Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-50-2014.pdf
PDF · 88.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/50/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX - XX, C. a otca V. F., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. M. XXXX/XX, T., toho času bytom M. M. XXXX/X, T., právne zastúpeného JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom, so sídlom F. XXXX/X, T., v konaní o návrhu otca na nahradenie súhlasu s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/31/2014-35 zo dňa 23. júna 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na udelenie súhlasu otcovi maloletej Z. na zmenu jej priezviska zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 35 Zákona o rodine.
Súd návrh zamietol, nakoľko nezistil závažný dôvod na to, aby bolo zmenené priezvisko maloletej Z.. V čase narodenia dieťaťa otec nebol známy a maloletá Z. nadobudla priezvisko po svojej matke. Vo veci úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletej Z. bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 7C/110/2013-52 zo dňa 10.03.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 130,- eur mesačne. Je pravdou, že otec si svoje povinnosti plní v súlade s rozhodnutím súdu, že sa o maloletú zaujíma tým, že ju pravidelne navštevuje a aj medzi návštevami sa o maloletej informuje. Súd však nezistil závažný dôvod na zmenu priezviska. Súd sa stotožňuje s tvrdením právneho zástupcu otca maloletej Z., že nastala bežná situácia, keď dieťa má iné priezvisko ako matka, resp. otec dieťaťa, že je všeobecne spoločnosťou akceptovaná táto skutočnosť. Je však podľa názoru súdu v záujme maloletej, aby sa nemenilo jej priezvisko, aby mala priezvisko toho rodičia, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, nakoľko tento rodič sa s dieťaťom dennodenne kontaktuje, zabezpečuje záležitosti dieťaťa aj navonok, a to aj za prítomnosti dieťaťa. Je teda pre dieťa pochopiteľnejšie, ak sa rodič, v ktorého starostlivosti je dieťa, predstavuje tým istým priezviskom aké má dieťa. Podľa názoru súdu nie je potrebné vytvárať stav, aby dieťa vysvetľovalo svojmu okoliu (spolužiaci, kamaráti) dôvody rozdielnych priezvisk rodiča, s ktorým žije a jeho samotného.
Súd sa stotožnil aj s názorom matky maloletej, podľa ktorej súdržnosť s rodinou nie je v priamej závislosti na priezvisku, ale na vybudovanom vzťahu medzi otcom, jeho rodinou a maloletým dieťaťom.
V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku otec. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok na udelenie súhlasu otcovi s podaním žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd správne daný skutkový stav subsumuje pod právnu normu obsiahnutú v § 35 Zákona o rodine, avšak túto právnu normu nesprávne interpretuje, keď uvádza, že súd dá súhlas na zmenu priezviska len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Toto obmedzenie v § 35 Zákona o rodine ani v inom zákonnom ustanovení výslovne obsiahnuté nie je a nedá sa zo zákonných ustanovení ani odvodiť. Konštrukcia ust. § 35 Zákona o rodine počíta len s nezhodou rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, pričom súd len musí zohľadniť, čo bude pre maloleté dieťa najvhodnejšie bez toho, aby skúmal, či na rozhodnutie existujú závažné dôvody. Neobstojí teda zdôvodnenie súdu, že návrh otca zamietol, nakoľko nezistil závažný dôvod na zmenu priezviska dieťaťa. Súd mal pri rozhodovaní o podanom návrhu v prvom rade vychádzať z ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Otec maloletého od začiatku konania ako jeden z dôvodov na podanie svojho návrhu uvádzal, že medzi rodičmi dieťaťa existuje veľká nerovnováha v právach a v povinnostiach voči maloletému dieťaťu. Matka maloletého dieťaťa nebola ochotná s otcom uzavrieť manželstvo a založiť rodinu, čím znemožnila, aby otec vychovával dieťa každodenne. Sama rozhodla o mene dieťaťa a na priezvisko F. nechcela pristúpiť, čo bolo v konaní preukázané. Je samozrejmé, keď rodičia nežijú spolu a keď dieťa je v osobnej starostlivosti iba jedného z rodičov, nemôžu obidvaja vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v rovnakej miere. Súd mal teda zvážiť, či existujúcu nerovnováhu v právach rodičov voči dieťaťu netreba vyrovnať tým, že pri nezhode rodičov o priezvisku dieťaťa sa prikloní na stranu otca. Otec prijíma fakt, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak s takouto rodičovskou dohodou súhlasí len preto, že nechcel dieťa odstrihnúť od matky, čo ale nič nemení na fakte, že by sa oň nevedel postarať rovnako dobre ako matka. Otec sa usiluje o vyváženie rodičovských práv aspoň prostredníctvom zmeny priezviska. V konaní bolo preukázané, že otec má o dieťa záujem, pravidelne ho navštevuje, platí dohodnuté výživné, nad rámec výživného maloletej sporí. Snaží sa teda svoje vzťahy s dcérou rozvíjať, hoci sú jeho možnosti v porovnaní s matkou obmedzené. Súd nezohľadnil, že zmenou priezviska by sa posilnili väzby medzi otcom a dcérou. Tým, že dcéra bude pravdepodobne bývať v inom meste ako otec, ťažšie sa bude vytvárať vedomie dieťaťa, kto je jeho otcom, čo to pre jeho život znamená. Pomohlo by to dcére si postupne čoraz viac uvedomovať, že pre jej život sú obidvaja rodičia rovnako dôležití. Neobstojí ani názor súdu, že nie je potrebné vytvárať stav, aby dieťa vysvetľovalo svojmu okoliu dôvody rozdielnych priezvisk rodiča, s ktorým žije a jeho samotného. Súd opomenul, že takáto argumentácia sa dá použiť aj obrátene. Osobná starostlivosť o dieťa tiež nie je nemennou skutočnosťou. Dieťa si v istom štádiu svojho vývinu začne uvedomovať svoje priezvisko a priezviská svojich rodičov. Tiež bude musieť v kruhu priateľov či spolužiakov vysvetľovať, že nie je vychovávané svojimi rodičmi spoločne. Otec tiež poukazuje, že v tomto veku zmena priezviska dieťa nijako nepoznačí, so svojím priezviskom sa ešte vôbec neidentifikuje. Súd nezohľadnil skutočnosť, že matka sa v budúcnosti niekedy vydá a zmení svoje priezvisko, čo je vzhľadom na jej vek veľmi pravdepodobné. Namieta tiež formálne nedostatky rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. Súd v prvom výroku rozsudku uvádza, že zamieta návrh na udelenie súhlasu otcovi na zmenu priezviska dieťaťa. Takéhoto rozhodnutia sa ale otec nedomáhal a vzhľadom na právny stav sa ani domáhať nemohol, keďže o zmene priezviska rozhoduje orgán verejnej správy, nie súd. Súd tak rozhodoval o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci. V konaní ďalej došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Matka maloletého dieťaťa podala vyjadrenie k návrhu, ale toto nebolo otcovi doručené. Ak matka podala vyjadrenie v nedostatočnom počte vyhotovení, bol súd povinný vyhotoviť kópiu na jej trovy a zaslať ju otcovi. Súd tak porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Keďže matka mala dostatok času oboznámiť sa s argumentmi otca, avšak otec sa argumenty matky dozvedel prvýkrát na pojednávaní, čím bol výrazne znevýhodnený. Taktiež namieta, že kolízny opatrovník nevyvinul nijakú činnosť, aby si dal zo strany otca vysvetliť celú situáciu a dôvody podania návrhu. Nie je zrejmé, ako mohol bez zisťovania týchto skutočností navrhnúť, aby súd návrh zamietol. Žiada odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že dáva otcovi maloletého dieťaťa súhlas namiesto matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa Z. X..
Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napriek všetkým skutočnostiam a argumentom otca nesúhlasí so zmenou priezviska maloletej. Dôvody, ktoré uvádza, sa jej nezdajú natoľko závažné a podľa nej je zbytočné, aby sa priezvisko menilo, keďže sa v budúcnosti môže dcéra sama rozhodnúť, koho priezvisko
bude nosiť. Na mene Z. sa dohodla spoločne s otcom. Poukazuje na to, že otec sa na základe nezhôd ohľadom ich partnerského vzťahu rozhodol neuznať otcovstvo a dieťa automaticky dostalo priezvisko matky X.. Keďže dcéra býva v spoločnej domácnosti s ňou a je zverená do jej starostlivosti, nevidí dôvod, prečo by mala nosiť priezvisko otca. Stále je tá, ktorá za dcéru vybavuje všetky formality, chodí s ňou k lekárovi, neskôr ju zapíše do škôlky, do školy, teda je oveľa praktickejšie, aby nosila jej priezvisko. Skutočnosť, že sa vydá, vôbec nie je taká pravdepodobná, ako uvádza otec. S otcom uzavreli dohodu o styku s dcérou. Bližší vzťah dcéry k otcovi nezaručí spoločné priezvisko.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
Pokiaľ otec okresnému súdu vytýka formálno-právne nedostatky petitu, v danom prípade nejde o takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Otec síce správne poukazuje na správne znenie ním navrhovaného petitu, keď sa koná o nahradení súhlasu matky s podaním žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu otca, nespôsobuje neurčitosť výroku rozsudku prvostupňového súdu skutočnosť, že okresný súd neprevzal do výroku zamietajúceho petitu celé znenie navrhovaného petitu. V danom prípade je postačujúce, a to z daného výroku vyplýva s dostatočnou určitosťou, že návrh otca v prejednávanej veci bol zamietnutý.
Pokiaľ otec namieta nedoručenie vyjadrenia matky zo strany prvostupňového súdu, toto pochybenie prvostupňového súdu (odvolací súd má za to, že vyjadrenie matky malo byť otcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené po zabezpečení ďalšieho originálu) neviedlo v konečnom dôsledku k odňatiu možnosti otcovi konať pred súdom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu je relevantné len také pochybenie prvostupňového súdu, ktoré vedie k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, ktorým sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
V danom prípade k takejto situácii nedošlo. Otec a jeho právny zástupca boli s obsahom vyjadrenia oboznámení na pojednávaní dňa 23. júna 2014. Bolo im umožnené sa k jeho obsahu vyjadriť. Z obsahu zápisnice, ktorá je verejnou listinou a z ktorej obsahu odvolací súd vychádza (pokiaľ nebol preukázaný opak), nevyplýva, že by otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu požadoval poskytnutie časového priestoru na oboznámenie sa s vyjadrením matky napr. formou odročenia pojednávania. Naopak, z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že otec a jeho právny zástupca na argumenty matky reagovali a postupom prvostupňového súdu im tak nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu otca za vecne správne, v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.
Pokiaľ otec v odvolaní namieta nesprávnu právnu aplikáciu ust. § 35 Zákona o rodine na daný skutkový stav veci, túto odvolaciu námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú.
Aj keď z ust. § 35 Zákona o rodine, a to z jeho výslovného znenia nevyplýva, že súd pri rozhodovaní, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností
(ku ktorým nepochybne patrí aj podanie žiadosti o zmenu priezviska ), skúma dôležitosť dôvodov na podanie žiadosti, táto skutočnosť je citovaným ustanovením prezumovaná a je nepochybné, že súd pri rozhodovaní o udelení súhlasu za jedného z rodičov na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, v danom prípade matky, je povinný zvažovať dôvody, ktoré rodiča - navrhovateľa k podaniu žiadosti o zmenu priezviska vedú. Dôvodom vyhovenia návrhu môžu len závažnejšie dôvody, ktoré sú v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsiahlu judikatúru, napr. rozhodnutie R 11/1973.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že navrhovateľ - otec, dôležité dôvody na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa v súlade so záujmom maloletého nepreukázal.
Priezvisko dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od narodenia a je dôvodné, aby sa akékoľvek konanie (správne) o zmenu priezviska viedlo iba výnimočne, z dôležitých dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa. Takéto dôvody v danom prípade nenastali.
Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že zmena priezviska dieťaťa je spôsobilá odstrániť nerovnováhu v právach a v povinnostiach rodičov, keď otec bol vylúčený z osobnej starostlivosti o dieťa.
Pokiaľ rodičia nedokázali zabezpečiť svojmu dieťaťu najprirodzenejšie prostredie na jeho výchovu, a to úplnú rodinu, v ktorej ho bude vychovávať matka aj otec, je len logické, že dieťa musí byť zverené do starostlivosti jednému z rodičov. Zákonným postupom pri narodení dieťaťa bolo určené jeho priezvisko, ktoré je totožné s priezviskom matky, pričom od narodenia dieťaťa nenastali žiadne dôležité dôvody pre podanie žiadosti na zmenu tohto priezviska dieťaťa.
Dôležitý dôvod na zmenu priezviska nevidí odvolací súd ani v skutočnosti, že otec si riadne plní práva rodiča, s dieťaťom sa stretáva a plní si vyživovaciu povinnosť, čo je zákonnou a zároveň aj morálnou povinnosťou každého rodiča. Zmena priezviska dieťaťa nie je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilá viesť k rozvoju bližšieho vzťahu otca a dieťaťa, ktorý je závislý od iných skutočností.
Odvolací súd, rovnako ako prvostupňový súd, nezistil dôvody, ktoré by boli súladné so záujmom dieťaťa pre udelenie súhlasu otcovi za matku na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
Z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.