Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1227-2009.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/1227/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W. R., Y.. X.X.XXXX, P.. X.X.XXXX, I. E. : Y. Č..Z.. XXX, Z. G., XXX XX, o vymoženie pohľadávky 331,93 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom, pod spisovou značkou EX 2084/2009
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Špičkom, pod spisovou značkou EX 2084/2009sa P. A. C. L. A. G. M. K. H..
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie Y. H. I. B. Q. P. Y. Á. G. A..
III. Oprávnenému sa náhrada trov konania Y. H. I. B. Q. P. Y. Á. G. A..
.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 13.11.2009 na Exekútorskom úrade pôvodného exekútora JUDr. Ľudovíta Gajdoša, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 331,93 eur spolu s trovami exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodnutie o priestupku č. W.-XXX/DI- C.-XXXX zo dňa 18.8.2008 vydaného Okresným dopravným inšpektorátom v Kežmarku, podľa §-u 22 ods. 2 písm. h/, k/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe ktorého bola obvinenému uložená pokuta vo výške 331,93 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2008 a vykonateľnosť dňa 19.11.2008.
2. Dňa 23.3.2010 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi udelené poverenie č. 5703024349 na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 29.6.2018 žiadosť o súčinnosť a to z dôvodu, že v návrhu označený povinný zomrel dňa X.X.XXXX (zánik právnej subjektivity účastníka konania).
4. Súd mal lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky za preukázané, že povinný dňa X.X.XXXX, t. j. po začatí exekučného konania, zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Jozefom Farkašovským, č. k.: 8D/95/2014, Dnot 208/2014 zo dňa 19.2.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2015, bolo zistené, že dedičmi povinného sa stala pozostalá manželka poručiteľa H. R., B.. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. : C. XXXX/XX, L.. Podľa predmetného osvedčenia o dedičstve všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola vo výške 5.000 eur, výška dlhov poručiteľa bola 4.324,74 eur, čistá hodnota dedičstva bola vo výške 675,26 eur.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Je potrebné uviesť, ak poručiteľ zanechal majetok, nie je možné v exekúcii pokračovať s jeho dedičmi a v súvislosti s tým sa zaoberať právnym nástupníctvom. Je nevyhnutné sa vysporiadať s charakterom vymáhanej pohľadávky a samotnou existenciou vymáhanej pohľadávky po smrti povinného a dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.03.2017.
11. Pokuta vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní je sankciou za priestupok spáchaný povinným, pričom je potrebné zdôrazniť, že trestanie v administratívnych konaniach spočíva na zásadách personalizácie a individualizácie sankcií, tzn. že sankcie sú ukladané výlučne tým osobám, ktoré svojim zavineným konaním porušili alebo ohrozili záujem spoločnosti, pričom takéto konanie je v právnymi predpismi označené za priestupok, resp. správny delikt. Sankcia za priestupok má osobný charakter a viaže sa výlučne na osobu, ktorá priestupok spáchala, a preto nie je možné záväzok spočívajúci v uhradení pokuty, resp. sankcie za spáchaný priestupok po smrti páchateľa priestupku preniesť na právnych nástupcov (dedičov) poručiteľa. Vzhľadom na uvedené, má za to, že smrťou povinného došlo k zániku povinnosti povinného, ktorej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník (prejavujú sa osobné aspekty vzťahov uložených sankcií za priestupok). Smrťou povinného po vydaní rozhodnutia tak zaniklo právo ním (rozhodnutím) priznané a neprichádza do úvahy univerzálna sukcesia, teda prechod práv a povinností na dedičov. Je tiež potrebné poukázať i na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Uvedené skutočnosti oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať.
12. Vo svojom odôvodnení Krajský súd v Prešove č. k. 22CoE/26/2020 zo dňa 23.06.2020 uviedol, že k totožným právnym záverom dospel aj Najvyšší správny súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 7As 3/2013-17 z 14.2.2013, kde tento vyslovil, že "ani po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt táto finančná čiastka nestráca svoju povahu verejnoprávnej sankcie represívneho charakteru. Takáto sankcia má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa; zákon mu neumožňuje s touto sankciou akokoľvek nakladať inter vivos či mortis causa. Výkon takejto sankcie uloženej konkrétnej fyzickej osobe tak nemôže v dôsledku jej smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa teda o pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva."
13. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
14. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
16. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
18. V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba tri výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie). Druhou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. Treťou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
19. Podľa § 243j EP, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
20. V uvedenom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že úmrtím povinného zaniklo právo priznané exekučným titulom. Za daného stavu je tak nutné konštatovať, že povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane nemožno touto povinnosťou v zmysle § 203 ods. 1 EP zaviazať ani oprávneného, pretože tento žiadnym spôsobom procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V uvedenom tak súd vzhliadol dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré s poukazom na § 243j Exekučného poriadku náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.
21. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: "navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie".
22. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku úmrtia povinného. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia bola začatá dôvodne a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, keďže pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie (čo nie je tento prípad). Má sa za to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže povinného niet, teda niet osoby, ktorá by ich mala uhradiť, a oprávnený si žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, dvojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017) Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.