Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-20-2014.pdf
PDF · 95.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova č. 17, Bratislava, proti žalovanému: Ing. V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., L. č. 6, v konaní o zaplatenie 170,82 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý n a h r a d i ť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom podaným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 24.6.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 170,82 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 4.5.2007 uzatvoril žalobca s E. J., bytom L. č. XXXX, C., poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Dňa 22.6.2011 došlo v dôsledku prasknutia hadice na prívod studenej vody v byte patriacom žalovanému, ktorý sa nachádza nad bytom poisteného, k škode na byte poisteného. Následkom tejto škody vyplatil žalobca poistenému poistné plnenie vo výške 202,54 eur a v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Keďže žalovaný porušil prevenčnú povinnosť spočívajúcu v riadnom nakladaní s vecou vo svojom vlastníctve, má voči nemu poisťovňa nárok na náhradu škody, ktorá vznikla porušením tejto povinnosti poistenému. Listom zo dňa 9.9.2011 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, na ktorý žalovaný nereagoval, preto ho žalobca opätovne, v záujme predísť súdnemu sporu, vyzval na úhradu listami zo dňa 21.12.2011, 16.3.2012 a 22.5.2012. Napriek opätovným výzvam žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Súd vydal vo veci dňa 12.8.2013 platobný rozkaz, č. k. 18Ro/216/2013-23, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že príčinou škodovej udalosti v byte p. E. J. bolo zatečenie vody do priestorov bytu, ktorého je nájomcom, z vodovodného potrubia prasknutím tlakovej hadice prívodu vody k vaňovej vodovodnej batérii. V čase vzniku škody dňa 22.6.2011, bolo vlastníkom bytu, ktorého je on nájomcom, Colné riaditeľstvo SR, v súčasnosti je jeho vlastníkom Finančné riaditeľstvo SR, na ktorú skutočnosť upozornil dňa 19.5.2012 žalobcu e-mailom. Výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 9.9.2011 prevzal a vec riešil nahlásením škodovej udalosti dňa 26.9.2011 v Allianz-Slovenskej poisťovni, a.s., kde mal ako nájomca bytu č. XX, na L. ul. č. X v C., uzatvorené poistenie domácnosti. V odpovedi na hlásenie škodovej udalosti mu bolo oznámené, že náhradu škody nie je možné usporiadať z poistenia domácnosti a jeho námietka k ukončeniu likvidácie nebola akceptovaná z odôvodnením, že nemá poistenie zodpovednosti k nehnuteľnosti - bytu v osobnom vlastníctve. Dňa 3.2.2012 zaslal Wüstenrot poisťovni, a.s. e-mail - „Uplatnenie regresného nároku -
pozastavenie“, v ktorom požiadal o pozastavenie uplatnenia regresného nároku, za účelom riešenia regresného nároku z poistenia spoločných priestorov, resp. z poistenia nehnuteľnosti vlastníka bytu - Finančného riaditeľstva SR. Ako však zistil, Finančné riaditeľstvo SR nemá nehnuteľnosť - byt č. XX, na L. ul. č. X v C. poistený a z poistenia spoločných priestorov nie je možné podľa Union poisťovne, a.s., kde sú poistené spoločné priestory na L. ul. uhradiť spôsobenú škodu, pretože prasknutá tlaková hadica prívodu vody k vaňovej batérii (kde došlo k úniku vody), je už stavebná súčasť bytu. E-mailom z 19.5.2012 preto požiadal Wüstenrot poisťovňu, a.s., aby sa s uplatnením regresného nároku obrátila na vlastníka bytu - Finančné riaditeľstvo SR, resp. na Spoločenstvo vlastníkov bytov Laborec, ktoré zabezpečovalo v roku 2006 výmenu, okrem iného, tlakových hadíc vody vo všetkých bytoch. Uviedol ďalej, že na rozdiel od žalobcu, nie je si vedomý porušenia akejkoľvek povinnosti v riadnom nakladaní s vecou jemu zverenou, t. j. prevádzkou alebo údržbou bytu. Mal za to, že na vznik zodpovednosti nestačí skutočnosť, že voda tiekla z ním obývaného bytu, nakoľko k prasknutiu tlakovej hadice prívodu vody k vaňovej vodovodnej batérii došlo z presne nezisteného dôvodu, príčinou porušenia tlakovej hadice mohla byť aj vada materiálu, výrobná vada, alebo pretlak vo vodovodnom potrubí.
Žalobca sa k odporu nevyjadril.
Pojednávania nariadeného na deň 13.10.2014 sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 6.10.2014 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dokladmi a výsluchom žalovaného súd zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca uzatvoril dňa 4.5.2007 s p. E. J. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Dňa 22.6.2011 došlo v dôsledku prasknutia hadice na prívod studenej vody v byte č. XX, na L. ul. č. X v C., nájomcom ktorého je žalovaný a podľa výpisu z LV č. XXXXX je vo vlastníctve Slovenskej republiky - Finančného riaditeľstva SR (v čase vzniku škodovej udalosti bolo vlastníkom predmetného bytu Colné riaditeľstvo SR, ktorého majetok prešiel dňa 1.1.2012 na novovzniknuté Finančné riaditeľstvo SR), ktorý sa nachádza nad bytom poisteného u žalobcu, p. J., k škode na byte poisteného. Oznámením o poistnej udalosti spôsobenej živelnou udalosťou zo dňa 30.6.2011 oznámil poškodený, p. J., poistnú udalosť žalobcovi. Dňa 1.7.2011 bol likvidátorom žalobcu spísaný Zápis o poškodení. Žalobca listom zo dňa 15.7.2011 oznámil poistenému, že poistné plnenie vo výške 202,54 eur mu bolo zaslané poštovou poukážkou.
Dňa 26.9.2011 nahlásil žalovaný poistnú udalosť Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s.
Listom označeným ako „Uplatnenie regresného nároku, regresné číslo 44-70-2011-0036“ zo dňa 9.9.2011 oznámil žalobca žalovanému poistnú udalosť zo dňa 22.6.2011 a požiadal ho o uhradenie regresného nároku (v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ) vo výške 170,82 eur. Urgenciami zo dňa 21.12.2011, 16.3.2012 a 22.5.2012 žalobca opätovne vyzýval žalovaného na úhradu žalovanej sumy.
Listom zo dňa 21.1.2012 namietal žalovaný v poisťovni Alliaz - Slovenská poisťovňa, a.s. spôsob, akým bola ukončená likvidácia škodovej udalosti zo dňa 22.6.2011 z dôvodu, že regresný nárok, ktorý si voči nemu uplatňuje Wüstenrot poisťovňa, a.s., má byť uhradený Alliaz - Slovenskou poisťovňou, a.s., keďže poistná zmluva č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zahŕňa okrem iného poistné riziko - voda (voda z vodovodného zariadenia) ako je uvedené v Potvrdení o poistení domácnosti obývanej trvalo (poistka) zo dňa 2.10.2006. Škodová udalosť vznikla dňa 22.6.2011, ako dôsledok prasknutia vodovodnej hadice, ktorá vedie vodu z vodovodného potrubia do vodovodnej batérie v kúpeľni. Uvedená hadica podľa vyjadrenia správcu, nepatrí k spoločným priestorom, ale k bytu.
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. žalovanému e-mailom dňa 22.12012 oznámila, že je pravdou, že prasknutá hadica nepatrí spoločenstvu, ale ak má žalovaný byt v osobnom vlastníctve, patrí jemu. Jeho poistná zmluva XXXXXXXXXX a poistné riziko - voda (voda z vodovodného zariadenia) sa vzťahuje na
jeho vlastný majetok, t. zn. že ak u neho v byte dôjde k poškodeniu z rizika - voda (voda z vodovodného zariadenia), bude jeho škoda uhradená. Avšak v prípade zodpovednosti to neplatí, ak on spôsobí škodu napr. susedovi. Podstatné je, akú má uzatvorenú poistnú zmluvu, či domácnosť alebo stavbu. Nakoľko má žalovaný uzatvorenú poistnú zmluvu pre domácnosť a k nej príslušnú zodpovednosť z domácnosti, zodpovedá v prípade vzniku škody za svoj hnuteľný majetok, t.. zn. ak svojou činnosťou v domácnosti spôsobí škodu, alebo dôjde k poškodeniu hnuteľných súčastí domácnosti, škoda je uhradená. Ak však dôjde k poškodeniu stavebnej súčasti v byte, napr. praskne radiátor, potrubie, odpad a pod., za uvedenú škodu tiež zodpovedá žalovaný, ale nie z poistnej zmluvy domácnosti, ale z poistnej zmluvy stavby, ktorú žalovaný v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. uzatvorenú nemá. Škoda sa však dá uhradiť, ak si platí domovú poistku stavby, cez spoločenstvo, v poistnej zmluve je pripoistená aj vzájomná zodpovednosť, stačí to nahlásiť správcovi, ktorý to nahlási poisťovni a tá regres uhradí.
Listom označeným ako „Uplatnenie regresného nároku - pozastavenie“ zo dňa 3.2.2012 požiadal žalovaný Wüstenrot poisťovňu, a.s., o pozastavenie regresného nároku, regresné číslo 77-70-2011-0036 z dôvodu, že predmetnú poistnú udalosť rieši so správcom bytových priestorov, resp. s vlastníkom bytu
- Finančným riaditeľstvom SR.
Z listu vlastníctva č. XXXXX vyplynulo, že vlastníkom bytu č. XX, na L. ul. č. X v C., v ktorom došlo k poistnej udalosti, je Slovenská republika (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky). Podľa vyjadrenia odporcu, v čase vzniku poistnej udalosti bolo vlastníkom bytu Colné riaditeľstvo SR, ktorého majetok prešiel 1.1.2012 pod Finančné riaditeľstvo SR. Žalovaný predmetný byt užíva na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.12.2002 medzi žalovaným ako nájomcom a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.12.2002 a trvá až do ukončenia služobného pomeru s Colným riaditeľstvom. V zmysle čl. VII. - Práva a povinnosti z nájmu bytu bod 2., ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou upravuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je nájomcom bytu č. 20 na L. ulici v C.. V predmetnom byte sa nachádzajú rozvody plynu, odpadu a vody. Pokiaľ ide o spôsobenú škodu uviedol, že hadica, ktorá privádza studenú vodu do vodovodnej batérie praskla a voda začala striekať. On má uzatvorené poistenie domácnosti v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., ktorá mu oznámila, že hadica nepatrí do poistenia domácnosti, ale je stavebnou súčasťou bytu, preto škodu odmietla uhradiť. Zároveň žiadal Union poisťovňu, v ktorej je poistený celý bytový dom, ktorá tiež odmietla škodu uhradiť s tým, že rozvodové rúry sú síce v spoločných priestoroch, hadica už nie. Poisťovňa Allianz, keďže nie je vlastníkom bytu, nemohla s ním uzatvoriť poistku v časti zodpovednosti za škodu - stavby, resp. byt. Vlastníkom bytu je Finančné riaditeľstvo SR, predtým ním bolo Colné riaditeľstvo SR. Po vzniku škody zistil, že Finančné riaditeľstvo SR nemá k predmetnému bytu uzatvorenú poistnú zmluvu. Uviedol, že si nie je vedomý, že by škodu spôsobil, preto nie je ochotný žalovanú sumu žalobcovi uhradiť. Poukázal na to, že ani v nájomnej zmluve nemá stanovenú povinnosť robiť údržbárske práce a na to, že v roku 2006 boli v celom dome hadice menené, hadice v jeho byte vydržala len 5 rokov a je možné, že bola nekvalitná.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa ust. § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Pri poistení majetku Občiansky zákonník u poisteného nepripúšťa kumuláciu plnenia osoby, ktorá mu spôsobila škodu na poistenom majetku, a plnenia poistiteľa z poistnej udalosti. Pri kumulácii týchto dvoch plnení Občiansky zákonník upresňuje plnenie poistiteľa z poistenia, teda zmluvné plnenie, pred plnením škodcu zo zodpovednosti za škodu, teda plnenie zodpovednostné. Z poistnej zmluvy má poškodený právo na plnenie z poistnej udalosti bez ohľadu na to, či je škodca známy, resp. či je vôbec schopný plniť. Pokiaľ mu plnenie poistiteľa plne pokryje rozsah škody, ktorú mu spôsobila tretia osoba, jeho nárok na náhradu škody voči škodcovi prechádza na poistiteľa. Pokiaľ poistné plnenie kryje len časť rozsahu spôsobenej škody (pretože v poistnej zmluve bola určená nižšia poistná suma, než je v konkrétnom prípade rozsah škody), na zvyšujúcu časť plnenia z náhrady škody má priamy nárok voči škodcovi.
Ustanovenie § 813 ods. 1 OZ sa ale uplatňuje len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Poistná udalosť však môže byť zapríčinená aj objektívnou udalosťou (napr. prírodnou udalosťou, povodňou, zemetrasením, zosuvom pôdy a pod.) a vtedy aplikácia § 813 ods. 1 OZ neprichádza do úvahy. Toto ustanovenie sa neuplatní prirodzene ani vtedy, ak je škodca neznámy a nepodarí sa ho zistiť.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 4.5.2007 uzatvoril žalobca s p. J. bytom L. č. 6, C., poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Dňa 22.6.2011 došlo v dôsledku prasknutia hadice na prívod studenej vody v byte patriacom žalovanému, ktorý sa nachádza nad bytom poisteného, k škode na byte poisteného. Následkom tejto škody vyplatil žalobca poistenému poistné plnenie vo výške 202,54 eur a v zmysle § 813 ods. 1 OZ prešlo na žalobcu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť spočívajúcu v riadnom nakladaní s vecou vo svojom vlastníctve, preto má voči nemu poisťovňa nárok na náhradu škody, ktorá vznikla porušením tejto povinnosti poistenému. Listom zo dňa 9.9.2011 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, na ktorý žalovaný nereagoval, preto ho žalobca opätovne, vyzval na úhradu listami zo dňa 21.12.2011, 16.3.2012 a 22.5.2012.
V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný byt, v ktorom došlo k poistnej udalosti nie je vo vlastníctve žalovaného, žalovaný je nájomcom bytu a jeho vlastníkom je Finančné riaditeľstvo SR, ktoré podľa zistení žalovaného nemalo k predmetnému bytu, ako nehnuteľnosti, uzatvorenú poistnú zmluvu. Keďže, ako vyplynulo aj z vyjadrení poisťovne, tlaková hadica prívodu vody k vaňovej batérii je stavebná súčasť bytu, (ako napr. aj okná, dvere, priečky, obklady, plynové, elektrické a vodovodné rozvody, podlahy a pod.), za ich poškodenie, prípadne spôsobenie škody inému, zodpovedá vlastník bytu. Naviac k prasknutiu tlakovej hadice nedošlo konaním žalovaného (teda ju žalovaný úmyselne nepoškodil a poistná udalosť tak nebola spôsobená treťou osobou), čo žalobca v konaní ani nepreukázal, k jej prasknutiu došlo objektívnou udalosťou (a nezistenou príčinou), za ktorú žalovaný nemôže niesť zodpovednosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania v sume 16,50 eur titulom súdneho poplatku za podaný odpor.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.