Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/6/2023

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: R. H., Q.. XX.XX.XXXX, W. R.: Y. XXXX/XX, XXX XX Ž. Q. F., právne zastúpená JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, žalovanému 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila prostredníctvom právneho zástupcu Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) dňa 24.01.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by výrokom I. určil, že žalovaný 1/ nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Ž.Z. Q. F. - katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území: Ž. Q. F. obec: Ž. Q. F., okres: Ž. Q. F., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 2.poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcele č. XXX/XX, vchod: XX, ku ktorému prináleží podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zaradeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 2247/221149 (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“), eventuálne, aby výrokom II. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetom dražby - predmetnou nehnuteľnosťou, a to najmä scudzovať (udeliť príklep na dražbe, predať, darovať, zameniť), prenajať, zaťažiť záložným právom alebo iným vecným právom, eventuálne aby výrokom III. žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a k zálohu - predmetnej nehnuteľnosti a súčasne, aby výrokom IV. žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby predmetu dražby - predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň žalobkyňa žiadala priznať právo na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenie odôvodnila tým, že medzi ňou a spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Grosslingova 77, Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalovaného 1/“) ako právnym predchodcom žalovaného 1/ existuje záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol na podklade zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.04.2013 (ďalej len "úverová zmluva"). Na predmetnú nehnuteľnosť bolo zriadené z dôvodu zabezpečenia pohľadávky veriteľa záložné právo. Dňa 26.10.2017 podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vyhlásenie osobného bankrotu s poukazom na skutočnosť, že ako dlžník si uplatnila nepostihnuteľnú hodnotu obydlia na obývateľnú vec (obydlie), ktorú vyznačila v zozname svojho majetku. Následne dňa 24.11.2017 jej právny predchodca žalovaného 1/ zaslal žiadosť o okamžité splatenie úveru (titulom úverovej zmluvy ) zo dňa 24.11.2017, v ktorom ju informoval, že zosplatnil úver, nakoľko vyhlásila konkurz. Uvedené však právny predchodca žalovaného 1/ vykonal napriek tomu, že stále úver riadne splácala. Na účte totiž mala zriadené inkaso, kde si veriteľ splátky sťahoval až

približne do marca 2022. Dňa 14.12.2020 prevzala od právneho predchodcu žalovaného 1/ oznámenie o začatí výkonu záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu, že neuhradila zosplatnený úver (v celosti) s tým, že už predtým dňa 26.11.2020 si právny predchodca žalovaného 1/ prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 6.162,11 €.

3. Návrh doplnila tým, že napriek vyššie uvedenému minulý týždeň zistila, že na vývesnej tabuli vo vestibule obytného domu, v ktorom sa nachádza predmetná nehnuteľnosť (vo vzťahu ku ktorému bol oznámený výkon záložného práva) je vyvesené oznámenie o dražbe č.XXX/XXXX, kde predmetom tejto dražby je práve predmetná nehnuteľnosť. Toto oznámenie jej ale doručené nebolo, a dražba by sa mala konať dňa 25.01.2023 v Banskej Bystrici.

4. Keďže považuje zosplatnenie úveru, výkon záložného práva a z neho plynúcu dražbu za nezákonnú, požaduje, aby súd svojím okamžitým zásahom zabránil výkonu záložného práva a dražbe. Zdôraznila, že právny vzťah medzi ňou a veriteľom, resp. t.č. žalovaným 1/ je vzťahom spotrebiteľským, a ona ako dlžníčka - spotrebiteľka nepodpisovala žiadne všeobecné obchodné podmienky. Uviedla, že zmluvy, ktoré podpísala sú zmluvami formulárovými, kde spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a v dôsledku neplatnosti zmluvnej podmienky (pre jej neprijateľnosť), na podklade ktorej právny predchodca žalovaného 1/ zosplatnil úver, nemohol platne začať výkon záložného práva, ani platne začať a pokračovať v dražbe. V dôsledku uvedeného je jej vlastnícke právo neoprávnene ohrozené, pričom v prípade ak nedôjde k súdnemu zásahu do postupu žalovaných, bude aj porušené, má za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Z dôvodu procesnej opatrnosti tiež navrhuje eventuálne nariadiť jednak neodkladné opatrenie smerujúce k výroku, že navrhovateľ dražby (žalovaný 1/) nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby predmetného bytu (podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách)a rovnako tak aj neodkladné opatrenie, ktorým súd obom žalovaným podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona o dobrovoľných dražbách zakáže nakladať s predmetom dražby, resp. uloží povinnosť zdržať sa pokračovania v dražbe bytu. Zároveň navrhla, aby jej súd neuložil povinnosť podať žalobu, pretože neodkladným opatrením možno odstrániť stav právnej neistoty natrvalo. Na záver uviedla, že na deň 25.01.2023 bola vyhlásená dražba predmetnej nehnuteľnosti, a z tohto dôvodu žiada, aby o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd do uvedeného dátumu konania dražby.

6. Podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , prvá veta , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (prípadne, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje verejný záujem).

14. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Novembra 2012, sp. zn. ). Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.

15. Právny záujem v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytujúceho úpravu pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práv žalobcu, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.

16. Okresný súd má už tohto času za preukázané, že dňa 25. 01. 2023 dobrovoľná dražba č. XXX/XXXX predmetnej nehnuteľnosti úspešne prebehla o 10:00 hod., t. j. deň nasledujúci po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresnému súdu, preto v čase, kedy o návrhu rozhoduje, a to dňa 31. januára 2023 okamžitý zásah súdu nie je potrebný. Bez ohľadu na uvedené je tiež potrebné poukázať na to, že žalobkyňa neosvedčila ani potrebu úpravy pomerov medzi ňou a žalovanými, ak doposiaľ o tom, či úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň, že k zosplatneniu úveru došlo v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je návrh na vykonanie dražby nedôvodný, nebolo súdom v konaní vo veci samej, a to ani prejudiciálne rozhodnuté, teda neosvedčila ani nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana práve formou nariadenia neodkladného opatrenia. Rozporuplne vyznieva aj návrh žalobkyne, aby súd v prípade, ak by neodkladné opatrenie nariadil, jej neuložil povinnosť podať žalobu, pretože neodkladným opatrením možno podľa nej odstrániť stav právnej neistoty natrvalo. Žalobkyňa naviac uznala, že o začatí výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti sa dozvedela už 14. 12. 2020, doposiaľ vyššie uvedený úverový vzťah a jeho vady v konaní pred súdom nenamietala.

17. Okresný súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobkyne dospel k záveru, že z jej návrhu nevyplýva potreba okamžitého zásahu súdom v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje. Dňa 25.01.2023 o 10:00 hod. sa uskutočnila dobrovoľná dražba predmetnej nehnuteľnosti, ktorej realizácii sa žalobkyňa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snažila zabrániť, čím došlo k zániku jeho účelu. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia bolo, aby nebol realizovaný prevod predmetnej nehnuteľnosti na tretie osoby, pretože by sa prípadným prevodom výrazne zhoršilo jej právne, ale najmä faktické postavenie, kedy by výkonom záložného práva prišla o obydlie. Predmetná nehnuteľnosť však už bola v čase rozhodovania okresného súdu úspešne vydražená, žalobkyňa nie je jej vlastníčkou a nápravy sa môže domáhať len žalobou o neplatnosť dražby.

18. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom predmetnej nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný 1/ legitímny cieľ uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

19. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobkyne, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohov nevylučuje. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný veriteľ a dražobník podľa zistení súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia (podľa pre neodkladné opatrenie jeho rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú v súlade s , ktorý v pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Okresný súd uvádza, že vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 požíva rovnakú ochranu.

20. Okresný súd z totožných dôvodov nevyhovel ani jednému z eventuálnych návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko po úspešnej realizácii dobrovoľnej dražby viac neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami ani potreba poskytnúť ochranu tvrdenému nároku žalobkyne, ktorý nepovažoval za osvedčený. Neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ak už dražba prebehla. Návrh žalobkyne preto okresný súd v celom rozsahu zamietol.

21. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli úspešnými žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ak okresný súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto im ich náhradu okresný súd nepriznal..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.