Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/5/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkýň: X/ I. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX, U., X/ J. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX, U., obe zast. advokátkou JUDr. Janou Juchovou, IČO: 53 000 501, so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, proti žalovanému: P. W., B.. XX.XX.XXXX, X. H.G. XXX/XX, G., O.. Č.. Ú., P. J. XX, Ž., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 13. septembra 2022, č.k. -48, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobkyni 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh žalobkyne 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má byť žalovanému zakázané sa priblížiť k žalobkyni 2/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní (výrok I.), nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni 1/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní (výrok II.), poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobkyni 1/ ako žalovanej žalobu o náhradu škody podľa ust. a nasl. , ktorej predmetom bude náhrada škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia podľa výroku II. uznesenia, ak preukáže, že mu taká škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti žalobkyňou 1/ (výrok III.) a priznal žalobkyni 1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). Vec posúdil právne podľa ust. , a , , , a , a a a vysvetlil, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí, alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej alebo aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Z návrhu žalobkyne 1/ zistil, že medzi ňou a žalovaným je právny vzťah, pretože sú bývalí manželia, pričom tento ich pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Citoval z trestného rozsudku č.k. -497 zo dňa 13.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2020, a ktorým bol žalovaný odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. , s poukazom na ust. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý ku dňu vydania napádaného uznesenie žalovaný aj vykonáva. Mal za preukázané, že žalobkyňa 1/ dostatočne osvedčila, že ju žalovaný v minulosti opakovane fyzicky brutálnym spôsobom napádal, pričom v súčasnosti ju pri stretnutiach na verejnosti bez ohľadu na

prítomnosť iných osôb vulgárne napáda a vyhráža sa jej, čím bez akýchkoľvek pochybností ohrozuje fyzickú a psychickú integritu žalobkyne 1/. Návrh žalobkyne 2/ týkajúci sa zákazu priblíženia žalovaného k nej s poukazom na ust. vylúčil na samostatné konanie. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa 2/ je maloletým dieťaťom žalobkyne 1/ a žalovaného a ide o samostatný nárok, pri rozhodovaní o ktorom je potrebné postupovať odlišne ako pri rozhodovaní o zvyšku návrhu, keďže ide o vec starostlivosti súdu o maloletých, podliehajúcu odlišnému procesnému kódexu, na ktorej prejednanie a rozhodnutie je povolaný sudca poverený agendou starostlivosti súdu o maloletých. O trovách konania rozhodol podľa ust. a s odôvodnením, že v danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žaloba vo veci samej podaná nebola, takže rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie končí. Žalobkyňa 1/ bola so svojím návrhom na neodkladné opatrenie plne úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas obsahovo nesúrodú „sťažnosť a odpor“. Uviedol, že súd musí dbať na správnosť a spravodlivo vyhodnotiť všetky skutočnosti hlavne preto, aby sa v danom prípade spravodlivo a nestranne so všetkým vysporiadalo. Tvrdil, že žalobkyňa 1/ je dlhodobo závislá na liekoch, drogách a alkohole a že ho dala zatvoriť na 5 rokov nepodmienečne aj napriek tomu, že obvinenie voči jeho osobe nebolo žiadnym spôsobom vydokladované policajným vyšetrovateľom. Žalobkyňa 1/ podľa tvrdení žalovaného koná v jeho neprospech a rozvracia život ich maloletej J. J. W. (Ž. X/) z hľadiska morálnej a mravnej výchovy. Záverom prosil súd prvej inštancie, aby bral ohľad na jeho odpor-sťažnosť a zamietol žalobu žalobkyne 1/.

3. Keďže odvolanie žalovaného nespĺňalo zákonom stanovené náležitosti odvolania, pričom išlo o také nedostatky jeho podania, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať, súd prvej inštancie žalovaného uznesením č.k. -61 zo dňa 29.09.2022 vyzval na doplnenie neúplného odvolania v lehote 15 dní od doručenia uznesenia o to, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa predmetné rozhodnutie napáda, prečo považuje toto rozhodnutie za nesprávne a čoho sa odvolaním domáha (ako žiada, aby súd rozhodol), a poučil ho, že ak svoje podanie riadne nedoplní a neopraví, bude odmietnuté. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie citoval príslušné ustanovenia a , , , a a vysvetlil žalovanému, že jeho odvolanie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto ho vyzval na odstránenie vád jeho podania s poučením o následkoch neodstránenia vád podania.

4. Žalovaný reagoval podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.10.2022, v ktorom uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti rozhodnutiu týkajúcemu sa T. J. (Ž. X/). V tomto doplnení podania rozsiahlo a za použitia expresívnych výrazov opísal spoločný život, ktorý viedol so žalobkyňou 1/ a 2/ a tvrdil, že žalobkyňa 1/ počas ich manželstva utekala z domu, ponocovala, domov sa vracala ráno, bola mu neverná, bola závislá na drogách a alkohole a nestarala sa o maloletú. Sťažoval sa na to, že žalobkyňa 1/ mu zamedzuje kontakt s maloletou dcérou, trhá listy, ktoré jej posiela z výkonu trestu, nedovolí jej stretávať sa so starými rodičmi, a že negatívne vplýva na rozvoj maloletej. Tvrdil, že svoju maloletú dcéru nikdy nebil a ani ju nijakým iným spôsobom fyzicky nenapádal, takže nemá najmenší dôvod sa ho báť. Záverom zhrnul, že žalobkyňa 1/ chce len dosiahnuť pomstu a to, aby sa so žalobkyňou 2/ odcudzil, a preto žiadal, aby súd bral ohľad na žalobkyňu 2/, ktorá je nevinne, nezavinene, zámerne a vedome zatiahnutá do tohto sporu.

5. Právna zástupkyňa žalobkýň 1/ a 2/ sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného s jeho doplnením a uviedla, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadny odvolací dôvod v zmysle ust. , a preto je potrebné ho s poukazom na ust. a odmietnuť. Vo zvyšku svojho vyjadrenia sa pridržala návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôvodov v ňom uvedených, keď mala za to, že dostatočne odôvodnila neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným a poprela tvrdenia žalovaného o tom, že by žalobkyňa 1/ mala byť závislá na drogách a alkohole a že by sa nestarala o maloletú. Vyjadrila názor, že žalovaný zrejme neporozumel časti uznesenia, ktorým bol návrh žalobkyne 2/ vylúčený na samostatné konanie. Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s tým, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu právnej zástupkyne žalobkýň 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný a zopakoval svoje tvrdenia z podaného odvolania o závislosti žalobkyne 1/ na drogách a alkohole, ako i na tvrdeniach, že sa mu snaží zabrániť v kontakte s dcérou. Uviedol, že žalobkyňa 1/ je duševne chorá a nemá najmenší dôvod

ju vyhľadávať a ani ju kontaktovať. Zdôraznil, že odvolanie podal len v časti zákazu priblíženia sa k vlastnému dieťaťu.

7. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

8. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.

9. Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa ust. je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa ust. je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

10. Odvolací súd v prvom rade ustálil, že odvolanie žalovaného smeruje výlučne proti prvému výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh žalobkyne 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má byť žalovanému zakázané sa priblížiť k žalobkyni 2/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Tento záver prijal na základe doplneného odvolania žalovaného, v ktorom upresnil, že jeho odvolanie smeruje proti rozhodnutiu týkajúcemu sa T. J., teda žalobkyne 2/ (i jeho následného vyjadrenia, v ktorom zopakoval, že odvolanie podal len v časti zákazu priblíženia sa k vlastnému dieťaťu), ako i z obsahu jeho odvolania v spojení s jeho doplnením, z ktorého je zrejmé, že ostatné výroky uznesenia súdu prvej inštancie odvolaním nenapadol, keďže voči nim ničím neargumentoval a následne v ďalšom vyjadrení uviedol, že nemá najmenší dôvod vyhľadávať žalobkyňu 1/ a ani ju kontaktovať. Pozornosti odvolacieho súdu pritom neušlo, že žalovaný podal odvolanie v domnení, že mu bolo zakázané priblížiť sa k jeho dcére, z čoho je namieste prijať záver, že ním napadnutému výroku uznesenia súdu prvej inštancie zrejme neporozumel.

11. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd uvádza, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol návrh v časti vylúčený na samostatné konanie, nie je prípustné. Ustanovenie totiž taxatívne upravuje, ktoré uznesenia súdu prvej inštancie možno napadnúť odvolaním, pričom uznesenie, ktorým bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o vylúčení veci na samostatné konanie, medzi ne nepatrí. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že uznesením o vylúčení veci na samostatné konanie sa upravuje vedenie konania. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania sa spravidla týkajú takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť na ujmu práv strán sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15. 07. 2010). Tak tomu bolo aj v posudzovanej veci, v ktorej súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh žalobkyne 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má byť žalovanému zakázané sa priblížiť k žalobkyni 2/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to z dôvodu, že žalobkyňa 2/ je maloletým dieťaťom (žalobkyne 1/ a žalovaného), pričom pri rozhodovaní o jej návrhu je potrebné postupovať odlišne,

keďže ide o vec starostlivosti súdu o maloletých, podliehajúcu odlišnému procesnému kódexu, na ktorej prejednanie a rozhodnutie je povolaný sudca poverený agendou starostlivosti súdu o maloletých. Z uvedeného je nepochybné, že o tomto návrhu meritórne nerozhodol, ako sa nesprávne domnieval žalovaný.

12. Odvolací súd potom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a preto ho odmietol. Na tomto právnom závere nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, v ktorom odvolanie (proti všetkým jeho výrokom bez ich rozlíšenia) pripustil, pretože neprípustnosť odvolania proti uzneseniu o vylúčení veci na samostatné konanie vyplýva priamo zo zákona ( ).

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti vyššie uvedenej časti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa ust. odmietol.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a po vyhodnotení, že žalovaný tým, že podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, procesne zavinil jeho odmietnutie, teda analogicky zastavenie odvolacieho konania. Žalobkyňa 2/ má teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).