Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/128/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Mesto Malacky, Bernolákova 5188/A, Malacky, zastúpený Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., Bratislava, Mlynské nivy 10, Twin City Tower, proti žalovaným : 1. O.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. XXXX/ X, 2. L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. XXXX/XX, 3. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K.. X. E. X, 4. S.. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. XXX/XX, 5. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. XXX/XX, 6. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom BrI., T. XXXX/X, 7. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. XX, 8. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. XXX/XX, 9. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. XXX/ XX, 10. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Š. XXX, 11. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX, 12. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX, 13. pS.. D.. E. Š., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. XX, 14. O.. Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. I. XX, 15. O.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. I. XX, 16. C.. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, B. XXXX/XX, 17. neb. S. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., U. X, zomrel dňa 19.04.2012, 18. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. X, 19. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXXX/XX, žalovaní (okrem žalovaného 17) zastúpení SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 2. 5. 2022 č.k. - 260, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaní 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18, 19 m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu voči žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19, a to s poukazom na ust. , , , keď žalobca voči označeným žalovaným vzal žalobu späť, a to ešte pred začatím pojednávania vo veci. Konanie voči žalovanému 17 zastavil súd prvej inštancie na základe ust. , , , , po zistení, že žalovaný 17 (S. E.) zomrel dňa 19. 4. 2012, t. j. ešte pred podaním žaloby (žaloba bola podaná na súde dňa 30. 1. 2020).

2/ Zároveň rozhodol o náhrade trov konania a to tak, že náhradu trov konania voči žalovanému 17 nepriznal žiadnej zo strán, keď v danom prípade smerovala žaloba žalobcu voči subjektu, ktorý nemal procesnú subjektivitu.

3/ O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19 rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, a to podľa , . Súd prvej inštancie mal za to, že bolo potrebné skúmať procesnú zodpovednosť (zavinenie) za zastavenie konania, pričom dospel k záveru, že v danom prípade konanie žalovaných po začatí sporu (uzatvorenie

nájomných zmlúv so žalobcom) nemožno považovať za konanie, ktorým by splnili žalobcom v žalobe uplatňované právo na vypratanie nehnuteľností. K späťvzatiu žaloby žalobcom teda nedošlo z dôvodu, že by žalovaní splnili to, čoho sa žalobca voči nim žalobou domáhal. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že to bol žalobca, kto späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, čím žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania.

4/ Osobitne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol aj to, že sa v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania zaoberal aj otázkou, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žiadnej zo strán sporu v zmysle ust. , pričom takéto dôvody nezistil. Samotná skutočnosť, že žalobca po iniciovaní sporu znížil výšku ním požadovaného nájomného za pozemky, na ktorých sa nachádzajú stavby jednotlivých žalovaných, a to v takom rozsahu, že s ním žalovaní uzatvorili nové nájomné zmluvy, nevyhodnotil ako dôvod, pre ktorý by súd nemal žiadnej zo strán priznať náhradu trov konania. K takémuto kroku (zníženiu výšky požadovaného nájomného) mohol žalobca pristúpiť už pred samotným podaním žaloby na súd, nakoľko jediným dôvodom, pre ktorý žalovaní odmietali so žalobcom uzatvoriť nové nájomné zmluvy, bola neprimeraná výška nájomného. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca sa žalobou domáhal odstránenia stavieb, pričom žalovaní jeho nároku nevyhoveli a žalobca sám sa rozhodol pokračovať v nájomnom vzťahu so žalovanými. Žalovaným v spore vznikli trovy, keďže boli v konaní právne zastúpení.

5/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým priznal žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 18 a 19. Odvolanie podal žalobca z dôvodu, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca predovšetkým nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že to bol on, kto zavinil zastavenie konania. Rozhodnutie súdu o trovách je zároveň podľa jeho názoru arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko z neho nemožno určiť, na základe akých skutočných dôvodov rozhodol súd o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným. Žalobca zdôraznil, že k podaniu žaloby pristúpil z dôvodu, aby zabránil tomu, aby došlo v zmysle § 676 ods. 2 Obč. zák. k predĺženiu nájomných zmlúv uzatvorených medzi ním a žalovanými na dobu určitú. Ak nechcel žalobca akceptovať nejaké automatické obnovenie nájomných zmlúv, nemal inú možnosť, ako podať na súd žalobu, ktorou sa podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. domáhal voči žalovaným vypratania prenajatých nehnuteľností. Pokiaľ by žalovaní dobrovoľne pristali na návrh žalobcu na uzatvorenie nájomných zmlúv k pôvodne prenajatým nehnuteľnostiam za nových podmienok navrhovaných žalobcom včas - t.j. ešte pred podaním žaloby na súd, a zároveň, pokiaľ by mal žalobca k dispozícii aj inú zákonnú možnosť ako zabrániť nevýhodnému predĺženiu nájomných zmlúv uzatvorených so žalovanými na dobu určitú, žalobca by k podaniu žaloby o vypratanie na súd nemusel nikdy pristúpiť. Keďže však žalovaní pristúpili k uzatvoreniu nových nájomných zmlúv k nehnuteľnostiam žalobcu až po tom, ako došlo k podaniu žaloby žalobcu na súd, tak žalovaní nielen že zavinili potrebu iniciovať prebiehajúce súdne konanie, ale aj pristúpiť k jeho zastaveniu - s ohľadom na uzatvorenie nových nájomných zmlúv už žalobca nemohol mať objektívne záujem na pokračovaní sporu, a teda musel pristúpiť k späťvzatiu žaloby. Žalovaní vznik tohto konanie nielen že zapríčinili ale svojím aktívnym konaním spôsobili aj faktické odpadnutie predmetu sporu a stým spojenú potrebu súdne konanie zastaviť.

6/ Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, týkajúcu sa kvality odôvodnenia súdneho rozhodovania. Keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o práve na náhradu trov konania zohľadnil skutočnosť, že zastavené súdne konanie bolo žalobcom začaté výhradne pre konanie žalovaných a vďaka následnej aktivite žalovaných bolo aj zastavené, nie je možné pochybovať o tom, že odvolaním napadnuté uznesenie neposkytuje presvedčivé a náležité odôvodnenie, ktoré by dokázalo ozrejmiť úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu priznať žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Žalobca z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že naopak žalobcovi prizná voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rovnako mu prizná aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7/ V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého má žalobca voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobca žiada, aby odvolací súd

napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov ako prvoinštančného tak aj odvolacieho konania.

8/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní tak, že navrhli odvolaciemu súdu v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, keď s napadnutým uznesením sa stotožňujú. Poukazovali na to, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia užívajú pozemky v chatovej oblasti Vampíl nepretržite už desiatky rokov Nájomcom boli pozemky odovzdané do užívania pôvodne na 99 rokov za účelom výstavby rekreačných chát; postupne bola celá oblasť zastavaná a jednotlivé stavby boli v ďalších rokoch legalizované. Užívatelia si po celý čas plnili daňové povinnosti a platili aj za prípojku elektriny. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k dotknutým pozemkom v rámci delimitácie československého štátneho majetku. K usporiadaniu vlastníckych vzťahov pristúpil až v r. 2000, keď začal s nájomcami uzatvárať dlhodobé nájomné zmluvy. Napriek dlhodobému nájomnému vzťahu, ktorého podmienky sa zásadne počas dvadsiatich rokov nemenili, pristúpil žalobca k razantnému zvýšeniu požadovaného nájomného iba dva týždne pred uplynutím doby nájmu. Nová hodnota nájomného bola stanovená na úrovni 1,50 €/m2 pozemkov pod rekreačnými chatami a 3 €/m2 priľahlej plochy. Pôvodné nájomné v r. 2000 bolo 9,50 Sk (0,315 €/m2) zastavanej a 4 Sk (0,132 €/m2) nezastavanej plochy. Navrhovaná zmena tak predstavovala navýšenie nájomného pri ploche pod chatami cca päťnásobné a v prípade nezastavanej plochy viac ako desaťnásobné. Prijatím výraznej zmeny dva týždne pred skončením doby nájmu žalobca zmaril žalovaným možnosť zaujať voči návrhu akékoľvek vecné stanovisko. Musel si byť pritom vedomý toho, že niektorí zo žalovaných využívajú rekreačné chaty celoročne a že do nich investovali nemalé finančné prostriedky. Naopak, podľa žalovaných túto skutočnosť zneužil, keď predpokladal, že vlastníci chát pristúpia (aj pod časovým tlakom) k uzavretiu nových nájomných zmlúv alebo pozemky radšej odkúpia za iracionálne ceny. Žalovaní sa tak ocitli v pozícii „rukojemníkov“; žalobca špekulatívne využíva svoje postavenie vlastníka a zároveň sa tak snaží žalovaných prinútiť k odkúpeniu pozemkov za mimoriadne nevýhodných podmienok. Nakoľko žalovaní na túto hru nepristúpili, podal žalobca žalobu o vypratanie prenajatých pozemkov, a to odstránením stavieb žalovaných, ktoré sú na nich umiestnené. Žalovaní sú pritom legitímnymi vlastníkmi týchto stavieb; k vybudovaniu stavieb došlo legálne, so súhlasom vlastníka; navyše výrazne skôr, ako k pozemkom nadobudol vlastníctvo žalobca. Žalovaní dodali, že v socialistickom režime, kedy stavby vznikali, bolo pre bežných obyvateľov v podstate nemožné stavať na „vlastnom“ pozemku, keďže klasické súkromné vlastníctvo takmer neexistovalo. Všetka výstavba musela prebiehať na cudzích, spravidla štátnych pozemkoch.

9/ Žalovaní uviedli, že v prípade zastavenia konania môže súd priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi v dôsledku späťvzatia žaloby iba v prípade, ak žalovaná strana dobrovoľne splnila to, čoho sa žalobca domáhal. Táto podmienka však v danom prípade evidentne splnená nie je, keďže k odstráneniu stavieb nedošlo. Naopak okolnosti prípadu a hlavne nekalý postup žalobcu svedčia o tom, že zastavenie konania možno pričítať výlučne jemu. Keďže sporové strany uzavreli nové nájomné zmluvy, žalobca bol nútený vziať žalobu späť; nie však preto, že žalovaní splnili, čoho sa žalobou domáhal, ale z dôvodu, že žaloba nemohla po uzavretí nájomných zmlúv obstáť z hľadiska hmotného práva. Žalovaní mali totiž nespochybniteľný právny dôvod na užívanie dotknutých pozemkov.

10/ Na vyjadrenie žalovaných podal žalobca odvolaciu repliku (č.l. 330 a nasl. spisu), v ktorej uviedol, že žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú celý rad s vecou nesúvisiacich skutočností, ktorý ale nemôže spochybniť skutočnosť, že podať žalobu a neskôr návrh na zastavenie konania zapríčinili žalovaní. Žalobca zopakoval, že s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. inicioval konanie v snahe zabrániť predĺženiu nájomných zmlúv uzatvorených medzi ním a žalovanými na dobu určitú. Keďže však žalovaní pristúpili k uzatvoreniu nových nájomných zmlúv k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu až po tom, ako žalobca podal na súde žalobu, boli to žalovaní, kto zavinil potrebu začať súdne konanie, ale aj jeho zastavenie, keď žalobca vzhľadom na uzatvorenie nových nájomných zmlúv stratil objektívne záujem na ďalšom pokračovaní v súdnom konaní. Nemôže byť preto žalobcovi na škodu to, že dotknutý spor medzi žalobcom a žalovanými neskončí rozsudkom, ktorým by súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaným prikázal vypratať prenajaté nehnuteľnosti - teda tie, ktoré žalovaní v súčasnosti užívajú na základe nových nájomných zmlúv. Žalobca zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd výrok o trovách konania zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, prípadne, aby odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) právo.

11/ Na vyjadrenie žalobcu podali žalovaní odvolaciu dupliku (č.l. 349 spisu), v ktorej len stručne zotrvali na svojej už prezentovanej argumentácii, keďže žalobca žiadne nové skutočnosti alebo neuviedol. Žalovaní navrhujú napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

12/ Ďalšie podania strany sporu neučinili.

13/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách konania) v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14/ Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 15/ Citované ust. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ako už uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 16/ V danom prípade je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby o vypratanie nehnuteľností, pritom žalovaní nehnuteľnosti nevypratali; žalovaní sa teda nezachovali v zmysle požiadavky uplatňovanej v konaní žalobou. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že odpadol predmet žaloby, nakoľko žalobca so žalovanými uzavrel nové nájomné zmluvy (o nájme nehnuteľností, ktorých vypratania sa žalobca domáhal). V danej právnej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom, a to ešte pred začatím konania vo veci, v situácii, kedy žalovaní svojím konaním (po podaní žaloby na súde) nenaplnili požiadavku žalobcu, obsiahnutú v jeho žalobnom petite. Z procesného hľadiska tak jednoznačne žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobcom za daných okolností je potom právo žalovaných, aby im žalobca nahradil trovy, ktoré museli v konaní vynaložiť na svoju obranu. Naopak, žalobcovi, ktorý zavinil (procesne) zastavenie konania, za daných okolností nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania. 17/ Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 18/ Súd prvej inštancie tiež skúmal, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali podľa žalovaným výnimočne náhradu trov konania nepriznať, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že takéto dôvody nie sú dané. Ustanovenie znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ust. teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon () bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd výnimočné okolnosti, odôvodňujúce aplikáciu ust. z obsahu spisového materiálu rovnako nezistil. Navyše pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nutné vziať do úvahy aj fakt, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaní, ktorí bránili svoje právo, nedostali náhradu trov konania, ktoré v ňom museli vynaložiť. 19/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (týkajúcom sa trov konania) potvrdil podľa ust. ako vecne správne. 20/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, vzhľadom na plný úspech žalovaných v odvolacom konaní (, , v spojení s ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).