Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoSr/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C., D. E. F. G. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, na Námestí slobody č. 13/25, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.05.2022 č.k. -107, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Krížnej č. 56 zo dňa 14.04.2021 sp. zn. . Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 15.11.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a v rovnaký deň bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Zásadnou právnou otázkou vo veci bola otázka, či uzatvorená rozhodcovská zmluva je platná.

Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi. Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočívala na žalobcovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Nebolo teda preukázané, aby bola rozhodcovská zmluva jednoznačne individuálne dojednaná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať ani osobitné podpísanie samostatného listinného dokladu, ktorý je vo svojej podstate štandardnou formulárovou zmluvou vopred pripravenou dodávateľom.

Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, v danom prípade žalobca, si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobca má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobca individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobcu. Súd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo uvedené, že žalobca má právo do 10 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ju nemusel podpísať. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzavretím rozhodcovskej zmluvy by žalobcovi úver poskytnutý nebol. Nebolo teda preukázané, či by žalobca v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získal žiadaný úver. Predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní návrhu na rozhodcovský súd nie je možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konania podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.

Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobca aj po podpise rozhodcovskej zmluvy mal možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, v tejto súvislosti sa poukázalo na ustanovenie umožňujúce odstúpenie od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky ( ), odstúpenie od takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom je len zdanlivá, nakoľko vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej zmluvy formou rozväzovacej podmienky, bolo potrebné posúdiť ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania sa videla v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve.

Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach až tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 21.11. 2002 vo veci C-473/00 uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy (doložky), aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ tak môže na základe rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Vzhľadom na vyššie uvedené, samotná rozhodcovská zmluva bola posúdená ako absolútne neplatný právny úkon. V dôsledku uvedeného súdu prvej inštancie v zmysle ust. , a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil. Žalovaný má v súlade s ust. možnosť podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výrok o trovách bol odôvodnený ust. a a

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa rozhodlo na základe nesprávnych skutkových záverov a rozhodnutie je nesprávne posúdené aj po právnej stránke. Okrem toho, pri rozhodovaní sa vychádzalo z neúčinnej právnej normy, čím vec nebola nielen nesprávne právne posúdená, ale aj došlo k porušeniu práva žalovanej strany na spravodlivý súdny proces.

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi sporovými stranami uzatvorená dňa 15.11.2016. Podľa ust. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, pri rozhodovaní sa použilo ust. účinné len do 31.12.2015. , a ani iný zákon neurčujú ako podmienku platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy to, že bola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je formulárové, nie je a nemohla byť dôvodom jej neplatnosti. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol prijatý ako samostatná ucelená a modernejšia právna úprava, ktorá zohľadňuje osobitosti spotrebiteľského rozhodcovského konania, zavádza nové prvky pre takéto rozhodcovské konanie a odčlenila spotrebiteľskú arbitráž od všeobecnej komerčnej arbitráže. Podstatné je však to, že ani táto nová úprava nezakazuje, aby rozhodcovské konanie začal dodávateľ a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával osobitný súhlas v čase podania žaloby dodávateľom.

Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmlúv ( a nasl. ). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Žalobca sa rozhodol spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva, a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť.

Priamo predpokladá, že súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú vopred predformulované časti, viď. napr. poučenie v zmysle Prílohy č. 1 k uvedenému zákonu. Inak povedané, právna úprava sama predpokladá formulárovú podobu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

stanovil formálne a obsahové požiadavky na spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Medzi ne neurčil požiadavku na individuálne dojednanie tak, ako pri žiadnej spotrebiteľskej zmluve takúto požiadavku neurčuje žiadny zákon. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje právna norma, podľa ktorej by individuálne dojednanie bolo podmienkou platnosti právneho úkonu. Ochrana spotrebiteľa nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných dobrovoľne vykonaných úkonov.

výslovne predpokladá, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie je možné začať aj na základe žaloby podanej voči spotrebiteľovi, v dôsledku čoho tvrdenie žalobcu o povinnosti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu je nedôvodné. upravuje osobitné informačné povinnosti práve pre prípad, ak sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie začne na základe žaloby podanej voči spotrebiteľovi. Ide teda o právom predvídanú a aprobovanú situáciu, ktorá potom logicky nemôže spôsobovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

Tvrdenie o tom, že žalobcovi pri uzatvorení spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy neboli známe pravidlá rozhodcovského konania, je v hrubom a príkrom rozpore so znením článku 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa Je písomná, formálne a obsahovo oddelená od spotrebiteľskej úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne dojednania, nesúvisiace s rozhodcovským konaním, obsahuje identifikačné údaje jej strán v rozsahu požadovanom zákonom, obsahuje označenie úverovej zmluvy, na spory z ktorej sa vzťahuje, obsahuje označenie Stáleho rozhodcovského súdu uvedením jeho názvu a sídla, webového sídla a obsahuje poučenie podľa Prílohy č. 1 Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a žiadnym spôsobom neobmedzuje možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na súd.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, aj keď s jeho námietku o použití neúčinnej právnej normy je možné sa stotožniť. V čase uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy platilo totiž ust. , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa použijú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Uvedené pochybenie však nemá vplyv na vecnú správnosť výrokovej časti rozsudku, a preto nebolo možné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť ( ) a ani zrušiť ( ).

Vo veci posúdenia uzatvorenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa dojednanej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.11.2016 sa všetky spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohli riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred niektorým z označených rozhodcovských súdov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere so spotrebiteľmi. v ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

účinný od 01.01.2015 za neprijateľnú podmienku v ust. považuje aj dojednanie umožňujúce, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez plnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Týmto osobitným o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

v ust. umožňuje účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania domáhať sa proti druhému účastníkovi na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Týmto iným dôvodom môže byť aj neplatnosť vyplývajúca z príslušných ustanovení umožňoval uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, aj pri tomto právnom úkone platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ).

Právny úkon je v ust. definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.

V súvislosti so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou je potrebné konštatovať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcovským súdom, na ktorý zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej

zmluvy osobitný, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú.

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. I z toho, že tieto zmluvy boli uzatvorené popri sebe v rovnako čase, možno usudzovať, že poskytnutie úveru bolo podmienené uzavretím formulárovej rozhodcovskej zmluvy. Nebolo spochybnené, že obsah zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy formuloval žalovaný. Na preukázanie individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy totiž nepostačuje existencia osobitnej listiny. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi.

Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci predstavuje notoricky používanú formu rozhodcovskej zmluvy, pričom ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky spotrebiteľa, dodávateľ už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah. Predkladanie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi za stavu, keď nepozná pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenuje dostatočnú pozornosť tomuto formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom dojednaní zo strany spotrebiteľa. Technická samostatnosť rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania. Podpis spotrebiteľa na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, ako to zakotvuje ust. . Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.

Pokiaľ ide o článok 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, z tohto vôbec nemožno vyvodiť splnenie informačnej povinnosti žalovaného vo vzťahu k rozdielnostiam medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Uvedený článok obsahuje len základné informácie o priebehu konania, avšak iba pred rozhodcovským súdom. Aké sú aspoň základné rozdielnosti súdneho a rozhodcovského konania, z tohto článku vôbec nevyplýva. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba požadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Čo sa týka článku 2 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, tento žiadne vysvetlenie rozdielnosti medzi súdnym konaním a konaním predrozhodcovským neobsahuje. Nachádza sa v ňom len vyhlásenie veriteľa o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Keďže rozhodcovská zmluva, tak ako bolo dojednaná, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa ust. absolútne neplatná, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).