Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-249-2013.pdf
PDF · 99.58 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/249/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: Š. Y., nar. XX.X.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX V., zast. opatrovníkom: K. F., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob o zaplatenie sumy 921,10 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 423,19 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 59,77 eur od 12.5.2009 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 345,56 eur od 12.6.2009 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 17,86 eur od 12.7.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 497,91 eur s príslušenstvom zamieta.
III. Súd vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripúšťa.
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 11.5.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 921,10 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom záväzku poskytovateľa (právneho predchodcu žalobcu) bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť účastníka (žalovaného) platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 05/2009 do 07/2009, čím porušil zmluvné povinnosti. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 423,19 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 497,91 eur.
Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt nie je súdu známy. Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Písomným podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovaného.
Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 10.10.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 05/2009 do 07/2009, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za služby.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 423,19 eur za neuhradené služby. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 497,91 eur označenej ako zmluvná pokuta súd konštatuje, že uplatnená zmluvná pokuta bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.12.2013, sp. zn. 5C 54/2013).
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie
zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
Na základe uvedených skutočností súd uplatnenú zmluvnú pokutu nepodrobil ďalšiemu skúmaniu a návrh na jej zaplatenie spolu s príslušenstvom zamietol.
Podaním zo dňa 2.10.2013 žalobca vyslovil svoje stanovisko k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania. V prípade vstupu vedľajšieho účastníka do konania musí ísť o návrh na rozhodnutie o práve podľa osobitného predpisu a takýto návrh musí súd pripustiť. Ide o stup do konania na strane žalovaného v prípadoch, ak tu existuje verejný záujem. Z ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže vstupovať do konaní aj právnická osoba, avšak len vo veciach ochrany práv spotrebiteľa. Z uvedených ustanovení vyplýva, že sa má jednať o žaloby, ktorých predmetom je ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany práv jedného spotrebiteľa.
Ďalšou podstatnou podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, je súhlas hlavného účastníka, na ktorého strane chce vedľajší účastník vystupovať. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.2.2013, sp. zn. 3Cdo 188/2012, podľa ktorého je pojmovo vylúčené, aby vedľajší účastník do konania vstúpil napriek nesúhlasu účastníka konania, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný. Súdy sú povinné túto okolnosť zisťovať. V danom prípade nie je možné aplikovať § 101 ods. 3 O.s.p.
Ďalej podľa názoru žalobcu, nie je účasť vedľajšieho účastníka v konaní účelná, nakoľko súd je ex offo povinný skúmať nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka v tomto smere nie je žiadnou pridanou hodnotou.
Vedľajší účastník vstupom do konania získava informácie o citlivých údajoch spotrebiteľa ako účastníka konania, jeho meno a priezvisko, adresu, jeho zamestnanie, typ uzavretej zmluvy, jeho platobnú disciplínu. Takýmto poskytovaním osobných údajov dochádza k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov, k porušeniu telekomunikačného tajomstva podľa § 55 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. Ide i o porušenie čl. 19 Ústavy SR, kde je garantované právo na súkromie.
Vzhľadom na všetky uvedené argumenty žalobca žiadal, aby súd vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného nepripustil.
Súd prvého stupňa sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zákon nemal na mysli vstup vedľajšieho účastníka do konaní, kde predmetom konania je individuálna žaloba proti spotrebiteľovi. Žiadne takého vymedzenie príslušné právne predpisy neobsahujú a výklad, ktorý žalobca používa je formalistický a reštriktívny. Pod práva spotrebiteľa je možné zahrnúť i právo na spravodlivý súdny proces, právo využiť všetky prostriedky svojej obrany na súde a napokon i právo využitia inštitútu vedľajšieho účastníctva. Súd vyjadruje svoje presvedčenie, že cieľom zákonodarcu nebolo vyňať individuálne žaloby proti spotrebiteľom z výkladu ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p.
Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu a tou je absencia súhlasu účastníka, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, je potrebné sa so žalobcom stotožniť v tom, že účelu vedľajšieho účastníctva odporuje existencia nesúhlasu toho účastníka, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný.
V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žalovaný sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nijako nevyjadril. Fakt, že žalovaný je v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu, ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemožno bez ďalšieho dovodiť ako jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania. Súd v konaní postupuje i keď sú účastníci konania nečinní a je povinný rozhodnúť o námietke vedľajšieho účastníctva v konaní napriek pasivite žalovaného.
Čo sa týka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a námietky žalobcu, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a účasť vedľajšieho účastníka v konaní nie je preto pridanou hodnotou, súd uvádza, že namietať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve nie je jediným spôsobom obrany, ktorú vedľajší účastník k dispozícii má. Na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských sporoch súd prihliada ex offo, avšak nemôže ex offo napríklad prihliadať na premlčanie nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí so stanoviskom žalobcu a tvrdeniami, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného, ktorý je spotrebiteľom, je nadbytočná.
Súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na porušovanie zákona o osobných údajoch, čl. 19 Ústavy SR a zákona o elektronických komunikáciách. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania hlavných účastníkov vždy upovedomí, resp. je povinný tak urobiť a dať im priestor, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ich vstupom do konania. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez vedomia spotrebiteľa. Pokiaľ by spotrebiteľ vyslovil so vstupom vedľajšieho účastníka výslovný nesúhlas, musel by súd túto skutočnosť zohľadniť. Nečinnosť hlavného účastníka, nevyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nie je možné ako nesúhlas vykladať.
Zaoberajúc sa všetkými uvedenými argumentmi žalobcu súd dospel k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného spĺňa zákonné podmienky a je potrebné jeho účasť v konaní pripustiť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 423,19 eur s príslušenstvom a žalovaný bol úspešný v časti zaplatenia sumy 497,91 eur s príslušenstvom.
Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu a žalovaného súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).