Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_15C-164-2014.pdf
PDF · 76.78 KB
Case nature
Subarea
15C/164/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: H. Z., X..X.X.XXXX, L. J. XX/XXX, XXX XX R. proti žalovanému: H. M., X.. XX.XX.XXXX, L. A.. F. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpenému JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 2.000 eur spolu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 464,53 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2014 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania. V dôvodoch návrhu uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke so zriadením záložného práva z 3.9.2010 sa žalovaný zaviazal vrátiť pôžičku , splatnú dňom 4.11.2010. Súčasne sa v zmluve zaviazal, že v prípade nevrátenia zapožičaných peňazí odovzdá žalobcovi ako zálohu jeho pozemok parc. č. 2115/1 zapísaný na LV č. 2555 k.ú. Sučany, čím uspokojí jeho pohľadávku. Žalovaný v termíne podľa zmluvy od 4.9.2010 až do podania žaloby na súd dlh nezaplatil, ani nepreviedol na žalobcu záložné právo. Niekoľko krát vyzval žalobcu na úhradu, na výzvy však reagoval odmietavo. Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 4.9.2010 do zaplatenia.
K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.9.2014 (č.l. 33 súdneho spisu), ktorý uviedol, že neuznáva pohľadávku žalobcu. Poprel, že by si od žalobcu požičal predmetnú sumu. Rovnako ani nedošlo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve. Na liste vlastníctva žiadne záložné právo nie je zapísané. Trestné konanie, ktoré bolo začaté na základe oznámenia žalobcu vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona bolo odmietnuté. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 13.10.2014, ktoré vykonal za účasti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluvu o pôžičke napísal sám žalovaný. Boli ju podpísať u notára. Nepamätal sa, kde mu odovzdal peniaze, ale odovzdal mu 1.500 eur a žalovaný si napísal do zmluvy, že mu vráti 2.000 eur do troch mesiacov. Peniaze si žalovaný požičal, lebo išiel kupovať pozemok. Peniaze mu žalobca reálne odovzdal 3.9.2010, keď bola zmluva o pôžičke podpísaná.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko žalobný návrh bol podaný na súd 3.2.2014 a podľa zmluvy mala byť pôžička splatná dňa 3.11.2010. Má teda za to, že premlčacia lehota uplynula. Ide o reálny kontrakt, t.j., že musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí. Spochybnil akúkoľvek platnosť takéhoto právneho úkonu. Namietol aj platnosť celého právneho úkonu, kde hlavne poukázal na čl. 3 zmluvy, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný. Záložné právo nebolo nikde evidované a ani pozemok, ktorého by sa malo záložné právo týkať, nie je správne označený. Nárok neuznal a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä vyjadreniami účastníkov obsiahnutými v súdnom spise.
Z listinného dôkazu Zmluvy o pôžičke (č.l. 3 súdneho spisu) súd zistil, že na základe tento zmluvy uzavretej dňa 3.9.2010 mal žalobca požičať žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 2000 eur do 3.11.2010. K zaisteniu pohľadávky malo slúžiť ako záloh vlastnícke právo k pozemku č. 2115/1 v hodnote 2000 eur.
Z listinného dôkazu Uznesenia ČVS:ORP-1152/SU-MT-2013 zo dňa 1.10.2013 (č.l. 4 súdneho spisu) súd zistil, že týmto uznesením bola odmietnutá vec podozrenia prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť podľa oznámenia žalobcu žalovaný.
Z listinného dôkazu Výpis z listu vlastníctva č. 2555 (č.l. 37 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemku parc. reg. „C“ vedenej pod parc. č. 2115/1 o výmere 1077 m2 ostatné plochy. Na uvedenom liste vlastníctva nie sú evidované žiadne ťarchy.
Z listinného dôkazu uznanie práva (č.l. 46 súdneho spisu) súd zistil, že bolo vyhotovené dňa 28.8.2013 za účelom uznania záväzku žalovaným. Listina však nie je podpísaná.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase poskytnutia pôžičky, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Súd posudzoval nárok žalobcu na základe skutočností uvedených v žalobe a predložených listinných dôkazov. Zo žaloby, ako aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že k požičaniu sumy malo dôjsť dňa 3.9.2010 a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 3.11.2010. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Súd sa preto prednostne zaoberal zistením, či pohľadávka uplatnená žalobcom nebola premlčaná.
Pri skúmaní lehoty súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu uplatniť nárok na súde v trojročnej premlčacej dobe. Pôžička bola splatná dňa 3.11.2010, preto lehota žalobcu na uplatnenie práva začala plynúť 4.11.2010 a uplynula 4.11.2013, pričom žaloba bola podaná dňa 3.2.2014, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu, že žalovaný dlh uznal, o čom predložil písomné uznanie práva zo dňa 28.8.2013. Pre platnosť tohto úkonu sa však vyžaduje, aby bol žalovaným podpísaný, preto súd na tento listinný dôkaz, z hľadiska plynutia premlčacej doby, neprihliadal. Na žalobcom predložený prepis sms správ medzi ním a žalovaným súd rovnako neprihliadal, pretože z hľadiska premlčania nemali pre rozhodnutie vo veci význam. V ďalšom sa už súd nezaoberal preukazovaním, či došlo, resp. nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a odovzdaniu dlžnej sumy, keďže žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania.
Súd preto žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 464,53 eur pozostávajúcich za 2 úkony právnej služby á 91,29 eur (príprava a prevzatie a účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014) v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z.., 2 x režijný paušál á 8,04 eur, spolu 198,66 eur. Ďalej súd priznal žalovanému náhradu hotových výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 13.10.2014, a to cestovné v celkovej výške 131,87 eur (460km, 0,104 eur/km spotreba, 0,183 eur/km paušálna náhrada za použitie motorového vozidla) a náhradu za stratu času cestou na pojednávanie dňa 13.10.2014 vo výške 134 eur za 10 začatých polhodín á 13,40 eur. Priznané trovy konania je žalobca povinný nahradiť žalovanému v zmysle § 149 OSP na účet právneho zástupcu žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.