Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31S-165-2022.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Subarea
31S/165/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Jozef Šuleka a JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: MAYER/McCANN-ERICKSON, s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 374 093, právne zastúpeného Nechala and partners s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 54 749 565, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101815403/2022 zo dňa 22.06.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 30.06.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2022 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101815403/2022 zo dňa 22.06.2022, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 102610068/2021 zo dňa 21.12.2021, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016.
2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 184 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že niekoľkoročná podnikateľská činnosť žalobcu, ale najmä dosiahnuté postavenie na silne konkurenčnom trhu, odborné uznanie kvality poskytovaných služieb, spolupráca s renomovanými svetovými značkami a verejnými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami sú takými faktormi, ktoré preukazujú hrozbu závažnej ujmy žalobcu, ak dôjde k výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež uvádza, že nepriaznivé reputačné dôsledky výkonom napadnutého rozhodnutia sú spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca výkonom napadnutého rozhodnutia utrpí okrem hospodárskych dopadov aj závažnú ujmu vo vnímaní ako kredibilného, udržateľného a zodpovedného partnera. Reputačné dopady sú o to závažnejšie, že zákazníkmi žalobcu sú renomované svetové firmy, verejné inštitúcie a mimovládne organizácie.
3. Napadnuté rozhodnutie, ktorého zrušenia sa žalobca domáha správnou žalobou, sa uplynutím lehoty na plnenie stáva daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní. Okrem toho neuhradením dorubenej dane v plnej výške, v lehote splatnosti má automaticky za následok zverejnenie daňového subjektu v zoznamoch daňových dlžníkov, ktorý je verejne prístupný. Samotné uverejnenie v takomto zozname je pre žalobcu hrozbou závažnej ujmy vo vzťahu k existujúcim, ako aj potenciálnym zákazníkom.
Žalobca by sa stal pre svojich zákazníkov nespoľahlivým a rizikovým partnerom, čo spôsobí závažné problémy v obchodných vzťahoch, ako aj podstatnú prekážku pri získavaní nových zákaziek. Rovnako sa žalobca stane nespoľahlivým subjektom pre verejné inštitúcie, obmedzí sa účasť žalobcu vo verejných obstarávaniach, znemožní čerpanie štátnej pomoci alebo iných dotácií, zmení sa hodnotenie zo strany bánk a finančných inštitúcii, na účely financovania podnikateľskej činnosti, vrátane možnosti získať prípadný úver.
4. Žalobca ďalej uvádza, že nemá možnosť vyrubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov, ktoré nechal žalobca vypracovať pre účely tohto konania. Žalobca ďalej upozorňuje, že sa jedná o daň, ktorú on a jeho dodávatelia, uvedení v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil. V prípade, ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, žalobca by musel ukončiť podnikanie a podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, ktorá vznikne len priamo ako príčina sporne vyrubenej dane.
5. Žalobca si vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2022 a ďalšie účtovné výstupy a dospel k záveru, že z účtovných dokladov vyplývajú hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné, pretože výška vyrubenej dane v celkovej sume 115 000 eur je žalobcom nezaplatiteľná a žalobca nevlastní majetok, z predaja ktorého by bol schopný predmetný záväzok uhradiť. Došlo by tak k definitívnej likvidácii spoločnosti a okamžitému ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca tak nebude mať možnosť uplatňovať svoje práva a preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ak sa už začne výkon všetkých napadnutých rozhodnutí a dôjde k zablokovaniu účtov alebo inému zabezpečeniu majetku, čím by sa takmer okamžite dostal do stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik povinnosti štatutára spoločnosti žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
6. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok a v tomto konaní by bol žalobca vo veci samej úspešný, nebude to mať už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom a bude riadená správcom konkurznej podstaty a teda obnova podnikateľskej činnosti nebude možná. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je napokon v rozpore s verejným záujmom, keďže má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti si plní riadne. Z hľadiska platobnej disciplíny voči štátu sa jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky dôsledne plnil.
7. Zaplatením rozdielu v súhrnnej sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 115 000 eur do 15 dní, tak ako to ukladajú prvostupňové rozhodnutia a napadnuté rozhodnutia žalovaného aj v ďalších konaniach, by došlo k významnému zhoršeniu hospodárskej a finančnej situácie žalobcu a hrozila by významná hospodárska a finančná škoda. Toto zhoršenie sa napokon prejaví aj v druhotnej platobnej neschopnosti žalobcu a v prepúšťaní zamestnancov žalobcu.
8. Ako dôkaz o bezprostrednej ujme, ktorá žalobcovi hrozí výkonom napadnutých rozhodnutí, predložil žalobca súdu rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101505317/2021 zo dňa 17.08.2021 a č. 101576581/2021 zo dňa 25.08.2021. Daňový úrad Bratislava uvedenými rozhodnutiami na žiadosť žalobcu povolil odloženie splatnosti nedoplatku dane z príjmov právnickej osoby vo výške 29 930,88 eur z pôvodného dátumu splatnosti 30.06.2021 na 31.08.2022. Dôvodom tohto odkladu bol pokles tržieb žalobcu v rokoch 2020 a 2021 spôsobený obmedzeniami počas pandémie vírusu COVID-19, ktorý spôsobil, že splatenie nedoplatku dane v určenej výške a určenom termíne by pre žalobcu bol likvidačný. Žalobca upozorňuje na to, že suma údajného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 115 000 eur predstavuje takmer trojnásobne vyššiu sumu, ako je suma nedoplatku dane z príjmu právnickej osoby, pri ktorom Daňový úrad Bratislava priznal odklad splatenia o 14 mesiacov. Pokiaľ teda suma 29 930,88 eur predstavovala pre žalobcu také ohrozenie podnikateľskej činnosti, že bolo potrebné a dôvodné schváliť jej odklad v zmysle Daňového poriadku, musí suma takmer trojnásobne vyššia, 115 000 eur, predstavovať hrozbu finančnej škody odôvodňujúcu priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle Správneho súdneho poriadku.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2022 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol, aby správnej žalobe odkladný účinok nebol priznaný z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bude spôsobená žalobcovi závažná ujma na majetkových právach.
10. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Správny súd dodáva, že pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
13. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň aspoň osvedčiť.
14. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa odseku 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
15. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma, finančná alebo hospodárska škoda v zmysle § 185 písm. a) SSP.
16. K žalobcom tvrdenému dôvodu, že u žalobcu dôjde k daňovej exekúcii, správny súd uvádza, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 Daňového poriadku (obdobne odsek 10. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až prípadné nevyhovenie správcu dane návrhu na odloženie exekúcie by mohlo predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Každú vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností konkrétneho prípadu. Osobitne na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje, že skutočnosť odloženia splatnosti nedoplatku dane z príjmov v sume 29.930,88 eur Daňovým úradom Bratislava podľa rozhodnutí č. 101505317/2021 zo dňa 17.08.2021 a č. 101576581/2021 zo dňa 25.08.2021, na ktoré poukazoval žalobca, neodôvodňuje bez ďalšieho priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, a to vzhľadom na vyššie uvedené východiská a závery správneho súdu uvedené v tomto bode odôvodnenia.
17. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto vymedzenie správnemu súdu aj osvedčiť.
18. K tvrdeniu žalobcu, že si vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2022 a ďalšie účtovné výstupy, z ktorých majú podľa žalobcu vyplývať hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné, správny súd podotýka, že takéto doklady neboli súdu predložené. Žalobca súdu predložil len účtovnú závierku k 31.12.2020, ktorú však vo vzťahu k posúdeniu majetkovej sféry žalobcu v rokoch 2021 a 2022, kedy boli vydané napadnuté rozhodnutia a podaná správna žaloba, nemožno považovať za relevantnú.
19. Vzhľadom na výšku uloženej povinnosti, ktorá predstavuje sumu 10 000 eur, nevymedzením skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu, jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu, ktorého následkom by bolo predlženie žalobcu, jeho neschopnosť plniť si záväzky voči štátu či zamestnancom, resp. celkové ukončenie podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd uvádza, že podmienky priznania/nepriznania odkladného účinku správnej žalobe vyhodnocuje správny súd vždy vo vzťahu ku konkrétnemu preskúmavanému rozhodnutiu. V nadväznosti na to je všeobecná argumentácia žalobcu poukazujúca na rozdiely dane v iných daňových konaniach v celkovej výške 115 000 eur správnym súdom hodnotená pri zohľadnení už uvedených záverov správneho súdu ako neodôvodňujúca priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe.
20. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (finstat.sk) zistil, že žalobca v roku 2021 dosiahol zisk vo výške 120 038 eur. Ani tieto zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že vyrubením dane z pridanej hodnoty v sume 10 000 eur za zdaňovacie obdobie máj 2016 by mohlo dôjsť k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu.
21. Vzhľadom na absenciu tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii, jeho majetkových pomeroch atď.) správny súd nemohol vyhodnotiť celkovú finančnú situáciu žalobcu a považovať vyrubenie dane z pridanej hodnoty vo výške 10 000 eur za výrazne a nezvratne spôsobilé ho poškodiť.
22. Tvrdenia žalobcu o hrozbe ujmy na jeho reputácii, kredibilite a povesti udržateľného a zodpovedného partnera sú len všeobecné tvrdenia poukazujúce na potencialitu ujmy bez osvedčenia bezprostrednej konkrétnej hrozby z takejto ujmy v dôsledku napr. uverejnenia v zozname daňových dlžníkov. Pokiaľ bolo voči žalobcovi vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, potom je tento povinný podľa neho plniť, čím predíde jeho zaradeniu do zoznamu daňových dlžníkov. Vyššie správny súd konštatoval neosvedčenie takých pomerov žalobcu, ktoré by mohli viesť k záveru o bezprostrednej ujme hroziacej žalobcovi; potom nemožno ani uvažovať o situácii, že by svoj dlh na dani nemohol zaplatiť.
23. Žalobca si teda svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil, a preto správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.
24. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)