Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/25/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, zast.: GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, proti žalovanému: T. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. X. XX, na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Y. W., O. X. W. X. XX v konaní o zaplatenie 864,33 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 86,26 eura spolu s 10% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 17.2.2009 do 25.1.2010 v sume 8,23 eura a zo sumy 86,26 eura v sadzbe 9% ročne od 5.2.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobu domáhal zaplatenia sumy 864,33 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania v kapitalizovanej sume 81,22 eura za obdobie od 17.2.2009 do 25.1.2010 v sadzbe 10% ročne a od 5.2.2010 v sadzbe 9% ročne až do zaplatenia; a náhrady trov konania.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka z radov členov rodiny. Opatrovník sa k veci nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1 000 eur), a že o veci je možné rozhodnúť aj na základe preložených listín, súd bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok 14.10.2014, o čom bol vyvesený úradný oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR počas zákonom predpísanej doby.

Súd vykonal dokazovanie listinami, na základe ktorých zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe uviedol, že svoj nárok odvodzuje zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. D. zo dňa 1.8.2008, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.315,21 eura na účel zakúpenia osobného motorového vozidla zn. P. R., P.: A.. žalovaný sa zaviazal úver splatiť v pravidelných splátkach v zmysle splátkového kalendára, pričom práva a povinnosti žalobcu i žalovaného sú bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach (ďalej len VZP).

Žalobca písomným oznámením určil predčasnú splatnosť úveru dňom 31.12.2008 a následne vykonal finančné vyúčtovanie. Dlžnú sumu oznámil žalovanému finančným vyúčtovaním zo dňa 21.1.2009, v

zmysle ktorého žalovaný mal žalobcovi zaplatiť 1379,33 eura, ktorú žalovaný nezaplatil ani do dňa 16.2.2009.

Dňa 25.1.2010 účastníci uzavreli Dohodu o splácaní dlhu v splátkach podľa priloženého splátkového kalendára, na základe ktorého žalovaný zaplatil dňa 8.2.2010 sumu 160 eura, dňa 25.2.2010 sumu 51 eur, dňa 29.3.2010 sumu 53 eur, dňa 06.05.2010 sumu 50 eur, dňa 31.5.2010 sumu 51 eur, dňa 31.8.2010 sumu 150 eur. žalovaný však už prvú splátku v sume 153,33 eura neuhradil riadne a včas, na základe čoho sa v zmysle čl. III Dohody stal zročným celý dlh.

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca súdu predložil listinné dôkazy, z obsahu ktorých súd zistil nasledovné skutočnosti:

1/ Zmluvou o spotrebnom úvere zo dňa 29.7.2008 (čl. 5, 6) žalobca poskytol žalovanému sumu 130 000 Sk (4315,21 eura) za účelom kúpy osobného motorového vozidla zn. P. R., Č. T., P.: A.. Jeho cena bola 200 000 Sk (6638,78 eura), z čoho žalovaný zaplatil vopred sumu 70 000 Sk (2 323,57 eura) a poplatok za uzatvorenie zmluvy činil 3500 Sk (116,18 eura). Tento úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 556,90 Sk (184,65 eura), z čoho poplatok za havarijné poistenie činil 1132 Sk. Prvá splátka mala byť uhradená dňa 29.8.2008.

RPMN bola určená v sadzbe 32,3,% a ďalšie náležitosti sú uvedené vo Formulári o zmluvných podmienkach

V čl. III - predposledný odsek Zmluvy o úvere - je dohoda strán, že zmluvné strany sa dohodli, že znenie ust. článku XII bod 1 VZP sa nahrádza týmto znením: „v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2% dlžnej čiastky za každý deň omeškania . Dlžník sa zaväzuje akúto zmluvnú pokutu neodkladne zaplatiť „

2/ z Formulára o zmluvných podmienkach zo dňa 29.7.2008 (čl 20) podpísaných oboma zmluvnými stranami súd zistil (súd uvádza stručne), že predmet úverového vzťahu činí suma 130 000 Sk, počet splátok 48 v ročnej úrokovej sadzbe 26,64% a priemernej RPMN 35,366% ročne s tým, že do RPMN neboli zahrnuté náklady žalovaného spojené s havarijným poistením v sume 1132 Sk (37,58 eura). Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 270 519,20 Sk (8979,59 eura).

V časti H - prvého odseku Formulára o zmluvných podmienkach je úprava: v prípade, ak je spotrebiteľ 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa Zmluvy o spotrebnom úvere (t.j. ktorejkoľvek splátky úveru, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania alebo akéhokoľvek iného finančného záväzku), dôjde k vzniku predčasnej splatnosti úveru. V tomto prípade je veriteľ oprávnený účtovať spotrebiteľovi zmluvnú pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru ....

Podľa posledného odseku časti H Formulára: v prípade omeškania s úhradou finančných záväzkov, vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebnom úvere vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu 0,2% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania

3/ Ohľadom havarijného poistenia bola uzavretá poistná zmluva dňa 29.7.2008 (čl 14)

4/ zo splátkového kalendára k úverovej zmluve (čl 17) vyplýva, že splátky boli v počte 48 a v sume 5562,90 Sk (184,65 eura), z čoho 4430,90 Sk bola splátka úveru a suma 1132 Sk mesačné poistné

5/ listom zo dňa 31.12.2008 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu krádeže/totálnej škody na predmete financovania a tak sa stal splatným zostatok úveru v sume 123 615,80 Sk (4 103,29 eura)

6/ dňa 21.1.2009 žalobca vykonal finančné vyúčtovanie, v zmysle ktorého poistné plnenie činilo 3594,90 eura, pričom nároky žalobcu činila suma 4 103,29 eura (zostatok úveru), suma 300,64 eura titulom fa č. XXXXXXXXXX, suma 92,87 eura titulom fa č. XXXXXXXXXX, suma 477,43 eura titulom fa č. XXXXXXXXXX, teda celkom 4974,23 eura. Po odrátaní poistného plnenia 3594,90 eura tak dlh predstavoval sumu 1379,33 eura.

- fa č. XXXXXXXXXX (čl. 11) na sumu 300,64 eura bola vystavená titulom doplatku havarijného poistenia

- maklér a predstavuje rozdiel medzi úhradami poistného uskutočnenými v prospech poisťovne a inkasovaným poistným podľa predpisu splátok

- fa XXXXXXXXXX (čl. 13) na sumu 92,87 eura bola vystavená titulom úroku zo zostatku úveru podľa čl. VII ods. 2 VPZ

- fa č. XXXXXXXXXX (čl. 12) na sumu 477,43 eura bola vystavená z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy a vyúčtovaná bola zmluvná pokuta podľa čl. XII ods. 6 VZP

7/ z čl. XII bod 6 VZP (čl. 65) súd zistil, že: veriteľ je oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru, ktorá je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasne splatnosti úveru podľa čl. VII. Článok VII obsahuje celkom 18 prípadov (sú označené písmenami a) až s)), ktoré sa považujú za prípady spôsobujúce predčasnú splatnosť úveru (súd poznamenáva, že VZP bolo nutné čítať za použitia špeciálnej lupy)

8/ z výpisu zo saldokonta (čl. 67) bolo zistené, že za obdobie od uzavretia zmluvy do 1.2.2008 žalovaný zaplatil všetky splátky . Z tohto saldokonta vyplýva údaj: „požadovaná suma“, „splatnosť“ ako aj „zaplatené dňa“ a „výška platby“.

Ako prvý je údaj o požadovanej sume 116,18 eura splatnej dňa 29.7.2008 (zrejme poplatok za poskytnutie úveru), ktorú žalovaný uhradil dňa 1.8.2008 v plne výške a žalobca zaevidoval omeškanie 3 dni. Zmluva o úvere však otázku splatnosti tohto poplatku vôbec nerieši a ako je zrejmé z dátumu vystavenia samotného splátkového kalendára k zmluve, tento bol vystavený až dňa 1.8.2008.

Z prehľadu úhrad splátok zo strany žalovaného v danom saldokonte však vyplýva, že hoci riadne splátky úveru v sume 184,65 eura boli splatné vždy 1. dňa v mesiaci, žalovanému boli pripísané v plnej sume a dokonca 3 dni vopred. Posledná úhrada 184,65 eura, splatná 1.12.2008, bola na účet žalobcu pripísaná už dňa 28.11.2008.

Na výzvu súdu žalobca dňa 29.9.2014 doručil súdu listiny, týkajúce sa poistnej udalosti, o ktorej v žalobe a dovtedy priložených podkladoch nebola ani zmienka. Z ich obsahu súd zistil, že

- k zániku poistenia došlo na základe totálnej škody v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 2.12.2008, pričom sa jednalo o totálnu škodu (čl 91)

- že po ukončení šetrenia a likvidácie udalosti poisťovňou dňa 19.12.2008 (čl. 77) bolo poistné plnenie, určené sumou 3594,90 eura, a ako žalobca v podaní zo dňa 26.9.2014 uviedol, toto plnenie žalobca prijal dňa 29.12.2008

Z uvedenej časovej súslednosti je teda zrejmé, že vznik poistnej udalosti žalovaný nezanedbal a ohlásil ju tak, ako mu to ukladajú VZP.

9/ Z Dohody o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 25.1.2010 (čl. 7) vyplýva, že v tento deň žalovaný v čl. I dohody uznal záväzok, ktorý mu vznikol voči žalobcovi z titulu zmluvy D. z 29.7.2008 a to v sume 1 379,33 eura v zmysle konečného vyúčtovania.

Touto dohodou sa žalovaný zaviazal, že túto sumu zaplatí v 25 splátkach, pričom prvá splátka vo výške 155,33 eura mala byť zaplatená do 30.1.2010 a ďalších 24 po 51 eur k 25. dňu v mesiaci. Podľa čl II - prvá odrážka, v prípade riadneho a včasného nezaplatenia ktorejkoľvek splátky sa stáva uplynutím 5. dňa po splatnosti nezaplatenej splátky zročným celý dlh.

Žalobca v žalobe špecifikoval, že titulom tejto dohody žalovaný zaplatil dňa 8.2.2010 sumu 160 eur, dňa 25.2.2010 sumu 51 eur, dňa 29.3.2010 sumu 53 eur, dňa 6.5.2010 sumu 50 eur, dňa 21.5.2010 sumu 51 eur a dňa 31.8.2010 sumu 150 eur, spolu 515 eur. Rozdiel teda predstavuje žalovanú sumu 864,33 eura, ktorá sa stala predmetom konania.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Niet sporu o tom, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah spotrebiteľského charakteru, založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.7.2008.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Hlavný právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom stavebnom medziúvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah síce nepodlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona , avšak podlieha aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa , pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o stavebnom sporení, 2. , 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

To znamená, že úprava sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v a vykonávacích predpisoch k nemu.

Podľa (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe vykonaného dokazovania možno zhrnúť relevantné skutočnosti a síce, že

1/ žalovaný od prvého momentu riadne a včas platil predpísané splátky v sume 184184,65 eura, čím za obdobie od 9/2008 do 11/2012 zaplatil celkom 738,60 eura a už dňa 2.12.2008 došlo k vzniku totálnej škody, zániku predmetu financovia a apriori aj k zániku poistenia.

2/ že ku dňu zániku predmetu financovania a j zániku zmluvy činil dlh na úvere sumu 4.103,29 eura, čo spolu so zostatkom úrokov v sume 92,87 eura činí spolu 4.196,16 eura

3/ že titulom poistného plnenia žalobca obdržal sumu 3594,90 eura od poisťovne dňa 28.12.2008 a

4/ že v roku 2010 na základe dohody o splátkach zaplatil sumu 515 eur.

Z uvedeného vyplýva výpočet, podľa ktorého: 4.196,16 eura (istina s úrokom) mínus 3.594,90 eura poistného plnenia a mínus 515 eur zaplatených žalobcom pred podaním žaloby činí sumu 86,26 eura.

Rozdiel medzi sumou 86,26 eura a žalovanou sumou teda činí suma 300,64 titulom fa č. XXXXXXXXXX na sumu 300,64 eura bola vystavená titulom doplatku havarijného poistenia - maklér; a sumou 477,43 eura titulom fa č. XXXXXXXXXX - zmluvná pokuta podľa čl. XII ods. 6 VZP.

Z obsahu faktúry č. XXXXXXXXXX (čl. 11) na sumu 300,64 eura nevyplývajú žiadne obsahové náležitosti, právny titul uplatnenia a nevedno, na základe čoho a práve v žalovanej výške si ju žalobca uplatňuje. V tomto rozsahu žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Čo sa týka vyúčtovanej zmluvnej pokuty, k tomu súd uvádza, že , ako je uvedené vyššie,

- v zmluve zmluvné strany sa dohodli, že znenie ust. článku XII bod 1 VZP sa nahrádza týmto znením: „v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2% dlžnej čiastky za každý deň omeškania . Dlžník sa zaväzuje akúto zmluvnú pokutu neodkladne zaplatiť „

- ako aj vo Formulári zmluvných podmienok ale aj vo VZP bola uzavretá dohoda, že v prípade, ak je spotrebiteľ 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa Zmluvy o spotrebnom úvere (t.j. ktorejkoľvek splátky úveru, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania alebo akéhokoľvek iného finančného záväzku), dôjde k vzniku predčasnej splatnosti úveru. V tomto prípade je veriteľ oprávnený účtovať spotrebiteľovi zmluvnú pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru ....

- a vo VZP: veriteľ je oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru, ktorá je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasne splatnosti úveru podľa čl. VII. Článok VII obsahuje celkom 18 prípadov (sú označené písmenami a) až s)), ktoré sa považujú za prípady spôsobujúce predčasnú splatnosť úveru

Podľa ust. ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa : Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve.

Pri úprave zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade bolo zistené, že sadzba 0,2% dlžnej sumy denne predstavuje 73% ročnú sadzbu, čo je absolútne v rozpore s dobrými mravmi.

Okrem toho: zmluvná pokuta je vo fa č. XXXXXXXXXX (čl. 12) na sumu 477,43 eura vystavená z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy a vyúčtovaná podľa čl. XII ods. 6 VZP

Podľa znenia čl. XII bod 6 VZP: veriteľ je oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru, ktorá je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasne splatnosti úveru podľa čl. VII.

Článok VII VZP však obsahuje celkom 18 prípadov (sú označené písmenami a) až s)), ktoré sa považujú za prípady spôsobujúce predčasnú splatnosť úveru, pričom z faktúry absolútne nevyplýva, ktorý konkrétny dôvod viedol k jej uplatneniu, z akého výpočtového základu, v akej sadzbe... bola suma 477,43 eur vyrátaná.

Vychádzajúc zo znenia na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá a následne aj uplatnená, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy, no hlavne ktorá zmluvná povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. XXXXXXXXXX pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bol žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie, o neplatný právny úkon podľa a .

Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že dňa 25.1.2010 došlo medzi účastníkmi k Dohode o splácaní dlhu v splátkach a uznaniu dlhu žalovaným, aj takéto dohody podliehajú súdnej kontrole.

Uznaním dlhu urobeným v písomnej forme sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Na druhej strane uznanie záväzku nezbavuje dlžníka možnosti brániť sa voči zaplateniu uznaného záväzku. Uznanie dlhu musí súd hodnotiť v zmysle ustanovenia , teda v súvislosti s výsledkami vykonaných dôkazov, prihliadajúc ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo a musí skúmať, či z hľadiska hmotného práva obstojí nárok žalobcu bez ohľadu na uznávací prejav žalovaného.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil, že aj keď žalovaný uznal sumu 1379,33 eura aj v rozsahu zmluvnej pokuty 477,43 eura dojednanej a aj uplatnenej v rozpore so zákonom, a v rozsahu sumy 300,64 eura titulom doplatku havarijného poistenia - makléra, ohľadom čoho žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu ohľadom týchto súm zamietol.

Je pravda, že žalobca v žalobe sumu 1379,33 eura a tiež v jej žalovanom zostatku vo výške 864,33 eura položkovite nedefinoval a nekonkretizuje sa to ani v Dohode o splátkach z 25.1.2010. Z hľadiska komplexného posúdenia finančných tokov a rozsahu plnení, ktoré žalobca prijal, sa ale bolo treba otázkou, či a v akom rozsahu bola pohľadávka žalobcu ako celok akceptovateľná, a akú dôvodne uplatniteľnú sumu mohol žalovaný uznať.

Matematickými prepočtami, vychádzajúc z listín predložených samotným žalobcom súdu vyplynulo, že to jedine suma 86,26 eura /(4.196,16 eura istina s úrokom) mínus 3.594,90 eura poistného plnenia a

mínus 515 eur zaplatených žalobcom pred podaním žaloby/, ktorú súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu so zákonným úrokom z omeškania.

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že v období od 17.2.2009 do 25.1.2010 bola základná sadzba 2%, súd za obdobie od 17.2.2009 do 25.1.2010 v trvaní 343 dní priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania zo sumy 86,26 eura v sume 8,23 eura a zo sumy 86,26 eura od 5.2.2010 do zaplatenia, pretože v tento deň bola základná sadzba 1%

Žalobca bol v konaní takmer celkom neúspešný a žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.