Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16P-293-2014.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Subarea
16P/293/2014
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci maloletých detí B. S., Y.. X.X.XXXX A. Š. S.Á., Y.. XX.X.XXXX, E. C. Y. G., L. XXXX/XX, P. R. W. Ú. I., C.Á. G. A. B. C. Y. G., Z. B. G. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. XXXX/XX, C. Y. G., P. A.L. R. J., J., C..B..W.., C. C. Q.. R. X, C. Y. G., A. W. Š. S., Y.. XX.X.XXXX, E. L. XXXX/XX, C. Y. G., o návrhu matky zo dňa 6.10.2014 na vydanie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh matky zo dňa 6.10.2014 na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 6.10.2014 podala matka na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, na základe ktorého by súd zveril mal. B. S., Y.. X.X.XXXX A. N.. Š. S.V., Y.. XX.X.XXXX na čas do právoplatného skončenia vo veci návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností do jej osobnej starostlivosti, a otcovi by upravil styk s deťmi tak, že by bol oprávnený sa stretávať s nimi každý nepárny víkend od piatku 18,00 hod do nedele do 16,00 hod, s tým, že matka by bola povinná maloleté deti v stanovený čas pred jej bytom otcovi riadne pripravené odovzdať a otec by bol povinný tieto deti v stanovený čas matke pred jej bytom vrátiť.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že vzájomné vzťahy medzi ňou a otcom maloletých detí ochladli natoľko, že dňa 18.8.2014 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode . Agresivita a vulgárne správanie otca maloletých detí voči nej bolo jedným z dôvodov pre podanie návrhu na rozvod manželstva. Otec maloletých detí sa neštítil a k nej sa správa agresívne a vulgárne aj pred ich maloletými deťmi, ktoré boli dokonca svedkami napadnutia jej ako matky otcom maloletých detí. Nepríjemné je nie len to, že otec maloletých vo vzťahu k nej sa správa agresívne a používa vulgárny slovník , ale najmä tá skutočnosť, že takýto slovník si vo vzťahu k okoliu osvojuje aj ich maloletý syn. Maloleté deti bývajú s ňou v rodinnom dome. Ona je osobou , ktorá sústavne a dôsledne zabezpečuje starostlivosť o komplexný rozvoj maloletých detí, teda výchovu v najširšom zmysle slova a s pomocou príbuzných aj výživu a všetko , čo maloleté deti potrebujú. Otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa dňa 30.9.2014 . Nikdy nejavil záujem o svoju rodinu. zvykol si na staromládenecký život , kedy nie je s rodinou a aj v prípade, kedy mohol byť s maloletými , uprednostnil by pobyt mimo domu. Otec maloletých nemá k deťom vytvorený taký vzťah, aký by mal mať otec so svojimi deťmi. Maloletých považuje za príťaž , predstavujú pre neho starosti. Na maloletých nemá čas, nevenuje sa im, starostlivosť o nich zanedbávam neposkytuje im žiadne plnenia a vzhľadom na svoje agresívne a vulgárne správanie, nie je pre nich dobrým príkladom a vzorom. Vzhľadom na nezáujem otca o maloleté deti, jeho agresívne a vulgárne správanie , ktoré ohrozuje výchovu maloletých a so zámerom zaistiť obmedzenie akýchkoľvek nežiaducich vplyvov na minimum, je daný naliehavý právny záujem pre nariadenie uvedeného predbežného opatrenia.
Súd si za účelom rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyžiadal správu od Úradu práce, soc. veci a rodiny Spišská Nová Ves, na posúdenie pomerov u maloletých detí a zároveň si pripojil aj spisy vedené na tomto súde na tieto maloleté deti.
Podľa správy Ú. C. Y. G. C..P.. XXXX/ C. XXX/X4 z 10.10.2014 uvedenú rodinu maloletých detí evidujú od mesiaca september 2014, kde podnetom k zaevidovaniu bolo vydané uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka pre mal. deti v konaní č. 15P/237/2014-10 zo dňa 19.9.2014 a uznesenie o vydaní predbežného opatrenia, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. B. A. Š. minimálnym výživným vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne na neplnoleté, nezaopatrené dieťa počnúc od právoplatnosti uznesenia, pričom otec je povinný platiť výživné vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. S oboma rodičmi bol následne vykonaný pohovor, pri ktorom obaja zhodne uviedli, že maloleté deti bývajú a žijú v domácnosti, ktorá bola pred tým ich spoločnou domácnosťou, na vyššie uvedenej adrese. Otec detí sa k problému v rodine opakovane vyjadril, že je schopný zabezpečiť obom deťom starostlivosť, trvá na striedavej starostlivosti, pričom je ochotný sa dohodnúť na forme striedania so zohľadnením záujmov detí. Matka detí zastáva názor, že nemá výhrady, ak by sa vrátil domov, bol v inej izbe a taktiež sa podieľal na starostlivosti o deti. Zároveň však vie, že oni dvaja sa t.č. nedokážu normálne rozprávať, neustále sa ich aj krátky rozhovor zvrhne k hádke. Túto možnosť otec odmieta s odôvodnením, že nakoľko je vedené voči nemu trestné stíhanie za domáce násilie, bol zo strany polície upovedomený, aby sa snažil nekontaktovať s matkou a nepribližovať k nej aspoň do ukončenia vyšetrovania. Po rozhovore s deťmi a hlavne vyjadrení syna, že by bolo spravodlivé, aby boli týždeň s otcom a týždeň s matkou, otec navrhol matke, aby sa v domácnosti pri deťoch striedali. Matka zaujala postoj, že ona nemôže odchádzať z domu a už vôbec nie na dlhšie obdobie, nakoľko nemá kam ísť. K podanému návrhu na vydanie predbežného opatrenia matka uviedla, že je pravdou, že ona zabezpečuje v prevažnej miere starostlivosť o deti, ale asi od 15.9.2014 aj otec vo zvýšenej miere sa snaží s deťmi tráviť čas, pomáhať im ako pri úlohách, učení, tak aj voľný čas trávia spolu aktívne - napr. boli spolu na bicykloch, v kine a pod. Matka zároveň uviedla, že oni ako rodičia sa dohodli, že keď bude jeden v dome pri deťoch, tak ten druhý odíde. Matka mala za to, že takého stretnutia detí s otcom budú len na kratší čas, ale keďže otec prišiel s návrhom, že by sa striedali napr. 4 a 4 dni, alebo 2 a 2 dni, tak s týmto matka nemôže súhlasiť, lebo ako už uviedla, ona nemá kde stráviť čas mimo domu na dlhšie obdobie. Návrh podala z toho dôvodu, lebo má obavy, že otec sa po porade so svojou právnou zástupkyňou správa tak, aby bolo zrejmé, že aj on zabezpečuje starostlivosť a že jeho vyhrážanie o tom, že ju dostane z domu a vezme jej deti, by mohlo byť pravdivé. Ich vzťahy a komunikácia je veľmi napätá, nedokážu sa na ničom dohodnúť, ich stretnutia sú len veľmi krátke aj to iba pri dome, keď jeden odchádza a druhý prichádza. Zatiaľ mama s deťmi býva v dome, otec pravdepodobne podľa matky prebýva u svojej matky, alebo v práci. Maloletá B. je študentkou S. M.. K., L. I. A. . a maloletý Š. K. Ž. P. R., L. X.E.. Obe deti sú zdravé, nemajú vážnejšie zdravotné problémy. Otec strávil s deťmi na základe dohody rodičov nedeľu 5.10.2014 v rodinnom dome, matka bola mimo domácnosti, v pondelok ráno zaviezol deti do školy. Od pondelka 6.10.2014 je matka doma s deťmi, otec komunikuje prostredníctvom mobilného telefónu s dcérou B. a nie s matkou, pričom sa s dcérou dohovára, kedy by mohol prísť. Do školy aj zo školy ich vozila matka. V priebehu týždňa sa deti s otcom v ich spoločnej domácnosti nestretli. Zároveň uviedla, že nemá výhrady, aby otec prišiel po škole domov a pomohol deťom v učení, nakoľko sama uznáva, že dcére s matematikou ona veľmi pomôcť nevie. Vedela by si to zariadiť, za pomoci známych a príbuzných, ale keby chcel otec, tak môže. Na základe zistených a vyššie uvedených skutočností má ÚPSVaR za to, že nie je ohrozený život prípadne zdravie maloletých detí natoľko, že by bol potrebný okamžitý predbežný zásah súdu ešte pred rozhodnutím vo veci samej.
Z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 15P/215/2014 bolo zistené, že na tunajšom súde pod touto spisovou značkou je vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov konania na návrh navrhovateľky, ktorý podala dňa 20.08.2014 a ktorým žiada manželstvo rozviesť, mal. deti B. A. Š. zveriť do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazať prispievať na výživu mal. Romany sumou 450,-Eur , mal. Štefana sumou 350,-Eur a zároveň upraviť styk otca s deťmi. Z obsahu podaného návrhu na rozvod manželstva súd zistil, že navrhovateľka hospodári mesačne so sumou približne 700,- Eur , ktorá pozostáva z príspevkov, darov a pôžičiek jej príbuzných. K návrhu na rozvod manželstva bola pripojená kópia sobášneho listu, z ktorej súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 13.09.2003 v C. Y. G.. ďalej boli pripojené kópie rodných listov mal. detí Romany a Štefana, iné listinné dôkazy pripojené neboli. Vo veci rozvodu nebolo doposiaľ rozhodnuté, pojednávanie taktiež zatiaľ nariadené nebolo.
V konaní sp. zn. 15P/237/2014 bolo uznesením zo dňa 18.9.2014 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. detí B. A. Š. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti uznesenia, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Voči uvedenému uzneseniu bolo dňa 8.10.2014 doručené odvolanie navrhovateľky matky a doposiaľ nie je vo veci právoplatne rozhodnuté. Spis sp. zn. 15P/237/2014 neobsahuje žiadne listinné dôkazy.
V konaním vedenom na tunajšom súde pod sp,zn. 13C/163/2014 vo veci návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia , ktorým táto žiadala, aby súd zaviazal otca (odporcu) hradiť výživné na ňu v sume 150,-Eur mesačne počnúc mesiacom august 2014, súd zamietol tento návrh matky a odporcu (otca) súd nezaväzuje zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh. V odôvodnení súd poukázal na to, že matka (navrhovateľka) nepredložila na preukázanie svojich tvrdení žiaden relevantný dôkaz, žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej otec (odporca) nijako neprispieval na výživu titulom manželského výživného a že by jej v dôsledku konania odporcu hrozila nejaká bezprostredná ujma.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 O.s.p., príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 3 O.s.p., ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 76 ods. 5 O.s.p., ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní uznesenia podľa § 75a ods. 3. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie nároku na jeho nariadenie a potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je v súčasnosti potrebné osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov na strane maloletého dieťaťa a to z hľadiska záujmu mal. dieťaťa na takejto dočasnej predbežnej úprave a v prípade rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do predbežnej dočasnej starostlivosti osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, je potrebné doložiť doklad preukazujúci zapísanie uvedenej osoby do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu).
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Predbežným opatrením sa zásadne neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb.
V danom prípade podľa názoru súdu nebola splnená zákonná podmienka na nariadenie predbežného opatrenia na odovzdanie maloletých detí do dočasnej osobnej starostlivosti matky, nakoľko nepreukázalo sa nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy u detí a nebola tiež osvedčená danosť práva, v tomto prípade naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania nie sú bezprostredne ohrozené.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa. V konaní a ani z pripojeného rozvodového spisu nebolo preukázané, že by za súčasnej situácie bol ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem detí tak, aby si vyžadoval ingerenciu súdu formou predbežnej úpravy pomerov detí. Všetky argumenty, ktoré matka v tomto svojom návrhu uvádzala môžu byť relevantné v konaní vo veci samej, ktorým môže byť do doby právoplatného skončenia rozvodového konania , len konanie o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu ich rodičov, rozhodne však nemôžu byť určujúcim kritériom pre rozhodovanie o predbežnom opatrenia v rámci rozvodového konania. Z obsahu celého tohto jej podania je zrejmé , že jej záujmom je práve upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu, čo však nie je možné zabezpečovať predbežným opatrením, ale tomuto účelu slúži postup v zmysle § 36 a násl Zákona o rodine a teda úprava týchto rodičovských práv a povinností v rámci samostatne vedeného procesného konania, z ktorého prípadne vzišlé rozhodnutie bude účastníkov zaväzovať do momentu meritórneho rozhodnutia vo veci samej v rozvodovom konaní. Predbežné opatrenie v žiadnom prípade nemôže tento postup nahrádzať.
Zatiaľ nebolo v tomto konaní ani preukázané, že by otec akýmkoľvek spôsobom matke bránil v styku s deťmi či nejako ju osobitne obmedzoval v osobnej starostlivosti o ne. I podľa zistení ÚPSVaR otec v domácnosti matky v súčasnosti neprebýva a v súvislosti s jeho vyšetrovaním sa snaží kontaktom s matkou vyhýbať. Celý návrh je v tejto fáze konania postavený len na domnienkach matky, bez náležitého preukázania bezprostredného nebezpečenstva, ktoré by reálne hrozilo maloletým deťom.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Keďže si matka neuplatnila náhradu trov konania súd týchto trovách v tomto uznesení ani nerozhodoval.
Podľa § 151 O.s.p. (1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.