenia čo len jednej dodávky, alebo účtu (faktúry) v lehote splatnosti (30 dní od vystavenia faktúry), je žalobca oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,07 % denne za každý deň omeškania a prerušiť jednostranne dodávku.

Z vyššie citovaného je zrejmé, že pre posúdenie omeškania s platením dodávok, nie je podstatné doručenie faktúr, na ktoré žalovaný v odpore a v odvolaní poukazoval.

Žalobcom vystavená faktúra č. 4010653477 zo dňa 02.09.2009 sa podľa VOP stala splatnou dňa 02.10.2009; faktúra č. 4011509065 zo dňa 13.11.2009 sa stala splatnou dňa 13.12.2009; faktúra č. 4012088011 zo dňa 31.12.2009 bola splatná dňa 30.01.2010.

Keďže žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas svoj záväzok (§ 365 Obchodného zákonníka) dostal sa do omeškania. Preto mu vznikla povinnosť platiť dohodnuté úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých istín - teda zo sumy 261,54 eura od 03.10.2009; zo sumy 427,68 eura od 14.12.2009 a zo sumy 123,86 eura od 31.01.2010 v sadzbe 0,07 % denne až do zaplatenia.

Z uvádzaných dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v zročnosti úrokov z omeškania zmenil podľa § 220 OSP, žalobu v časti žalobcom požadovaných úrokov z omeškania zo sumy 261,54 eura od 17.09.2009 do 02.10.2009; zo sumy 427,68 eura od 28.11.2009 do 13.12.2009 a zo sumy 123,86 eura od 15.01.2010 do 30.01.2010 zamietol; v ostatných výrokoch rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 OSP. Žalobca si však ako úspešný účastník (neúspech mal v nepatrnej časti) náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a iné trovy konania zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 OSP), preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.