Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-402-2013.pdf
PDF · 105.11 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/402/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r.o., so sídlom v Českej republike, Praha, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 26 429 705, práv. zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Š. J., Y.. XX. XX. XXXX, E. B., C. XXXX/X, o uplatnenie pohľadávky 162,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 162,64 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 162,64 Eur od 19. 08. 2009 do zaplatenia, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 162,64 Eur od 23. 12. 2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,54 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 74,84 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle č.l 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 162,64 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 162,64 Eur od 19. 08. 2009 do zaplatenia, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 162,64 Eur od 23. 12. 2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,54 Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 27. 11. 2008 na zmenkovú sumu 162,64 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19. 08. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s denným úrokom 0,25 % od 19. 08. 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neuhradil žiadnu sumu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu doložil pripojil zmenku (fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada nariadenie ústneho pojednávania.
Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné
miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Rožňava.
Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému súdu Košice I., v zmysle ust. § 104a ods. 2 O. s. p., v spojení s ust. § 10 ods. 2 písm. h.) Zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Ncb/67/2013 - 20 zo dňa 26. 06. 2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Košice I. s postúpením veci, s poukazom na to, že uplatnený nárok bude prednostne posudzovaný podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to aj za predpokladu, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, keďže sa jedná o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu vzniesol námietku premlčania.
Súd však konštatuje, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, s poukazom na údaje vyplývajúce zo zmenky, na čas podania návrhu a príslušné ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V danom prípade zmenka bola vystavená 27. novembra 2008, mala byť predložená na platenie v lehote do 4 rokov od vystavenia, tzn. že do 27. novembra 2012. Vychádzajúc z uvedených časových údajov je zrejmé, že k premlčaniu uplatneného nároku navrhovateľom v danom prípade nedošlo, pretože trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku začala plynúť po uplynutí štyroch rokov od vystavenia, to znamená od 28. novembra 2012. Navrhovateľ podal návrh dňa 28. 03. 2013, v danom prípade tento návrh podal v lehote.
Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000.- Eur.
Podľa čl. 4 bod 1 uvedeného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný súd ,alebo tribunál osobne poštou ,alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax, alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát v ktorom sa konanie začína.
Podľa čl. 5 bod 1 prvá veta uvedeného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Podľa bodu 2 uvedeného ustanovenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Podľa bodu 3 uvedeného ustanovenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 7 bod 3 uvedeného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
V súlade s čl. 5 bod 2 Nariadenia ES č. 861/2007 bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporcovi na odpoveď.
Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 191/1950 Sb., v znení neskorších predpisov a Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa ust. § 10 ods. 1 uvedeného zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
Podľa ust. § 12 ods. 1 uvedeného zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Podľa ust. § 13 ods. 1 uvedeného zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.
Podľa ust. § 14 ods. 1 uvedeného zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného ustanovenia, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.
Podľa ust. § 17 uvedeného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa ust. 48 ods. 1 uvedeného zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa ust. § 75 uvedeného zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 uvedeného zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 uvedeného zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 566/2001 Z.z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou „nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.
Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa.
V čase, kedy bola zmenka vystavená, 27. novembra 2008, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platného Zákona č. 129/2010 Z. z. už možné nie je. Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňom 11. 06. 2010, avšak ust. § 17 ods. 3 uvedeného zákona, z ktorého vyplýva zákaz zabezpečenia dlhu zmenkou, nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 2011. Za daných okolností súd musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zákone. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ust. § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.
Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto B., dátum vystavenia
- 27. novembra 2008, na sumu 4.899,69 Sk (162,64 Eur). V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu štyritisícosemstodeväťdesiatdeväť 69 halierov slovenských korún (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 19. augusta 2009 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu, vyplnené ručne, jeho podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 7510458. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a podpis. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ, previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.
Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ust. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vznášal nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona.
Podľa ust. § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v účinnom znení v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu s ust. § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa odporcu, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní práv zo zmenky, mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky súvisiace so zmenkou. Odporca nevzniesol žiadne námietky a teda podľa názoru súdu, za predpokladu, že zmenková suma nebola doteraz uhradená, ani čiastočne, uplatnený nárok navrhovateľom, vrátane zmenkového úroku, ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny, ktorý nadobudol titulom rubopisu, je dôvodný a z toho dôvodu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto prípade mal úspech v konaní navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia a v uplatnenej náhrade zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, a to za prípravu a prevzatie zastupovania dňa 21. 01. 2013 a písomné podanie na súd (návrh) zo dňa 28. 03. 2013.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odmena za jeden úkon predstavuje výšku 16,60 Eur, spolu za dva úkony 33,20 Eur. V zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, ku každému úkonu právnej pomoci sa pripočítava režijný paušál, výška ktorého predstavuje v roku 2014 sumu 7,81 Eur, hodnota za dva úkony predstavuje výšku 15,62 Eur. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH. Daň z pridanej hodnoty zo sumy 48,82 Eur predstavuje sumu 9,76 Eur, tzn. trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 58,58 Eur. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania len vo výške 58,34 Eur, v tejto výške súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia a zohľadnil ju pri priznaní celkovej výšky trov konania.
Celková náhrada trov konania, vrátane uplatneného súdneho poplatku, bola priznaná vo výške 74,84 Eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p., na účet právneho zástupcu navrhovateľa.