Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/356/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci návrhu rodičov maloletého P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 6, W., t.č. umiestnený: SOS Kinderdorf Pinkafeld 7423, Pinkafeld, Hermann Gmeinder - Strasse 6, Rakúska republika, dieťa rodičov: matka - P.. N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 6, W. a otec - E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, M. nad Q., Česká republika, obaja zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, o vyžiadanie si právomoci, na odvolanie rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19.09.2022, č.k. -94, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení zamietol návrh rodičov maloletého P. M., nar. XX.XX.XXXX, na vyžiadanie si právomoci vo veci vedenej rakúskym súdom Bezirksgericht Neusiedl am See pod sp.zn. -2 a o pokračovanie vo výkone svojej právomoci založenej na Okresnom súde Bratislava II, na základe adopčného konania a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 8 bod 1, čl. 15 bod 1,2,3,4,5 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej „Nariadenie č. 2201/2003“), čl. 100 bod 1, čl. 13 bod 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej „Nariadenie č. 2019/1111“) konštatujúc, že v posudzovanom prípade je právomoc rakúskych súdov na rozhodovanie vo veci starostlivosti o maloletého daná v zmysle čl. 8 Nariadenia č. 2201/2003, ako súdov členského štátu, v ktorom mal maloletý obvyklý pobyt v čase začatia konania (podanie návrhu rakúskym kolíznym opatrovníkom, právny subjekt pre deti a mládež, Bezirkshauptmannschft Neusiedl am See zo dňa 30.06.2022). Nakoľko k začatiu konania došlo pred 01.08.2022 na toto konanie sa vzťahuje Nariadenie č. 2201/2003. Súd prvej inštancie uviedol, že bez ohľadu na skutočnosť, že o predosvojiteľskej starostlivosti a osvojení maloletého navrhovateľmi bolo rozhodované Okresným súdom Bratislava II, právomoc je daná nezávisle od predošlých konaní podľa aktuálneho obvyklého pobytu maloletého v čase začatia konania. Zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu maloletého prichádza do úvahy v zmysle čl. 9 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003 iba v konaní vo veci zmeny rozsudku o úprave styku počas trojmesačného obdobia po presťahovaní. Ak by aj v tomto konkrétnom prípade bola daná právomoc slovenských súdov, miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II nebola konaniami vo veciach osvojenia založená, nakoľko miestnu príslušnosť súdov možno založiť iba vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ku ktorým konania vo veciach osvojenia nepatria.

3. Súd prvej inštancie poukazujúc na predložené listiny a na skutočnosť, že bydlisko maloletého v čase začatia konania rakúskeho súdu bolo na adrese D., Rakúska republika, kde býval s oboma rodičmi, v A. navštevoval predškolské zariadenie a mal tam rodinné a sociálne väzby, dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania bol práve v Rakúsku. Pokiaľ rodičia uviedli, že materinským jazykom maloletého je slovenčina, maloletý je na území Slovenskej republiky zdravotne poistený, má tu obvodnú pediatričku a celú svoju rodinu zo strany matky, tieto skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie preukazujú osobitnú väzbu maloletého dieťaťa k Slovenskej republike. Pokiaľ rodičia uviedli, že od 01.09.2022 mal maloletý nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky na Slovensku v Základnej škole Kalinčiakova a ich rodina býva časť týždňa v rodinnom dome v rakúskom A. a druhú časť týždňa býva v Bratislave, súd prvej inštancie tieto tvrdenia považoval za účelové a irelevantné vzhľadom na už vyššie uvedené. Zdôraznil, že v zmysle čl.15 Nariadenia č. 2201/2003, ak by to bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, mohol by rakúsky súd , ktorý má právomoc vo veci samej, postúpiť vec súdu iného členského štátu, ak by bol tento vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci. Okresný súd Neusiedl am See v začatom konaní pod sp. zn. t dňa 08.07.2022 nariadil znalecké dokazovanie, je zrejmé, že koná vo veci samej a neprerušil konanie, resp. nepožiadal súd iného členského štátu, aby danú vec prevzal. 4. K možnému postúpeniu právomoci na žiadosť slovenského súdu, súd prvej inštancie po preskúmaní okolností konkrétneho prípadu dospel k záveru, že maloletý má síce osobitnú väzbu k Slovenskej republike, keď je miestom jeho pôvodného obvyklého pobytu a je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má maloletý, nie sú ale splnené ostatné podmienky na postúpenie právomoci. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je v záujme maloletého, aby došlo k postúpeniu právomoci, nakoľko sa v predmetnej veci jedná o konanie, v ktorom je potrebné postupovať neodkladne. Postúpením právomoci na Okresný súd Bratislava II by došlo k predĺženiu konania, čo by v súčasnej situácii, keď bol maloletý dočasne odňatý rodičom a je umiestnený v ústavnom zariadení SOS Kinderdorf Pinkafeld v Rakúsku, nebolo v jeho najlepšom záujme. V prípade začatia konania na Okresnom súde Bratislava II, by sa konanie predĺžilo minimálne o 2 mesiace, počas ktorých už rakúsky súd vykonáva úkony. Okresný súd Bratislava II zároveň dospel k záveru, že nie je ani vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci, nakoľko skutkové okolnosti, ktoré treba v tomto konaní skúmať sa uskutočnili v Rakúsku, sú zdokumentované v nemeckom jazyku, maloletý je v súčasnosti umiestnený v ústavnom zariadení SOS Kinderdorf Pinkafeld v Rakúsku a návrh vo veci samej podal rakúsky kolízny opatrovník, právny subjekt pre deti a mládež, Bezirkshauptmannschft Neusiedl am See. Skonštatoval, že predmetné konanie malo osobitnú väzbu v Rakúsku a Rakúsko preto je vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci. Pokiaľ rodičia poukazovali na to, že maloletý bol neoprávnene umiestnený v ústavnom zariadení SOS Kinderdorf Pinkafeld v Rakúsku, nie je im umožňovaný kontakt s maloletým a s maloletým je zle zaobchádzané, podľa názoru súdu prvej inštancie, tieto okolnosti neboli rozhodujúce pre postúpenie právomoci na Okresný súd Bratislava II, nakoľko neboli predmetom konania vedeného na Okresnom súde Neusiedl am See pod sp. zn. t (o umiestnení do zariadenia nerozhodoval súd, ale rakúsky kolízny opatrovník). 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej zdôraznil, že rodičia, ako účastníci konania vedeného na rakúskom súde by boli v zmysle čl. 15 bodu 1 písm. a) Nariadenia č. 2201/2003 aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej a prevzatie právomoci Okresným súdom Bratislava II, v prípade, že by rakúsky súd konanie prerušil a vyzval ich na podanie predmetného návrhu. Nakoľko k žiadnemu takémuto konaniu rakúskeho súdu nedošlo a rodičia (navrhovatelia) navrhovali, aby Okresný súd Bratislava II postupoval v zmysle čl.15 bodu 2 písm. c) Nariadenia č. 2201/2003 a právomoc si od rakúskeho súdu vyžiadal, títo nie sú oprávnení na podanie návrhu vo veci samej. Vo vzťahu k dohode o výlučnej voľbe súdu uzatvorenej rodičmi dňa 09.08.2022 súd prvej inštancie uviedol, že túto nepovažoval pre rozhodnutie o návrhu rodičov za relevantnú. Dohodou o výlučnej voľbe súdu uzatvorenej rodičmi dňa 09.08.2022 nemožno dodatočne založiť právomoc slovenského súdu vo veci starostlivosti o maloletého vedenej na Okresnom súde Neusiedl am See pod sp. zn. t, keďže takúto dohodu možno uzatvoriť v zmysle čl.10 bodu 1 písm. b) Nariadenia č. 2019/1111 iba v čase začatia konania, a to iba medzi všetkými účastníkmi konania. Súdy v zmysle Nariadení č. 2019/1111 a č. 2201/2003 postupujú právomoc a nie súdny spis, vo význame, že samotný súdny spis nie je postúpený a postúpenie právomoci zakladá právomoc súdu iného členského štátu. 6. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „“). 7. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie rodičia navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazujúc na výklad čl. 15 Nariadenia č. 2201/2003 podaného Súdnym dvorom v rozsudku z 27.10.2016,

CAFA/D,C-428/15 zdôraznili, že súd členského štátu môže postúpiť vec v oblasti rodičovských práv a povinností len súdu druhého členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu. Na účely určenia takejto väzby v konkrétnej veci je potrebné odvolať sa na faktory, ktorých vyčerpávajúci výpočet je uvedený v čl. 15 ods.3 písm. a) až e) nariadenia, ktoré sa týkajú miesta obvyklého pobytu daného dieťaťa v druhom dotknutom členskom štáte predtým alebo potom, ako sa na súde ktorý má obvykle právomoc, začalo konanie, štátnej príslušnosti dieťaťa, blízkosti dieťaťa s iným členským štátom z majetku, ktorý dieťa v tomto štáte vlastní a väzby ktorú má dieťa prostredníctvom svojich blízkych osôb s daným členským štátom. Podľa čl.15 odsek 1 Nariadenia č. 2201/2003 musí súd, ktorý má právomoc, porovnať význam a intenzitu všeobecnej väzby, ktorá ho spája s dotknutým dieťaťom podľa čl. 8 ods.1 tohto nariadenia, s významom a intenzitou osobitnej väzby, ktorú dokazuje jeden či viac faktorov vymenovaných v č. 15 ods.3 a ktoré v prejednávanej veci existujú medzi dieťaťom a niektorými inými členskými štátmi. Vzhľadom na skutočnosť, že matka a maloletý majú po celý čas trvalý pobyt na území SR, materinským jazykom maloletého je slovenčina, maloletý je na území Slovenskej republiky zdravotne poistený, má tú obvodnú pediatričku a celú svoju rodinu zo strany matky a od 01.09.2022 mal nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky na Slovensku (v ZŠ Kalinčiakova), mali rodičia za to, že význam a intenzitu osobitnej väzby významne prevyšujúcej k Slovenskej republike, konkrétne dokazuje štátna príslušnosť maloletého, miesto obvyklého pobytu maloletého, miesto obvyklého pobytu nositeľa rodičovských práv a povinností (rodičia s maloletým spoločne trávili na Slovensku všetky sviatky a voľné dni, a taktiež letné prázdniny, a teda počas roka išlo v priemere o viac času na Slovensku, ako v Rakúsku). S poukazom na čl.15 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 podľa ktorého postúpenie musí byť v najlepšom záujme dieťaťa zdôraznili, že príslušný súd musí posúdiť prípadný negatívny vplyv, ktorý môže mať takéto postúpenie na citové, rodinné a sociálne väzby dieťaťa, ktorého sa vec týka, alebo na jeho materiálnu situáciu.

8. Situáciu ohľadom maloletého odvolatelia vyhodnotili ako extrémne alarmujúcu, uvádzajúc nové okolnosti súvisiace s umiestnením maloletého. Zariadenie v poslednom období opustilo viacero detí, pričom jedno z nich utieklo, doposiaľ nedostali odpovede na nimi kladené otázky od personálu ani od sociálnych pracovníkov rakúskej kurately, matke nebolo doposiaľ objasnené, z akého dôvodu jej bolo odobraté dieťa, maloletému bol zrušený pobyt v rodičovskom dome v A., od septembra 2022 musel nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky v provizórnej škole v Rakúsku. Rodičia dali do pozornosti posmešné správanie psychologičky p. G. pri hodnotení výsledkov maloletého P. v škole. Skonštatovali, že starostlivosť o výchovu a vzdelávanie zo strany rakúskej kurately bola absolútne na nedostatočnej úrovni, čo spôsobilo regres maloletého vo vývine a vzdelávaní, rodičom bolo systematicky znemožňované pripraviť dieťa na školu, vzdelávanie dieťaťa je nedostatočné a po ich žiadosti nebolo doposiaľ realizované stretnutie s rakúskou triednou učiteľkou. Podľa názoru rodičov rozhodnutia a postup rakúskych orgánov a súdov neboli vykonávané s prihliadnutím na záujem maloletého, nedochádza k akémukoľvek konaniu v prospech zlepšenia situácie maloletého, dňa 06.07.2022 nariadené znalecké dokazovanie nebolo do dňa 13.10.2022 vykonané, čím prvoinštančný súd odôvodňoval záujem dieťaťa nechať konanie prebiehať v Rakúsku. Uskutočnené vyšetrenie maloletého dňa 07.10.2022 bolo prvé a jediné vyšetrenie dieťaťa a nakoľko bolo vykonané v nemeckom jazyku a bez prítomnosti tlmočníka, rodičia ho označili za irelevantné (z toho istého dôvodu nebolo uznané vyšetrenie rodičov zo dňa 04.08.2022). Zo strany rakúskej sociálnej kurately opakovane dochádza k reštrikčným opatreniam voči rodičom maloletého, rodičia sa môžu s maloletým rozprávať výhradne po nemecky, resp. v prítomnosti prekladateľa, sociálne pracovníčky nútili zariadenie, aby obmedzilo styk dieťaťa s rodičmi na 1-krát za týždeň, podania na rakúsky súd zo strany rakúskej sociálnej kurately sú vždy vyhotovené tak, aby čo najviac účelovo obmedzili akýkoľvek kontakt rodičov s maloletým (obsahujú nepravdivé vyjadrenia). V poslednom konaní sociálna pracovníčka p. L. konštatovala, že nie je jasné, či „adoptívni rodičia“ netrpia kognitívnym deficitom, alebo psychiatrickým ochorením, preto je urgentne nutná psychiatrická diagnostika oboch „adoptívnych rodičov.“ V tejto súvislosti rodičia uviedli, že otec maloletého podstúpil dobrovoľne psychiatrické vyšetrenie ešte v úvode konania. Konanie a postup rakúskych úradov a súdov je obštrukčné a porušujúce právo na spravodlivé súdne konanie, garantované čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Matke a otcovi je neustále odopierané právo na ustanovenie tlmočníka zo strany rakúskych orgánov, a taktiež všetky dokumenty im doručované zo strany rakúskych orgánov sú vyhotovené iba v nemeckom jazyku, bez nároku na akýkoľvek preklad. Vzhľadom na uvedené mali za to, že aj v tomto prípade dochádza k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej „“) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania rodičov.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie skutkovo a právne odôvodnil svoju úvahu o zamietnutí návrhu rodičov maloletého P., nar. XX.XX.XXXX, na vyžiadanie si právomoci vo veci vedenej rakúskym súdom Bezirksgericht Neusiedl am See pod sp.zn. -2 a o pokračovanie vo výkone svojej právomoci založenej na Okresnom súde Bratislava II na základe adopčného konania, pričom v napadnutom zamietajúcom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o posudzovanom návrhu podstatný význam a v rozhodnutí sa náležitým a dostatočným spôsobom vyporiadal s podstatnými skutkovými okolnosťami, ktorými rodičia odôvodňovali svoj návrh , majúcimi zásadný význam pre rozhodnutie (, ), ktorú argumentáciu rodičia následne zopakovali v podanom odvolaní. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k zásadným odvolacím námietkam odvolateľov.

11. Odvolací súd sa plne zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v posudzovanom prípade je právomoc rakúskych súdov na rozhodovanie vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému P. M. daná v zmysle čl. 8 Nariadenia č. 2201/2003 , keďže v tomto členskom štáte mal maloletý v čase začatia konania (podania návrhu rakúskym kolíznym opatrovníkom na rakúsky súd) obvyklý pobyt. Konštatuje, že rodičia v podanom návrhu a doloženými listinnými dôkazmi neuvádzali skutkové okolnosti a nepredkladali dôkazy, ktorých výsledkom by bola úvaha o tom, že obvyklý pobyt maloletého bol v čase začatia konania vo veci rodičovských práv k maloletému pred Okresným súdom Neusiedl am See (Rakúska republika), na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že z návrhu a doložených listín jednoznačne vyplýva, že bydlisko maloletého bolo v čase začatia konania pred rakúskym súdom na adrese D. Rakúska republika, kde býval s oboma rodičmi, maloletý v A. navštevoval materskú školu a v mieste bydliska mal rodinné prostredie (určené vzhľadom na jeho vek rodičmi, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň) a aj sociálne väzby. Tvrdenia o tom, že od 01.09.2022 mal maloletý nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky na Slovensku v Základnej škole Kalinčiakova a o tom, že rodina býva časť týždňa v rodinnom dome v rakúskom A. a druhú časť týždňa v Bratislave, rodičia nepreukázali a súd prvej inštancie ich správne považoval za účelové a nemajúce za právne významné k otázke posúdenia obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.

12. Súdu prvej inštancie prisvedčuje, že tvrdenia rodičov o tom, že materinským jazykom maloletého je slovenčina, maloletý je na území Slovenskej republiky zdravotne poistený, má tu obvodnú pediatričku, celú svoju rodinu zo strany matky a má štátnu príslušnosť k Slovenskej republike, preukazujú len osobitnú väzbu maloletého k Slovenskej republike (čl. 15 bod 3 Nariadenia č. 2201/2003).

13. Podľa čl. 15 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003, vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu: a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu podľa odseku 4; alebo b) požiadali súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 5. 14. Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia č. 2201/2003 odsek 1 sa vzťahuje a) na návrh účastníka; alebo b) z vlastného podnetu súdu; alebo c) na žiadosť súdu iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu podľa odseku 3. S postúpením na základe vlastného podnetu súdu alebo na žiadosť súdu iného členského štátu musí súhlasiť aspoň jeden z účastníkov. 15. Podľa čl.15 bod 3 Nariadenia č. 2201/2003 dieťa má osobitnú väzbu k členskému štátu podľa odseku 1, ak tento členský štát: a) sa stal miestom obvyklého pobytu dieťaťa potom, ako sa na súde, ktorý je uvedený v odseku 1, začalo konanie; alebo b) je miestom pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa; alebo

c) je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má dieťa; alebo d) je miestom obvyklého pobytu nositeľa rodičovských práv a povinností; alebo e) je miestom, kde sa nachádza majetok dieťaťa, a vec sa týka opatrení na ochranu dieťaťa vo vzťahu ku správe, udržiavaniu alebo nakladaniu s týmto majetkom. 16. Podľa čl. 15 bod 4 Nariadenia č. 2201/2003 súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, určí lehotu, v ktorej sa na súde tohto iného členského štátu musí začať konanie podľa odseku 1. Ak sa v tejto lehote na súdoch konanie nezačalo, súd, na ktorom už konanie začalo, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14. 17. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Neusiedl am See koná vo veci rodičovských práv a povinností k maloletému P. M. (sp.zn. t), dňa 08.07.2022 nariadil znalecké dokazovanie, nariadil stretnutie rodičov u súdneho znalca a vyšetrenie dieťaťa, neprerušil konanie, resp. nepožiadal súd iného členského štátu, aby danú vec prevzal. Uvedené znamená, že rodičia nie sú oprávnení (aktívne legitimovaní) na podanie návrhu vo veci samej (týkajúcej sa rodičovských práv k maloletému dieťaťu), keďže ako účastníci konania vedeného na rakúskom súde by mohli podľa čl.15 bod 1 písm. a/ Nariadenia č. 2201/2003 podať návrh na začatie konania vo veci samej a na prevzatie právomoci Okresným súdom Bratislava II iba v prípade, ak by rakúsky súd konanie prerušil a vyzval rodičov na podanie návrhu.

18. Pokiaľ ide o návrh rodičov na postup Okresného súdu Bratislava II podľa čl. 15 bodu 2 písm. c/ Nariadenia č. 2201/2003 na vyžiadanie si právomoci od rakúskeho súdu , súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že maloletý má síce osobitnú väzbu k Slovenskej republike (ktorej kritériá upravuje čl. 15 bod 3 Nariadenia č. 2201/2003), ktorá je miestom jeho pôvodného obvyklého pobytu a je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má maloletý. Zohľadňujúc okolnosti danej veci a postup rakúskeho súdu, ktorý začal konať vo veci rodičovských práv k maloletému P. M., v konaní vykonáva úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci, zároveň je vhodnejším súdom na konanie a rozhodnutie z dôvodu, že skutkové okolnosti , ktoré je potrebné skúmať sa uskutočnili v Rakúsku, sú zdokumentované v nemeckom jazyku, maloletý je v súčasnosti umiestnený v ústavnom zariadení SOS Kinderdorf Pinkafeld v Rakúsku, návrh vo veci samej podal rakúsky kolízny opatrovník (právny subjekt pre deti a mládež, Bezirkshauptmannschft Neusiedl am See) a neefektívnym a nehospodárnym postúpením právomoci na Okresný súd Bratislava II by došlo k sťaženiu a spomaleniu dokazovania vo veci a nárastu nákladov na cestovné, tlmočné a prekladateľské, aj odvolací súd dospel k záveru, že rodičmi navrhovaný postup nie je v záujme maloletého dieťaťa a vhodnejším miestom na prejednanie a rozhodnutie je pred rakúskym súdom (ktorý vo veci aj koná). Na odvolacie námietky rodičov týkajúce sa postupu rakúskeho súdu a ním vymenovaného znalca odvolací súd neprihliadal, keďže tieto nemajú žiaden právny a skutkový význam pre rozhodnutie o návrhu rodičov. Naviac, v tomto konaní o posudzovanom návrhu rodičov, nie je možné preskúmavať postup a rozhodovanie právomocného súdu iného štátu v konaní vo veci rodičovských práv k maloletému P. M., voči ktorého postupu v konaní a vydávaným rozhodnutiam v konaní, majú rodičia nepochybne možnosť využiť systém námietok, resp. opravných prostriedkov uvedených v príslušnom procesnom predpise.

19. Rovnako odvolací súd neohol prihliadať na tvrdenia rodičov v odvolaní týkajúcich sa neoprávneného umiestnenia dieťaťa v ústavnom zariadení SOS Kinderdorf Pinkafeld v Rakúsku, námietok voči úrovni starostlivosti zariadenia o dieťa, o neumožňovaní dostatočného kontaktu s maloletým, ktorý prebieha pod dohľadom a výlučne v nemeckom jazyku, ktoré nemajú k posudzovanému návrhu rodičov žiaden skutkový a právny význam. Rodičom dáva do pozornosti potrebu signalizovania týchto skutočností právomocnému súdu.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( ). 21. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s C.m.p.. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).