Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-53-2022.pdf
PDF · 156.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej ako členiek senátu,, vo veci starostlivosti o maloletú D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. W., P. cesta XXX a otca P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., ul. X. Y. X, právne zastúpeného Y. kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47 253 011, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/120/2021 - 113 zo dňa 08. augusta 2022 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. a v III. výroku p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 13.10.2021 do 31.07.2022 vo výške 672,90 € otcovi maloletej p o v o ľ u j e splácať počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa s tým, že nesplnenie čo i len jednej splátky alebo jej časti riadne a včas má za následok splatnosť celého zostávajúceho zameškaného výživného.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. výroku o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/168/2010-150 zo dňa 30.06.2011 vo výroku o výživnom na maloletú D. W., nar. XX.XX.XXXX (III. výrok) tak, že otcovi maloletého dieťaťa zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 60,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne počnúc 13.10.2021 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (I. výrok); povolil mu splácať zameškané (zročné) výživné za obdobie od 13.10.2021 do 08. 08.2021 vo výške 700,- € v mesačných splátkach po 20,- € splatných popri bežnom výživnom k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s ich platením (II. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že matka sa podaným dňa 13.10.2021 domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 60,- € na sumu 350,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/168/2010-150 zo dňa 30.06.2011. Otec spočiatku neprispieval na výživu maloletej dobrovoľne, preto bola vedená exekúcia pod spisovou značkou EX 76/2012, neskôr na základe ich dohody začal prispievať na zvýšené potreby maloletej dobrovoľne sumou 100,- € mesačne, v tom čase mala maloletá 8 rokov, otec sa začal o ňu už viac zaujímať. V júli 2021 z nepochopiteľných dôvodov opätovne začal prispievať na výživu maloletej len sumou súdom určeného výživného 60,- € mesačne. Poukázala na to, že otec s maloletou nie je ani v častom telefonickom kontakte, raz do roka ju vezme k sebe na chatu. Ani sumu 100,- € mesačne nepovažuje za dostatočnú pre pokrytie potrieb maloletej vzhľadom na vyčíslenie nákladov na tieto potreby v návrhu.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej D. W. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/168/2010-150 zo dňa 30.06.2011, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné na maloletú vo výške 60,- € mesačne a zročné výživné, styk otca s maloletou upravený nebol.
5. V čase poslednej úpravy výživného mal. D. mala 3 roky (správne 4 roky - - poznámka odvolacieho súdu), navštevovala materskú školu, s čím boli spojené výdavky vo výške 40,- € mesačne, na hygienické potreby 40,- € ročne, maloletá bola zdravá, nenavštevovala žiadnu špecializovanú ambulanciu.
6. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný bol evidovaný na úrade práce, z evidencie bol vyradený na vlastnú žiadosť. V tom čase žil v Českej republike, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške od 4 348,- do 5 653,- Kč. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Súd pri určení výšky výživného v tom čase prihliadal na potencialitu príjmov, ktorú mohol otec v tom čase dosahovať.
7. Matka bola v tom čase taktiež nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 119,10 € mesačne. Bývala v spoločnej domácnosti v rodinnom dome so svojimi rodičmi, kde mala k dispozícii 1 izbu, na bývanie vtedy neprispievala. Inú vyživovaciu povinnosť nemala.
8. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov a maloletého dieťaťa súd prvej inštancie zistil nasledovné:
9. Maloletá D. má v súčasnosti 15 rokov, od septembra 2022 bude navštevovať strednú školu - gymnázium, má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť (zubný strojček, kožná ambulancia), na stravu, ošatenie a pod. Za výdavky na odôvodnené potreby maloletej súd prvej inštancie považoval pomernú časť výdavkov na bývanie v sume 211,- € mesačne, výdavky spojené s plnením školských povinností, t.j. na ISIC kartu vo výške 20,- €, na školské pomôcky v základnej škole vo výške 120,- € ročne a ZRPŠ 20,- € ročne, čo v prepočte na 12 mesiacov činí 13,- € mesačne, na cestovné vo výške 30,- € mesačne, kredit na mobil maloletej vo výške 10,- € mesačne (ktorý však maloletej príležitostne nabíja aj otec), výdavky na drogériu a kozmetiku vo výške 15,- € mesačne, na oblečenie a obuv v priemere vo výške 60,- € mesačne (sumu uvádzanú matkou vo výške 300,- € na sezónu, t.j. cca 3 až 4 mesiace nepovažoval súd prvej inštancie za primeranú veku a potrebám maloletej), na vreckové vo výške 20,- € mesačne, výdavok na zubný strojček vo výške 120,- € (čo v prepočte na 12 mesiacov činí 10,- € mesačne), výdavky na mesačné kontroly na čeľustnej ortopédii vo výške 12,50 € mesačne, doplatky na lieky a vitamíny vo výške 18,- € mesačne, teda výdavky na zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 40,50,- € mesačne. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletej tak súd prvej inštancie ustálil na sumu cca 400,- € mesačne.
10. Ohľadne súčasných pomerov matky súd prvej inštancie zistil, že táto je v súčasnosti už zamestnaná, jej zamestnávateľom je mesto Banská Bystrica, jej priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania za posledných 12 mesiacov činí 784,63 € vrátane náhrady za dočasnú práceneschopnosť a vyplatené odmeny, uplatňuje si aj daňový bonus na maloletú D.. Poberá prídavok na dieťa vo výške 25,88 € mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, ani inú vec značnej hodnoty. Naďalej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jej bytové pomery sa nezmenili, naďalej býva v rodinnom dome jej rodičov skladajúcom sa z 2 samostatných bytových jednotiek, pričom ona býva na prízemí v jednoizbovom byte spolu s jej partnerom a maloletou, na poschodí bývajú jej rodičia.
11. Otec je v súčasnosti zamestnaný spoločnosti Q., s.r.o., P., jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania činí 889,56 € vrátane náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, otec si uplatňuje aj daňový bonus na mal. X.. Vlastní rodinný dom (chatu) a záhradu o veľkosti spoluvlastníckych podielov X/X a X/X zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H., na ktoré je zriadené exekučné záložné právo v exekučnej veci sp. zn. EX XX/XXXX. Nevlastní žiadne motorové vozidlo, ani inú vec značnej hodnoty. Aktuálne je otec maloletej opätovne dočasne práceneschopný, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa oznámenia sociálnej poisťovne nepoberal žiadne nemocenské dávky. Okrem maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna X. nar. XX.XX.XXXX. Dňa 21.12.2020 uzatvoril manželstvo, býva v spoločnej domácnosti s manželkou a ich spoločným mal. synom X. v rodinnom dome, ktorý sa nachádza na O. a je vo vlastníctve jeho manželky a jej matky. Dom okrem elektrickej energie nie je pripojený na iné inžinierske siete. Kúrenie je kombinované elektrické a na tuhé palivo, dom je napojený na studňu. Jeho manželka má vážne zdravotné komplikácie, bola kvôli ochrnutiu hospitalizovaná, bola jej diagnostikovaná akútna mielitýda (zápal miechy). Poberá invalidný dôchodok vo výške 165,30 € mesačne z dôvodu 45%-nej invalidity - stredne ťažkej paraparézy (čiastočného ochrnutia). Otec nad rámec naposledy súdom určeného výživného občas prispieva na dobitie kreditu maloletej, kupuje pre maloletú finančné darčeky pri príležitosti sviatkov a Vianoc.
12. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania porovnávajúc rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnosti dospel k záveru, že v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „Zákon o rodine“) došlo k podstatnej zmene pomerov tak u rodičov ako aj mal. dieťaťa a návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Výživné zo strany otca na mal. D. bolo naposledy určené vo výške 60,- € mesačne pred viac ako 11 rokmi. Od tohto obdobia došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na úhradu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa predovšetkým z dôvodu vyššieho fyzického veku, školskej dochádzky na druhom stupni základnej školy a nadchádzajúceho štúdia na gymnáziu, voľnočasových aktivít, či výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V neposlednom rade za také dlhé obdobie nastal i zásadný nárast celkových životných nákladov, na čo súd prvej inštancie obligatórne prihliadol v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
13. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky maloletej. Predtým bola nezamestnaná, teraz dosahuje príjem zo zamestnania.
14. U otca maloletej vzhliadol súd prvej inštancie podstatnú zmenu pomerov v tom, že naposledy bol taktiež nezamestnaný, v súčasnosti poberá príjem zo zamestnania (aj keď je aktuálne dočasne práceneschopný), ďalej sa oženil, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému X.. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj manželka otca môže prispievať do rodinného rozpočtu, podieľať na nákladoch spoločnej domácnosti a tiež je jej povinnosťou prispievať na výživu ich spoločného maloletého dieťaťa, pretože napriek tomu, že aj keď má zdravotné problémy a z toho dôvodu sťažené uplatnenie na trhu práce, nebola jej priznaná plná invalidita, je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, z toho dôvodu je možné predpokladať, že je schopná vykonávať aj prácu na čiastočný úväzok,
15. Vzhľadom na uvedenú podstatnú zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa a jeho rodičov, osobitne s prihliadnutím naposledy zistený priemerný čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške 889,56 € súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany otca na maloletú na sumu 130,- € mesačne s odkazom na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej až 30% príjmu rodiča môže pokrývať sumu výživného pre všetky jeho maloleté deti. Pri stanovení novej výšky výživného súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec je s maloletou v kontakte len príležitostne, jedenkrát do roka cez letné prázdniny a týmto spôsobom neodľahčuje matku od starostlivosti o maloletú podieľaním sa na jej odôvodnených potrebách, na druhej strane nad rámec súdom určeného výživného poskytuje pre maloletú príležitostné plnenia vo forme dobitia kreditu na mobil, finančných darčekov pri príležitosti sviatkov maloletej a Vianoc. Taktiež podotkol, že bol dôvod na zvýšenie výživného aj preto, že naposledy súdom určené výživné nezodpovedá už veku, ani potrebám maloletej a nepredstavuje ani zákonné životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré v súčasnosti činí 107,03 € mesačne.
16. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu, teda nezvýšil výživné až na ňou požadovanú sumu 350,- € mesačne z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletej primeraných jej veku, ktoré by odôvodňovali matkou požadovanú výšku výživného; z dôvodu aj matkinej vyživovacej povinnosti, ktorá je už zamestnaná, dosahuje príjem, ktorý jej umožňuje podieľať sa na výžive maloletej, a z dôvodu poberania rodinných prídavkov na maloletú a uplatňovania si daňového bonusu. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď si je vedomý skutočnosti, že matka v prevažnej miere zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletú aj zabezpečovaním jej každodenných potrieb a zvýšené výživné nepokrýva ani polovicu preukázaných mesačných odôvodnených nákladov na potreby maloletej, musel v danom prípade prihliadnuť na aktuálne reálne možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť ku všetkým jeho maloletým deťom.
17. V zmysle § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd prvej inštancie výživné zvýšil na návrh matky počnúc dňom podania návrhu na začatie konania, nakoľko už v tom čase bol dôvod na zvýšenie výživného, bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa aj jeho rodičov.
18. Zameškané výživné súd prvej inštancie určil nasledovne:
19. Za rozhodné obdobie považoval súd prvej inštancie obdobie od 13.10.2021 do 08.08.2022, t.j. od podania návrhu na začatie konania do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z rozdielu medzi zvýšeným výživným vo výške 130,- € mesačne a doposiaľ plateným výživným zo strany otca vo výške 60,- € mesačne, teda 70,- € mesačne, činí zameškané výživné za 10 mesiacov 700,- €. Súd prvej inštancie povolil otcovi splácať zameškané výživné vo výške a za podmienok stanovených v II. výroku napadnutého rozsudku zohľadniac dobu splatnosti výživného, jeho výšku, aj celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery otca maloletej.
20. Súd prvej inštancie súčasne vyslovil, že v dôsledku jeho rozhodnutia došlo k zmene predchádzajúceho rozsudku v časti určenia výživného na maloletú.
21. O nepriznaní náhrady trov účastníkom konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „C. m. p.“), nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.
22. Proti I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Aj keď v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie do II. a III. výroku napadnutého rozsudku, z obsahu odvolania (jeho odôvodnenia i odvolacieho návrhu) vyplýva, že mienila podať odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného a závislému II. výroku o určení zameškaného výživného - poznámka odvolacieho súdu. III. výrokom totiž súd prvej inštancie len konštatoval zmenu rozsudku, ktorým bola okrem iného naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca voči maloletej. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala podľa obsahu odvolania sa nesprávny z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 C. m. p. a v § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
23. Matka maloletej bola názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá ustanoveniam § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, ani článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pretože súd prvej inštancie dal podľa matky do popredia záujem povinného rodiča a nie záujem maloletého dieťaťa. Podľa názoru matky súd prvej inštancie vlastne rozhodol o zvýšení výživného vzhľadom na vývoj životných nákladov a infláciu za obdobie viac ako 11 rokov tak, že v porovnaní s poslednou úpravou výšky výživného priznanou sumou 130,- € pokryje tie isté výdavky, ako vtedy za sumu 60,- €, k zvýšeniu výživného teda fakticky ani nedošlo. Uviedla, že náklady na výživu maloletej znášala za pomoci rodiny. Opätovne (ako už v návrhu na začatie konania) matka poukázala na to, že otec na výživu dieťaťa spočiatku neprispieval vôbec, preto musela pristúpiť k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie voči otcovi maloletej. S výnimkou obdobia od roku 2015 do júna 2021, kedy po dohode prispieval sumou 100,- € mesačne, otec prispieval na dcéru sumou 60,- € mesačne. Považovala za nespravodlivé, že ona počas celého obdobia života dieťaťa sa oň výlučne osobne stará a navyše znáša všetky výdavky, pretože suma 60,- € nepostačuje ani na stravu pre dieťa za mesiac. Často musela mať aj dve práce, prípadne si nájsť brigádu (upratovanie domácnosti), aby pokryla výdavky na dieťa, kým otec podľa matky nevyvíja absolútne žiadnu snahu o zabezpečenie príjmu, pred súdom mu stačilo uviesť, koľko zarába. Vo všeobecnosti platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe sa z tohto dôvodu vyhnúť plneniu tejto povinnosti. S poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine matka uviedla, že pri určovaní výživného súdy v prvom rade podrobne skúmajú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a následne zárobkové možnosti, ako aj majetkové pomery povinného rodiča, jeho výdavky na krytie životných potrieb, jeho prispievanie na výživu maloletého dieťaťa aj z hľadiska, či sa s dieťaťom stretáva, či sa oň zaujíma, či sa podieľa na nepravidelných výdavkoch na maloleté dieťa, či mu zakupuje darčeky na sviatky, Vianoce atď.
24. V nadväznosti na to matka poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že odôvodnené výdavky na maloleté dieťa činia cca 400,- € mesačne. Ohľadne zistených pomerov otca matka uviedla, že finančné plnenia, ktoré otec príležitostne poskytuje nad rámec súdom určeného výživného ako dobitie kreditu, finančné darčeky pri príležitosti sviatkov a Vianoc, jej nijako finančnú záťaž spojenú s výživou dcéry neuľahčia, pretože nepokrývajú ani základné potreby dieťaťa. Dané dary dcére nevezme na zaplatenie poplatkov a za dobitie kreditu na mobil sa dieťa ani nenaje ani neoblečie.
25. Taktiež sa matka nestotožnila s určením výživného stanovením percenta z príjmu povinného rodiča, nakoľko toto je v praxi slovenských súdov skôr výnimočné, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a súd prvej inštancie ani neuviedol, z akého zdroja pritom vychádzal. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 87/2017 a analogicky aplikujúc jeho úvahy ohľadne úpravy styku rodiča s mal. dieťaťom súdnym rozhodnutím uviedla, že určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady.
26. Matka v odvolaní ďalej uviedla, že vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzať z princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, z ktorého vyplýva, že súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z príjmov ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 236/2018 z 20.02.2019. V danom konkrétnom prípade mal podľa názoru matky súd prvej inštancie skúmať aj ďalšie možnosti a schopnosti otca, ako je jeho vzdelanie, uplatnenie sa na trhu práce prípadným ďalším príjmom alebo vyhodnotiť jeho majetkové pomery, keďže v konaní bolo preukázané, že otec vlastní aj nehnuteľný majetok (rodinný dom a pozemky) v katastrálnom území H., pričom z výpisu z listu vlastníctva ohľadne tohto nehnuteľného majetku nevyplýva, že by na ňom viazli ťarchy. Otec je väčšinový spoluvlastník a môže aj z predaja tohto majetku zabezpečiť príjem na úhradu výživného.
27. Matka ďalej poukázala na to, že pokiaľ si bol otec vedomý, že nedokáže uživiť ani jedno svoje dieťa, mal zodpovedne zvážiť a pristúpiť k rozhodnutiu mať ďalšie dieťa. Maloleté deti si svoju výživu nedokážu obstarať samé, preto je povinnosťou rodičov, a to najmä toho, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, čím ani nie je obmedzovaný v pracovnej dobe a podobne, aby zabezpečil taký príjem, aby svoje dieťa uživil. Od poslednej úpravy výživného ubehla doba viac ako 11 rokov, pričom za tento dlhý čas došlo k markantnej zmene pomerov u maloletej, avšak otec svojim postojom ani správaním nepreukázal, že by sa akýmkoľvek spôsobom snažil svoju finančnú a majetkovú situáciu zlepšiť.
28. Matka prvej inštancie videla rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tom, že na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo výške 400,- € mesačne, nestretávanie sa otca s dcérou (s výnimkou jedenkrát ročne, aj to iba od roku 2019), zabezpečovanie starostlivosti o dieťa od malička zo strany matky, a napriek tomu určil výživné len vo výške 130,- € mesačne, čo nepokryje ani polovicu výdavkov dieťaťa. Súd prvej inštancie sa teda mal vysporiadať aj s otázkou, ako má matka a zabezpečiť výživu svojho neplnoletého dieťaťa a mal podľa jej názoru vziať do úvahy aj prístup otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti, teda že si ju spočiatku vôbec neplnil o dieťa sa nezaujímal a ona ako matka sa musela o dieťa nielen celodenne starať a znášať všetky výdavky na jeho potreby, ale aj riešiť návrh na výkon exekúcie na platenie výživného.
29. Matka považovala za nutné, aby bolo v konaní preukázané a odôvodnené, či je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej navrhovanou výškou výživného 350,- € mesačne bez ohrozenia uspokojovania jeho vlastných životných potrieb. Súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol žiadne výdavky otca, ktoré z nich považoval za odôvodnené a ktoré nie a nevysporiadal sa ani s otázkou, prečo otec počas jeho pracovnej neschopnosti nepoberá žiadne nemocenské dávky, čím by bol finančne zabezpečený, ani otázkou, dokedy bude trvať práceneschopnosť otca a či napriek tomu nie je schopný zabezpečiť príjem, napríklad či nemá poistenie pre takýto prípad a podobne.
30. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala matka za nespravodlivé bez náležitého odôvodnenia a dostatočného zistenia skutkového stavu. V dôsledku nerozvedenia a odporovania si úvah súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k meritórnych zisteniam, vykazuje napadnutý rozsudok vady.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené považovala matka súdom prvej inštancie stanovenú výšku výživného sa nezodpovedajúcu zákonným kritériám určovania výživného a záujmu o maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť prvoradý.
32. S prihliadnutím na okolnosť, že zameškané výživné predstavuje rozdiel medzi na jednej strane naposledy súdom určeným a otcom maloletého dieťaťa plateným výživným a na druhej strane súdom zvýšeným výživným, matka navrhla prehodnotiť aj výšku určeného zameškaného výživného. Navyše nesúhlasila ani s povolením splátok zameškaného výživného otcovi maloletej vo výške 20,- € mesačne, pretože vzhľadom na výšku zameškaného výživného ide o neprimerane nízku splátku, takto bude zameškané výživné splácať 35 mesiacov, čo je podľa matky neprimerane dlhá doba, keďže ide o výživné na maloleté dieťa.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené matka maloletej navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby ho zmenil a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 60,- € na sumu 350,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 13.10.2021 a zameškané výživné za obdobie od 13.10.2021 do rozhodnutia súdu v súdom v stanovenej výške povolil otcovi splácať v 12 mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
34. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie prehodnotiť a otca maloletej zaviazať prispievať na jej výživu výživným podľa jeho zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov vzhľadom na to, že od úpravy výšky výživného ubehla doba 11 rokov, na strane maloletej došlo ku zmene pomerov, nakoľko je vekovo staršia, toho času už navštevuje strednú školu, matke sa teda výrazne zvýšili výdavky na uspokojovanie jej potrieb.
35. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. V prvom rade uviedol, že matke už za mesiac august 2022 zaplatil zvýšené výživné a splátku zameškaného výživného, t. j. spolu 150,- €, čo je dôkazom toho, že si svoju povinnosť určenú zatiaľ neprávoplatným rozhodnutím súdu riadne plní a chce plniť aj do budúcna. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal z jeho aktuálneho priemerného mesačného príjmu 889,56 €, v ktorom je však už zahrnutý aj daňový bonus na maloletého syna X.. Uviedol, že práceneschopný je nepretržite od 12.07.2022, v súčasnosti poberá nemocenskú dávku vo výške 19,38 € na deň, t.j. približne 600,- € mesačne, pričom čaká na termín operácie vzhľadom na potrebu výmeny kolenných kĺbov. Vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav nemôže chodiť do práce a po operácii bude nasledovať aj dlhodobá rekonvalescencia, ktorá si vyžiada rehabilitácie, preto možno predpokladať dlhodobosť jeho práceneschopnosti. Súd vychádza pri svojom rozhodovaní podľa stavu platnému ku dňu jeho rozhodnutia, pričom jeho aktuálny príjem činí cca 600 € mesačne. Preto podľa otca nemôže obstáť argumentácia matky o tom, že súd prvej inštancie dal do popredia záujem povinného otca a nie záujem maloletej.
36. Ohľadne matkou uvádzanej argumentácie ohľadne potreby skúmania potenciality jeho príjmov a jeho pomerov, uviedol že v dôsledku podania návrhu matky na vykonanie exekúcie na výživné je na liste vlastníctva, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., ktorých je väčšinovým spoluvlastníkom, naďalej zapísaná poznámka o vedení exekučného konania. Exekútor v odpovedi na jeho mail, v ktorom žiadal o výmaz tejto poznámky, uviedol, že požiadal o vyjadrenie oprávnenú, či je bežné výživné platené načas a v stanovenej výške, nakoľko však matka napriek opakovaným žiadostiam zo strany otca toto vyjadrenie nepodala, na nehnuteľnosti je stále vedená exekúcia. Týmto spôsobom sú obmedzené jeho vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, nemôže s nimi nakladať, predať ich, a preto nemôže obstáť ani argumentácia matky, že výťažkom z predaja nehnuteľností si môže zabezpečiť príjem na úhradu výživného. Navyše tieto nehnuteľnosti sú v havarijnom stave, čo preukazuje fotografiami priloženými k odvolaniu, ich hodnota je tým pádom nízka. V dôsledku exekúcie nemôže na nehnuteľnosť ani čerpať úver, aby ju opravil. Ohľadne potenciality jeho príjmu ďalej otec uviedol, že jeho súčasné zamestnanie s prihliadnutím na lokalitu, v ktorej žije je primerané. Poukázala na to, že má len základné vzdelanie, nemá ukončenú strednú školu, napriek tomu v porovnaní s ostatnými pracovnými ponukami v pozícii vodiča vysokozdvižného vozíka ho vo firme ohodnotili viac vzhľadom na jeho dlhoročnú prax. Poukázal na to, že po operácii, ktorú bude musieť v najbližšom období podstúpiť, nebude môcť ďalej túto prácu vykonávať.
37. Ohľadne matkou uvádzaného nezáujmu z jeho strany o dcéru, príležitostného stretávania sa otec uviedol, že je v osobnom kontakte s dcérou pomenej, avšak aj z toho dôvodu, že dcéra žije s matkou v Banskej Bystrici, má už 15 rokov a rozhodne iné záujmy, ako chodiť pravidelne ku svojmu otcovi niekoľko desiatok kilometrov, kedy len cesta z Banskej Bystrice do Myjavy trvá cca 2 a pol hodiny. Napriek tomu má s dcérou veľmi dobrý vzťah, vždy sa na stretnutie s ňou veľmi teší, ľúbi ju, zaujíma sa o ňu, najmä komunikáciou takmer každý deň na sociálnych sieťach, keďže s ňou nie je v každodennom osobnom kontakte. Premýšľa nad alternatívou - žiadosťou o zverenie dcéry do jeho osobnej starostlivosti, čím by „ odbremenil“ matku tvrdiacu, že nedokáže z jej príjmu pokryť všetky výdavky na dieťa. Samozrejme túto alternatívu by najskôr prešiel s dcérou, ktorej záujem je prvoradý a jej rozhodnutie v tejto otázke by akceptoval. Podľa otca sa nezakladá na pravde, že by mal nezodpovedný prístup k výchove, respektíve výžive dcéry, vždy keď to bolo v jeho možnostiach, dcére prispieval, ako len mohol.
38. Za urážajúce považoval otec vyjadrenie matky, že mal zodpovedne zvážiť, či mať druhé dieťa, ak nie je schopný uživiť jedno dieťa. Uviedol, že s manželkou plánujú spoločnú budúcnosť, preto sa rozhodli po zvážení všetkých okolností a možnosti, že si založia rodinu, k čomu samozrejme patria aj deti. Maloletú D. nemieni „dať do úzadia“, táto bude vždy patriť do jeho života, rovnako ako maloletý syn X. a bude jeho neoddeliteľnou súčasťou. Ohľadne zdravotného stavu maloletého X. uviedol, že tomuto bol diagnostikovaný kombinovaný imunodeficit, v dôsledku čoho nemôže chodiť do kolektívu, nemôže navštevovať materskú školu, v priebehu 2 mesiacov mal dvakrát zápal pľúc, bol dvakrát hospitalizovaný, prvýkrát s ním bola v nemocnici manželka, druhýkrát on. Aj tieto skutočnosti budú mať za následok, že bude pravdepodobne nútený v práci začať pracovať na skrátený pracovný čas a striedať sa s manželkou pri starostlivosti o maloletého. Dodal, že súd je povinný skúmať počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča, zohľadnenie tejto skutočnosti pri rozhodovaní o výživnom je zákonné, preto súd prvej inštancie správne bral do úvahy, že má dve vyživovacej povinnosti.
39. Ďalej otec poukázal na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného a stanovení výšky odôvodnených nákladov na potreby maloletej už vychádzal aj z toho, že maloletá bude navštevovať strednú školu. Uviedol, že sa stotožnil zo stanovením zvýšeného výživného sumou 130,- € mesačne, aj keď súd prvej inštancie ku dňu svojho rozhodnutia ešte nemal k dispozícii reálne náklady spojené s nástupom dcéry na strednú školu, výšku jeho nemocenskej dávky, ani informáciu o jeho aktuálnom zdravotnom stave. Za správne považoval zohľadnenie jeho príležitostných finančných plnení a darčekov nad rámec súdom určeného výživného. Uviedol, že z objektívnych dôvodov (jeho zdravotný stav) sa nevie podieľať na výžive maloletej vyššou sumou, preto takto určenú výšku výživného považoval za súladnú so zákonom, ako aj so záujmami maloletej rešpektujúc pritom pomery na strane povinného rodiča - otca. Podľa otca v prípade stanovenia vyššieho výživného by sa musel potĺkať s existenčnými problémami a aj tak by z objektívnych dôvodov nemohol plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako 130,- € mesačne. Matkou navrhovanú výšku výživného 350,- € mesačne považoval za premrštenú, poukázal na to, že matka žiada v podstate o 50,- € nižšie výživné ako sú reálne odôvodnené výdavky na maloletú dcéru (400,- €).
40. Ohľadne potenciality príjmov jeho súčasnej manželky uviedol, že v danej lokalite nie je jednoduché nájsť si zamestnanie na čiastočný úväzok s poukazom na priznanú invaliditu manželky, ktorá v podstate ešte do apríla 2022 bola na rodičovskej dovolenke s maloletým X.. Uviedol, že manželka sa taktiež snaží o zabezpečenie finančného chodu domácností, avšak z objektívnych dôvodov sa na ňom nemôže podieľať viac ako doteraz.
41. K nesúhlasu matky so stanovením výšky vyživovacej povinnosti percentom z jeho príjmu otec uviedol, že sa jedná o všeobecne známu judikatúru nielen slovenských, ale aj českých súdov, v Českej republike bola v roku 2010 vypracovaná Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky tabuľka, ktorá má síce len odporúčací charakter, avšak v súdnej praxi je často využívaná pri rozhodovaní o výške výživného. Podľa tejto tabuľky pre maloleté deti vo veku 15 až 17 rokov prináleží výživné v rozsahu 16 až 22% čistého mesačného príjmu povinného rodiča, súd prvej inštancie teda vychádzal pri stanovení 30% z vyššieho rozsahu. Uvedená tabuľka nie je upravená v zákone, avšak na jej základe je ustálená rozhodovacia prax nielen českých ale aj slovenských súdov, preto súd prvej inštancie nebol povinný odkazovať na žiaden predpis v tejto otázke. Ide o všeobecne známu skutočnosť.
42. Aj výrok o určení zameškaného výživného považoval otec za zákonný a vecne správny, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Uviedol, že v súčasnosti nie je v jeho možnostiach platiť vyššie splátky tohto výživného ako 20,- € mesačne.
43. Matka maloletej v odvolacej replike zotrvala na všetkých jej vyjadreniach uvedených odvolaní. Poprela skutkové tvrdenia otca, že sa o dcéru zaujíma, ktoré nepreukázal. Alternatívu uvádzanú otcom v jeho vyjadrení ohľadne zvažovania žiadosti o zverenie dcéry do jeho osobnej starostlivosti označila za neprichádzajúcu do úvahy. O tejto alternatíve ju ani maloletú otec nikdy neinformoval, pričom ide o tak podstatnú záležitosť ktorú by mal v prvom rade odkomunikovať s nimi. Podľa matky je absolútne vylúčené, aby otec prevzal starostlivosť o dcéru, o ktorú dlhodobo neprejavuje skutočný záujem. Jeho tvrdenia v konaní o zvýšenie výživného považuje za čisto účelové. Taktiež nesúhlasila s tvrdeniami otca, že prispieval dcére tak, ako len mohol, pretože okrem úhrady bežného výživného, ktoré si spočiatku dobrovoľne neplnil, na dcéru žiadnym spôsobom neprispieval. V tejto súvislosti zopakovala, že dobitie kreditu na mobil a darčeky pri príležitosti sviatkov za prispievanie nad rámec bežného výživného na pokrytie potrieb dieťaťa nepovažuje.
44. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
45. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní matky maloletej podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec nielen v rozsahu odvolania v zmysle § 65 C. m. p., nakoľko sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať aj bez návrhu, nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v I. výroku o zvýšení výživného a v závislom III. výroku o tom, že dochádza k zmene rozsudku o poslednej úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletej v časti bežného výživného potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. a II. výrok o určení zameškaného výživného zmenil podľa § 388 C. m. p. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa na I. a III. výrok napadnutého rozsudku a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, reagujúc na odvolacie dôvody matky maloletej udáva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pre potreby rozhodnutia dostatočne zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil.
46. Výdavky na odôvodnené potreby dieťa vo výške cca 400,- € mesačne sú opodstatnené, ich výšku a dôvodnosť žiaden z rodičov v odvolacom konaní ani nenapádal. Neboli spochybnené ani súdom prvej inštancie zistené pomery na strane matky maloletej. Matka v odvolaní v podstate súdu prvej inštancie vyčítala, že sa nedostatočne zaoberal potencialitou príjmov povinného rodiča - otca maloletej. Aj keď je pravdou, že na liste vlastníctva ohľadne nehnuteľností vlastnených spoluvlastnícky otcom maloletej v katastrálnom území H. nie sú evidované v časti „C“ žiadne ťarchy, je na liste vlastníctva stále uvedená poznámka v časti „B“ pri spoluvlastníkovi - otcovi maloletej o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadení exekučného záložného práva na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach pripadajúci na otca maloletej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, pod jeho sp. zn. 76/2012. V zmysle § 135 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj „Exekučný poriadok“) exekútor v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľností výslovne zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil. V zmysle § 166 ods. 1 Exekučného poriadku na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom nehnuteľností. Taktiež v zmysle § 169 Exekučného poriadku dôsledkom zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, resp. na spoluvlastnícky podiel k nim je skutočnosť, že pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené toto exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľností priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Z týchto ustanovení Exekučného poriadku teda vyplýva, že v tomto prípade osobe výživou povinnej je uložený zákaz prevodu nehnuteľnosti a v dôsledku zriadenia exekučného záložného práva musí počítať s tým, že ak tento zákaz poruší, možno pohľadávku na výživnom uspokojiť z tohto majetku aj po jeho prevode. Preto aj keď na predmetnom liste vlastníctva nie je zapísaná žiadna ťarcha v časti „C“, nemožno súhlasiť s názorom matky, že počas trvania exekúcie na výživné a exekučného záložného práva na tento nehnuteľný majetok povinného môže otec maloletej bez právnych následkov predať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam a výťažok tým získaný použiť na platenie vyššieho výživného než 130,- € mesačne.
47. Za zistených skutkových okolností tohto prípadu nemožno súhlasiť ani s názorom matky, že je v schopnostiach a možnostiach otca vzhľadom na jeho vek, vzdelanie a pracovné ponuky na trhu práce (v jeho regióne) platiť vyššie než súdom prvej inštancie stanovené výživné 130,- € mesačne. Už v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol otec maloletej práceneschopný a výška ním poberaného nemocenského je nižšia než príjem zo zamestnania, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie. Navyše sa javí, že pracovná neschopnosť otca bude dlhodobejšieho charakteru a po absolvovaní operácie kolenných kĺbov nebude možno môcť vykonávať ani doterajšiu prácu, resp. ju bude môcť vykonávať v menšom rozsahu aj vzhľadom na vyvíjajúci sa zdravotný stav jeho ďalšieho maloletého dieťaťa - syna X.. Preto v súčasnosti nie je predpoklad najmä vzhľadom na aktuálny zdravotný stav otca, aby si tento našiel ďalšiu prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a zdravotnému stavu, z príjmu z ktorej by mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššom než súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku stanovenom rozsahu.
48. Taktiež súd prvej inštancie bol povinný pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k jeho maloletému synovi X., nakoľko aj toto dieťa je otec povinný v zmysle Zákona o rodine živiť.
49. Možno preto súhlasiť s otcom maloletej, že určenie vyššej výšky výživného by vzhľadom na zistený skutkový stav veci mohlo viesť k existenčným problémom otca maloletej.
50. Odvolací súd dáva matke za pravdu v tom, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada pri úprave rodičovských práv a povinností k nim vrátane určovania vyživovacej povinnosti na individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Usmernenie, resp. tabuľka vydaná českým ministerstvom spravodlivosti má len odporúčací charakter a navyše len vo vzťahu k českým súdom. V ustálenej súdnej praxi najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, na ktorú poukázala aj matka vo svojom odvolaní sa čoraz viac presadzuje trend starostlivého zváženia individuálnych okolností každého prípadu, nepaušalizovania jeho výšky percentom z príjmu povinného rodiča. Stanovenie konkrétnej výšky výživného totiž závisí od mnohých faktorov stanovených Zákonom o rodine - odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, počtu mal. detí, prípadne existencie iných vyživovacích povinností, od starostlivosti o mal. deti, príjmov rodičov, ich nevyhnutných výdavkov, od schopností, možností a majetkových pomerov rodičov (aký majetok vlastnia a pod.) a v neposlednom rade aj od životnej úrovne rodičov.
51. Pre potreby rozhodnutia súdu o (ne)zvýšení výživného považuje odvolací súd práve vzhľadom na individuálne okolnosti tohto prípadu, ktoré vyšli v konaní najavo rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené. Matka samotná v odvolaní neuviedla, ktoré výdavky otca uvedené v jeho vyjadrení k jej návrhu na začatie konania, ktoré bolo matke doručené a teda mala možnosť sa s ním oboznámiť, nepovažuje za také, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V súlade s ust. § 387 ods. 3 C. s. p. odvolací súd dopĺňa, že nevyhnutnosťou jednotlivých výdavkov je potrebné sa zaoberať, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami, avšak nie je potrebné ich osobitne rozoberať v prípade, že súd výdavky uvádzané rodičom na jeho potreby, na potreby mal. dieťaťa, či domácnosti považuje za nevyhnutné. Vzhľadom na charakter a výšku výdavkov uvedených otcom vo vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného možno tieto považovať za nevyhnutné s výnimkou výdavkov na platenie životného poistenia manželov vo výške 75,- € mesačne a nepreukázanú nevyhnutnosť výdavkov na mesačnú splátku úveru na auto vo výške 200,- € (nakoľko nebola bližšie zdôvodnená nevyhnutná potreba brania tohto úveru, otec napr. neuviedol, o aké auto sa jedná, či bolo nevyhnutné zadovážiť toto motorové vozidlo, či manželka je v dôsledku jej čiastočnej invalidity aj osobou zdravotne ťažko postihnutou a či aj v súvislosti s tým vyčerpali s manželkou všetky zákonné možnosti poberania napr. štátnych príspevkov na zadováženie motorového vozidla a pod.). Aj po odpočítaní týchto výdavkov a výživného na mal. D. vo výške 60,- € (nakoľko toto sa nanovo prehodnocuje) od celkovej sumy výdavkov 1 265,- €, činia nevyhnutné výdavky sumu 930,- € mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vrátane daňového bonusu na mal. X. (z ktorého sa tiež uhrádzajú výdavky na toto mal. dieťa) vo výške 889,56 € spolu s prídavkom na dieťa vo veku mal. X. 30,- € mesačne a čiastočným invalidným dôchodkom jeho manželky vo výške 165,30 € mesačne v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie činili spolu sumu 1 084,86 €. Rozdiel teda činí 154,86 €. Vzhľadom na občasné plnenie vyživovacej povinnosti nad rámec súdom naposledy určeného výživného vo forme darov (aj peňažných, čo vyplýva z obsahu vyjadrenia otca k návrhu na zvýšenie výživného), či ojedinelého dobitia kreditu na mobil maloletej, vzhľadom na zníženie príjmu otca na sumu cca 600,- € mesačne v dôsledku jeho dlhšie trvajúcej práceneschopnosti, ale aj s prihliadnutím na okolnosť uvádzanú aj súdom prvej inštancie
- potencialitu príjmu manželky otca, nakoľko táto je „len“ čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a tým je v jej schopnostiach a možnostiach podieľať sa na výdavkoch na domácnosť a potreby ich mal. syna vo väčšej miere, odvolací súd považuje za opodstatnené platenie výživného zo strany otca na mal. D. vo výške 130,- € mesačne. Nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že pri určení výšky výživného neprihliadol na také okolnosti, ako sú stretávanie sa otca s dcérou nie viac ako jedenkrát ročne, zabezpečovanie starostlivosti o dieťa od malička zo strany matky, že výška zvýšeného výživného nepokryje ani polovicu odôvodnených výdavkov dieťaťa, neplnenie si vyživovacej povinnosti v počiatkoch zo strany otca. Súd prvej inštancie totiž konštatoval, že vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť mu aj s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti nebolo možné určiť vyššie výživné. Preto podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie nevykazuje ani inú vadu konania vytýkanú matkou maloletej, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
52. Keďže ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd nie je pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v konaní podľa C. m. p. viazaný odvolacími dôvodmi, preskúmal od I. výroku vo veci samej o zvýšení výživného závislý II. výrok o učení zameškaného (zročného) výživného aj z iného hľadiska ako odvolacích dôvodov matky a zistil, že súd prvej inštancie síce správne pri vyčíslení zameškaného výživného určil rozhodné obdobie od podania návrhu na začatie konania, resp. dátumu počiatku zvýšenia výživného do rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. od 13.10.2021 do 31.07.2022, avšak dospel k jeho nesprávnemu výpočtu, nakoľko určil zameškané výživné za celý mesiac október 2021, hoci ho mal určiť len za jeho pomernú časť, keďže k zvýšeniu výživného došlo až od 13.10.2021. Vzhľadom na uvedené zameškané výživné za obdobie od 13.10.2021 do 31.10.2021, teda za 19 kalendárnych dní činí nie 70,- €, ale len pomernú časť pripadajúcu na 19 dní tohto mesiaca, t.j. 42,90 € (70 € / 31 dní x 19 dní). Preto odvolací súd pristúpil k zmene II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a určil zameškané výživné za rozhodné obdobie len vo výške 672,90 € (42,90 € + 9 mesiacov x 70,- €). Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že preskúmal tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa stavu rozhodujúceho v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, preto neprihliadol na otcom maloletej uvádzanú (a nepreukázanú) čiastočnú úhradu zameškaného výživného v auguste 2022. Na úhrady vykonané po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné prihliadnuť napríklad v exekučnom konaní vedenom na podklade rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu v prípade nezhody rodičov ohľadne výšky dlžného výživného po 31.07.2022.
53. K odvolacej námietke matky týkajúcej sa výšky mesačných splátok zmeškaného výživného určenej súdom prvej inštancie a od toho závislej doby jeho splácania odvolací súd uvádza, že súdna prax umožňuje povoliť splácať peňažný dlh v prípade, že tento je možné splatiť do troch rokov. Takáto doba ešte nie je považovaná za dobu predstavujúcu neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
54. Ako závislý od výrokov vo veci samej v zmysle § 379 písm. a) C. s. p., ako aj s prihliadnutím na to, že odvolací súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa nie je viazaný rozsahom odvolania (z dôvodu uvedeného vyššie) odvolací súd preskúmal aj IV. výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa ust. § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Keďže výrok o náhrade trov konania nie je svojou povahou rozhodnutím vo veci samej a žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil, nebol daný dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania. Preto odvolací súd v zmysle § 389 od. 1 písm. d) C. s. p. tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil.
55. Z rovnakého dôvodu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 C. m. p. a § 57 C. m. p. odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol učinený návrh na takéto rozhodnutie.
56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená peňažná povinnosť, možno na základe návrhu oprávneného vykonať exekúciu proti povinnému zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a/alebo príkazom na zadržanie vodičského preukazu za splnenia zákonných podmienok (§ 50 ods. 1 v spojení s § 63 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).