Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/139/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. ulica XXXX/X, K. I. B., zastúpeného JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so sídlom Františkánska 5, Trnava, proti odporkyni: O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, okr. Jindřichův Hradec, Česká republika, v súčasnosti bytom B. X, Q. XXX/X, Česká republika, o vrátenie daru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -92 zo dňa 23. októbra 2013, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -95 zo dňa 21. novembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom sa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vydať mu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. K. I. B. a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele registra ,,C“ č. 1324 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, ako aj pozemok - parcelu registra ,,C“ č. 1324 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 282 m2, a parcelu registra ,,C“ č. 1325 - záhrady o výmere 324 m2, všetko v k.ú. G., z titulu vrátenia daru. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu. V zmysle ustanovenia sa darca môže domáhať vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky . Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu, či priestupku. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci je nepochybné, že odporkyňa neprejavuje žiadny záujem o odporcu, nenavštevuje ho, pričom dôvody, teda značná vzdialenosť bydliska odporkyne, jej zaneprázdnenosť takéto správanie sa odporkyne neospravedlňujú, keď v konaní bolo preukázané, že odporkyňa dlhodobo, minimálne 2 roky, navrhovateľa ani len nenavštívila, teda mu žiadnym spôsobom ani nepomáha. Z výpovedí účastníkov konania je zrejmé i to, že dôvodom takéhoto správania sa odporkyne sú i narušené vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou, ale i medzi ostatnými príbuznými (matkou odporkyne a navrhovateľom a manželkou navrhovateľa). I keď z ustálenej judikatúry vyplýva, že hrubým porušením dobrých mravov je i neposkytnutie potrebnej pomoci, súd je toho názoru, že v danej veci nejde o takýto prípad. Podľa názoru súdu neposkytnutím potrebnej pomoci, ktorú možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov je taký prípad, keď je darca odkázaný na pomoc inej osoby. Navrhovateľ má síce zdravotné problémy, vysoký vek, ale je schopný sám si zabezpečiť základné potreby, resp. žije s manželkou, ktorá mu pomáha. Súd bol toho názoru, že konanie odporkyne v danom prípade možno posúdiť iba ako púhu nevďačnosť, čo i v zmysle vyššie uvedeného výkladu nemožno považovať za také správanie hrubo porušujúce dobré mravy, ako to predpokladá ustanovenie , ktoré by zakladalo právo domáhať sa vrátenia daru. Napokon súd mal preukázané a to tak výpoveďou samotného navrhovateľa ako i svedkyne - manželky navrhovateľa, že domáhanie sa vrátenia daru iniciovala manželka navrhovateľa a dokonca to podmieňovala svojim odchodom, z čoho možno vyvodiť, že toto je hlavný a skutočný dôvod, prečo sa navrhovateľ domáha vrátenia daru. Vzhľadom na uvedené, súd návrh zamietol.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. - 95 zo dňa 21. novembra 2013 o trovách rozhodol prvostupňový súd, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 2.311 Kč, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd nerozhodol o trovách konania, nakoľko odporkyňa nebola prítomná na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený rozsudok a v zmysle (,,O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.“) odporkyni začala plynúť zákonná lehota na uplatnenie a vyčíslenie trov konania, ktorá jej uplynula dňa 28.10.2013. Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2013 si odporkyňa uplatnila trovy konania - cestovné dňa 09.09.2013 vo výške 2.311 Kč za cestu osobným motorovým vozidlom Renault Espace 2,0 16V Turbo Nová Včelnice (Česká republika) - Trnava a späť, t.j. 660 km pri spotrebe 9,7 l/100km a cene PHM 36,10 Kč/l. Podľa , , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (ods. 1) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. (ods. 2) Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením , , predmetným rozhodnutím rozhodol o náhrade trov konania a to v súlade s ustanovením tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal náhradu trov konania - cestovné dňa 09.09.2013, kedy sa zúčastnila pojednávania v predmetnej veci, v celkovej výške 2.311 Kč za cestu osobným motorovým vozidlom Renault Espace 2,0 16V Turbo z miesta - Nová Včelnice (Česká republika) - Trnava a späť, t.j. 660 km pri spotrebe 9,7 l/100km a cene PHM 36,10 Kč/l (9,7 l delene 100 km = 0,097, t.j. spotreba PHM na 1km jazdy krát 36,10 Kč = Kč na 1km krát 660 km = 2.311,12 Kč). Podľa , výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. Vzhľadom na to, že odporkyňa je devízovým cudzozemcom výrok rozsudku o plnení - náhrady trov konania je vyjadrený v cudzej mene (Kč).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v zastúpení svojou právnou zástupkyňou. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v konaní bol preukázaný skutočne hlboký nezáujem vnučky o vlastného starého otca, a to v takom rozsahu, že je presvedčený, že ak by starý otec mal omnoho vážnejšie zdravotné problémy a vyšší vek, ako mal v čase konania na súde prvého stupňa, i tak by to odporkyňou ani nepohlo a nijako by

svoje správanie voči navrhovateľovi nezmenila. Tiež má šťastie, že zdravotné problémy jeho manželky nie sú v takom rozsahu, že by už mu nedokázala pomôcť, ako to vie dnes. K uvedenému názoru mal súd dospieť na základe vykonaných dôkazov, že nezáujem vnučky o starého otca je tak hlboký, že aj keby

- obrazne - ležal na smrteľnej posteli, vnučka ho ani nepríde pozrieť. Navrhovateľ je presvedčený, že predmetný dar skutočne skončil v nesprávnych rukách a niekoľko rokov po podpise darovacej zmluvy sa ukázalo, že odporkyňa nielenže nemá skutočný záujem o navrhovateľa, ale že nemá záujem žiadny. Ak by súd posúdil danú vec po právnej stránke správne, musel by dospieť na základe vykonaného dokazovania k tomu, že správanie odporkyne, najmä jej hlboký nezáujem o navrhovateľa, vykazuje takú intenzitu, že hrubo porušuje dobré mravy. Z týchto dôvodov napádajú aj súvisiaci dopĺňací rozsudok, ktorým súd priznal náhradu trov konania odporkyni, nakoľko sú toho názoru, že rozsudok vo veci samej bol nesprávny, a preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a zaviaže odporkyňu povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Vyjadrenie k odvolaniu podala odporkyňa, navrhla vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na to, že súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy, vypočul účastníkov, ktorí boli prítomní pred súdom, vykonal výsluch svedkov aj svedkyne - manželky navrhovateľa, a na základe toho dospel k záveru, že sa nejednalo o také správanie zo strany odporkyne, ktoré by bolo možné z platnej judikatúry považovať za hrubé porušenie dobrých mravov ako podmienku pre vrátenie daru. Odporkyňa vysvetlila tak u dožiadaného súdu ako aj u procesného súdu, aká je jej osobná situácia, aké riešenie navrhla navrhovateľovi, svojmu dedovi, a aké sú jej časové možnosti a pretože jej kontakty s navrhovateľom v poslednej dobe boli minimálne, i tak naďalej cíti svoju morálnu povinnosť sa o navrhovateľa postarať v prípade, že to skutočne bude treba a bude to nevyhnutné. Hlavným iniciátorom podania žaloby nebolo navrhovateľ, ale jeho manželka, čo súd prvého stupňa aj v odôvodnení rozsudku konštatuje. Odporkyňa verí tomu, že vzťahy jej rodiny s navrhovateľom sa budú zlepšovať, k čomu je pripravená dopomôcť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom zverejnenia vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa , obsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ), pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa ust ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvého stupňa v odôvodnení, považuje dôvody za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody:

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

Formuláciu, že obdarovaný sa "správa", nemožno vysvetľovať tak, že porušovanie dobrých mravov musí trvať ešte aj v čase výzvy na vrátenie daru. Darca sa preto môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Toto právo darcu však

podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz (§ 101).

Z rozhodnutia R 61/1997 vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manželku, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov a výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

Z rozhodnutia R 88/1998 vyplýva, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.08.2002 medzi S. W. ako darcom a maloletou O. E. ako obdarovanou, zastúpenou zákonnou zástupkyňou matkou N. E. súd zistil, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. K. I. B. a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. 1324 vrátane vedľajšej stavby (dielne, letnej kuchyne), prevádzkovej a poľnohospodárskej stavby (chlieva), plotov, vonkajších úprav a trvalých porastov ako aj pozemok - parcelu č. 1324 - zastavená plocha vo výmere 282 m2, a parcela č. 1325 - záhrada vo výmere 324 m2, všetko patriace S. W. v celosti. Účastníci zmluvy zároveň uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena v prospech darcu S. W. spočívajúce v jeho práve až do jeho smrti bývať v rodinnom dome súpisné č. XXXX a tento dom i vrátane priľahlých pozemkov užívať.

Vzhľadom na posudzovanie podstatnej náležitosti na vrátenie daru a to správanie sa obdarovaného k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy je názor súdu prvého stupňa v danom prípade správny. I neposkytnutie potrebnej pomoci súd je toho názoru, že v danej veci nejde o takýto prípad. Pretože neposkytnutím potrebnej pomoci, ktorú možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov je taký prípad, keď je darca odkázaný na pomoc inej osoby. Navrhovateľ má síce zdravotné problémy, vysoký vek, ale je schopný sám si zabezpečiť základné potreby, resp. žije s manželkou, ktorá mu pomáha. Vykonaným dokazovaním výsluchom samotného navrhovateľa bolo zistené, že ho bolia nohy a zabúda, vie sa o seba postarať, akurát si neuvarí, ale len preto, že variť nevie. Varí jeho žena, táto má cukrovku. Nebolo zistené, že by bol odkázaný na pomoc inej osoby, nebol predložený ani listinný dôkaz o takomto zdravotnom stave navrhovateľa. Posledný krát, čo odporkyňa navštívila navrhovateľa, bolo to v septembri 2010, kedy jej návšteva trvala len pár minút, neprebehla dokonca ani v mieste bydliska navrhovateľa, v rodinnom dome, ale na parkovisku v obci K. I. B., ako navrhovateľ tvrdil. Odporkyňa uviedla, že vzťahy medzi ňou a dedkom boli dobré do chvíle, kým susedia predmetnej nehnuteľnosti začali pristavovať a potrebovali jej súhlas ako vlastníka nehnuteľnosti, nevie presne kedy to bolo, možno pred tromi rokmi, vtedy sa dozvedela manželka navrhovateľa, že dom patrí jej a začali tieto ťahanice o dom, dedko prišiel vtedy za ňou do Čiech, s tým, aby mu dom vrátila, že to požaduje jeho manželka a dovtedy nebude pokoj, kým dom nebude zase jeho. Potom prišla za navrhovateľom aj s priateľom matky, nakoľko jej navrhovateľ písal, že potrebuje pomoc, preto prišla pozrieť ako to je, videla však, že navrhovateľ nestráda, jeho manželka im dokonca pripravila obed, nedalo sa však s ním normálne komunikovať, lebo stále žiadal vrátiť dom.

Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí v zmysle judikatúry (R 88/1998).

Nebolo zistené vykonaným dokazovaním, že by správanie odporkyne bolo hrubým porušením dobrých mravov, pretože nie je to porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Ako už bolo preukázané nevyžaduje si to zdravotný stav navrhovateľa, že by bol odkázaný na pomoc inej osoby.

Súd mal správne za preukázané výpoveďou samotného navrhovateľa i svedkyne - manželky navrhovateľa, že vrátenie daru iniciovala manželka navrhovateľa a podmieňovala svojim odchodom, čo bol skutočný dôvod vrátenia daru navrhovateľom.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust.

Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 Os.p. rozhodol odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania, pretože úspešná odporkyňa mala právo na náhradu trov, ale jej nevznikli a neuplatňovala si ich.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.