Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-43-2022.pdf
PDF · 80.74 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/43/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Levice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., o vymoženie sumy 1 006,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 05. júna 2013 pod č.k. 11Er/1204/2011-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu a o trovách rozhodol tak, že oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 42,88 eura do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 5 písm. b), § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. 1.1. Uviedol, že dňa 28.10.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. B. T. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1310036407-GC04/07 zo dňa 31.01.2007 č. 700-1310158909-GC04/09 zo dňa 23.03.2009, č. 700-1310794509-GC04/09 zo dňa 16.10.2009, č. 700-1330031510-GC04/10 zo dňa 05.02.2010. Návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora dňa 20.10.2011. Súdny exekútor dňa 10.08.2012 požiadal súd prvej inštancie, aby rozhodol o trovách exekúcie z dôvodu začatia konkurzného konania voči povinnému vedeného pod č.k. 31K/32/2012. Vyčíslil si trovy exekúcie v sume 42,88 eura, ktoré pozostávajú z odmeny 33,19 eura náhrady hotových výdavkov v sume 3,05 eura za poštovné a 20% DPH vo výške 6,64 eura. 1.2. Dokazovaním zistil, že dňa 23.07.2012 Okresný súd Nitra začal konkurzné konania na povinného pod č.k. 31K/32/2012 a dňa 27.12.2012 konkurzné konanie na povinného zastavil pre nedostatok majetku. Mal za to, že doposiaľ nebol vyhlásený konkurz na majetok povinného a preto nedošlo k zastaveniu exekučného konania zo zákona podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z.. pri začatí konkurzného konania sa už začaté exekučné konania prerušujú podľa § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z.. Napriek uvedeným skutočnostiam exekúciu zastavil, ale z dôvodu, že konkurzné konanie na povinného bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil oprávnenej uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v špecifikácii trov exekučného konania v sume 42,88 eura.
2. Oprávnená podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Uviedla, že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia. Skutočnosť, že konkurzné konanie na majetok dlžníka bolo zastavené pre jeho nemajetnosť nedokazuje, že dlžník nemá majetok dostačujúci na uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Predbežný správca zistil, že povinný nemá majetok vo výške aspoň 1 659,70 eura. Neznamená
to však, že nemá žiaden majetok alebo majetok hodnoty menšej ako 1 659,70 eura. V exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka vo výške 1 006,25 eura a trovy exekúcie. Zastavenie konkurzného konania pre nemajetnosť dlžníka nie je podľa jej názoru dostatočným dôvodom na tvrdenie, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v exekučnom konaní. Súd v celom rozhodnutí nespomenul, že by on sám alebo súdny exekútor zistili nemajetnosť povinného, preto napadnuté uznesenie považovala za predčasné a neodôvodnené.
3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi JUDr. B. T. dňa 20.10.2011 sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením vydaným Okresným súdom Levice pod č.k. 11Er/1204/2011-17 zo dňa 28.10.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia č. 700-1310036407-GC04/07 zo dňa 31.01.2007 č. 700-1310158909-GC04/09 zo dňa 23.03.2009, č. 700-1310794509-GC04/09 zo dňa 16.10.2009, č. 700-1330031510-GC04/10 zo dňa 05.02.2010. Dňa 10.08.2012 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o vydanie uznesenia o trovách exekúcie a zaviazanie oprávnenej na úhradu trov exekučného konania z dôvodu začatia konkurzného konania sp.zn. 31K/32/2012 voči povinnému. K žiadosti pripojil rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp.zn. 31K/32/2012 zo dňa 27.07.2012 o začatí konkurzného konania na povinného a rozhodnutie zo dňa 03.01.2013 o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku povinného. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (do 31.12.2011), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu. Môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v Exekučnom poriadku. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
12. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy má oprávnená záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená; ide však najmä o prípady, kedy podľa oprávneného možno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v budúcnosti. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), kedy ide o osobitný spôsob skončenia exekúcie rozhodnutím súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu; predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného.
13. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 185/2012 zo dňa 02.05.2012, okrem iného uviedol aj že „Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí“. Ďalej uvádza, že „Ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“
14. Z vyššie citovaného uznesenia vyplýva, že súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa a vykonáva funkcie, na ktoré by bol inak povinný štát, ktorými sú v tomto prípade aj zisťovanie majetkových pomerov povinného. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevychádzal z obsahu exekútorského spisu, tento v čase rozhodovania ani nemal k dispozícii. Uviedol len, že exekúciu zastavil z dôvodu, že konkurzné konanie na povinného bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. Pritom vychádzal len zo žiadosti súdneho exekútora na vydanie uznesenia o úhrade trov, ku ktorej priložil rozhodnutia konkurzného súdu. V časti odôvodnenia rozhodnutia týkajúcej sa zastavenia exekúcie súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra sp.zn. 31K/32/2012 zo dňa 27.07.2012 o začatí konkurzného konania na povinného a rozhodnutie zo dňa 03.01.2013, ktorým súd konkurzné konanie na dlžníka zastavil pre nedostatok majetku. Žiadne iné skutočnosti súvisiace s nemajetnosťou povinného v odôvodnení rozhodnutia uvedené neboli. K záveru o nemajetnosti povinného dospel len na základe rozhodnutia o zastavení konkurzného konania na majetok povinného a popri tom neskúmal skutočnú nemajetnosť povinného prostredníctvom lustrácií jeho majetku vykonaných súdnym exekútorom. Navyše z obsahu exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor nevykonal žiadne lustrácie majetku povinného, na základe ktorých by bolo možné usúdiť jeho nemajetnosť. 14.1. Odvolací súd vlastnou lustráciou zistil, že doposiaľ nedošlo k výmazu povinného zo živnostenského registra, podľa lustrácie je doposiaľ činný pod zmeneným živnostenským menom O. - N., rovnako z lustrácie v Sociálnej poisťovni je preukázateľné, že vykonáva zárobkovú činnosť. Aj takáto okolnosť je podstatnou pre rozhodovanie o nemajetnosti povinného a jeho možnosti v budúcnosti získať majetok, z ktorého by bol schopný predmetnú pohľadávku uhradiť. 14.2. Súd prvej inštancie rozhodoval napadnutým uznesením o zastavení exekúcie v roku 2013 a odvolaciemu súdu bola vec predložená po takmer 10 rokoch. Odvolací súd konštatuje, že v čase svojho rozhodovania nemá splnené podmienky pre rozhodovanie vo veci. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vzhľadom k uvedenému v naznačenom smere predčasné.
15. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe odvolania oprávnenej podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať súdneho exekútora na doloženie aktuálnych dôkazných prostriedkov o nemajetnosti povinného, prípadne tieto skutočnosti zistiť lustráciou. Na základe toho potom zváži, či skutočne možno ustáliť, že povinný je natoľko nemajetný, aby exekúcia mohla byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, prípadne z iného zákonného dôvodu. Súd prvej inštancie tak opätovne rozhodne o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie rozhodne v súlade s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V novom rozhodnutí je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).