Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-177-2021.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/177/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Rozsudok
v mene Slovenskej republiky
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslavom Vilímom, AK so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: A. L., D.. XX.XX.XXXX, N. O. X, U., o zaplatenie 77,86 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 77,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 77,86 Eur počítaný od 06.05.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) elektronicky dňa 28.11.2021, domáha uloženia žalovanému povinnosť plnenia vyčíslenú v sume 77,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 77,86 Eur od 06.05.2020 do zaplatenia, ako aj si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok odvodzoval z porušenia zmluvných podmienok žalovaným, vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu - poistnej zmluvy.
2 . O žalobe rozhodol okresný súd platobným rozkazom č. k. 15Csp/177/2021-40 zo dňa 14.01.2022 (ďalej len „platobný rozkaz“), ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk vzhľadom k tomu, že zásielky sa vracali nedoručené s poznámkou poštového doručovateľa „adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote“, z ktorého dôvodu okresný súd po neúspešnom zisťovaní pobytu žalovaného, ako aj neúspešnom doručovaní zásielky prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia, zrušil platobný rozkaz uznesením č. k. 15Csp/177/2021 - 65 zo dňa 14.10.2022. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2022.
3. Uznesením č. k. 15Csp/177/2021-67 zo dňa 14.10.2022 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, ktorú výzvu súd doručoval žalovanému spolu so žalobou, ako aj prílohami a ostatnými listinami aj poštou a aj postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 veta druhá, zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke okresného súdu. Žaloba bola postupom podľa § 116 ods. 2 druhá veta CSP doručená žalovanému dňa 04.11.2022 (v spise na čl. 72). Listinné doklady doručované poštou neboli opäť doručené, opäť vrátené s poznámkou poštového doručovateľa - :neprevzaté v odbernej lehote“. Následne (po doručení žaloby tzv. fikciou) súd doručoval žalovanému opätovne uznesenie - výzva na vyjadrenie sa k žalobe spolu so žalobou, ako aj s ostatnými listinnými dokladmi, ktorá zásielka bola vrátená súdu dňa 14.12.2022 nedoručená znova, s rovnakou poznámkou poštového doručovateľa (čl. 75). Uvedeným dňom sa zásielka považuje za doručenú aj napriek tomu, že žalovaný sa o nej nedozvedel (§ 111 ods. 3 CSP). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril žiadnym spôsobom. Tu súd poukazuje aj na to, že žalovaný bol kontaktovaný aj na zistenú e - mailovú adresu, na ktorý dotaz nereagoval vôbec, ako aj bola kontaktovaná matka žalovaného, ktorá ale podľa jej udania nemala žiadny kontakt na žalovaného, uviedla len, že pracuje v Českej republike s tým, že sa mala pokúsiť zohnať kontakt na žalovaného, alebo adresu jeho pobytu v Českej republike. Tieto skutočnosti týkajúce sa žalovaného následne ale súdu oznámené neboli.
4. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vyhlásil dňa 31.01.2023 v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 23.01.2023 (č. . 81).
5. O žalobe okresný súd rozhodol na základe nasledovných listinných dokladov: čl. 1-3 žaloba, čl. 6
- kompetenčný a podpisový poriadok, čl. 10 - návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 04.07.2018, čl. 12 - poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X, čl. 14-18 -všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čl. 19
- dodatok č. 1 k všeobecným poistným podmienkam pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čl. 20 - oznámenie o zániku poistnej zmluvy č. XXX// XXXXXX-X, čl. 21 - výpis z účtu poistnej zmluvy - predpisy a úhrady žalovaného, čl. 40 platobný rozkaz z 14.01.2022, čl. 49,50, 53-55 - dotazy smerujúce k zisťovaniu pobytu žalovaného, čl. 50, 59 a 62 - odpoveď OO PZ, odpoveď Sociálnej poisťovne a odpoveď zamestnávateľa, čl. 65 uznesenie, ktorým bol zrušený platobný rozkaz, právoplatné dňa 13.12.2022, čl. 67 uznesenie zo dňa 14.10.2022, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe.
6.1. Z uvedených listinných dokladov, obsahu žaloby, ako aj obsahu celého spisového materiálu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6.2. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 04.07.2018 poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X (ďalej len „poistná zmluva“) predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím a so štvrťročnými splátkami v sume 23,28 Eur. Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na deň 04.07.2018. Žalobca poukázal na všeobecné poistné podmienky, podľa ktorých je poistné stanovené pre ročné poistné obdobie a poistník je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobia s tým, že poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia. Ak je v poistnej zmluve dohodnuté, že poistné bude platené vo forme štvrťročných splátok, prvá splátka poistného je splatná v deň začiatku poistenia. Každá ďalšia splátka poistného je splatná v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku poistenia, a to tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po splatnosti predchádzajúcej splátky poistného. V zmysle uvedených všeobecných poistných podmienok bolo potom štvrťročné poistné splatné k 04.07.; 04.10.; 04.01. a 04.04. príslušného kalendárneho roka. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný uhradil poistné od začiatku poistenia dňa 04.07.2018 do 03.07.2019, o čom predložil aj doklad - výpis z účtu k poistnej zmluve. Ďalej s odkazom na príslušné ustanovenia zákona (ktoré žalobca v žalobe citoval), žalobca uviedol, že poistná zmluva zanikla o 00.00 hod. dňa 05.05.2020 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Zánik poistnej zmluvy mal byť žalovanému aj písomne oznámený, ktorým oznámením bol žalovaný zároveň vyzvaný aj na úhradu dlžného poistného. Pohľadávku žalovaného žalobca vyčíslil v sume 77,86 Eur a to ako súčet troch štvrťročných splátok po 23,28 Eur za obdobie od 04.07.2019 do 03.04.2020, t. j. 3 x 23,28 Eur = 69,84 Eur a pomernej
časti poistného za obdobie od 04.04.2020 do 05.05.2020 v sume 8,02 Eur. Tu súd poukazuje na to, že žalobca správne uviedol výpočet, t. j. ak je štvrťročné poistné v sume 23,28 Eur delené 90 dní a násobené počtom dní v pomernej časti obdobia, ktorých je od 04.04.2020 - 04.05.2020 - 31, potom poistné za túto pomernú časť až do zániku poistného predstavuje sumu 8,02 Eur ( 23,28 Eur/90 x 31 dní = 8,02 Eur). Podľa žalobcu spolu tak dlžné poistné predstavuje sumu 77,86 Eur (69,84 Eur + 8,02 Eur), v ktorom rozsahu si žalobca uplatnil aj nárok na plnenie. K takto vyčíslenej istine si žalobca uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t. j. podľa žalobcu odo dňa 06.05.2020 až do zaplatenia, ako aj žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
7. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
8. Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
9. Podľa § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
10. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
11. Podľa § 122 ods. 1 - 3 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
12. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy o PZP, O povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o „PZP“), poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
13. Podľa § 11 ods. 11 prvá veta zákona o PZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
14. Poistné je zásadne splatné vopred s tým, že účastníci zmluvy sa môžu dohodnúť, či budú uhrádzať poistné za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné) alebo jednorazovo za celú dobu, na ktorú sa poistenie dojednalo (jednorazové poistné).
15. Súd má preukázané, že strany sporu vstúpili do zmluvného vzťahu v zmysle ktorého vznikla na jednej strane povinnosť žalobcu poskytnúť poistenie v rozsahu dohodnutých zmluvných podmienok a strane druhej povinnosť žalovaného platiť žalobcovi ročné poistné v sume 93,10 Eur (ktoré bolo bežným poistným) s tým, že strany sporu si zároveň dojednali možnosť jeho úhrady vo forme štvrťročných splátok.
16. Ako už bolo uvedené, poistné je zásadne splatné vopred. V ustanovení § 796 ods. 1 OZ je upravený spôsobom platenia poistného, t. j. či sa bude platiť bežné za dohodnuté poistné obdobie
- bežné poistné, alebo jednorazovo za celú poistnú dobu, na ktoré sa poistenie dojednalo, v ktorom prípade hovoríme o jednorazovom poistnom. Na tomto sa účastníci môžu dohodnúť, pričom bežné poistné za prvé poistné obdobie je prvým poistným. Ak bolo poistenie dohodnuté na neurčitú dobu, ako
tomu bolo v tomto prípade, tak v zmluve je možné zároveň dohodnúť, za aké obdobie bude ten, kto s poistiteľom uzatvoril zmluvu, platiť poistné. Dohodnuté obdobie je potom poistným obdobím. Čo sa týka prejednávanej veci z poistnej zmluvy je jednoznačné, že strany sporu si dohodli ročné poistné s možnosťou jeho platenia štvrťročne. V danom prípade je teda poistným obdobím jeden rok s tým, že žalobca umožnil žalovanému splácať toto poistné štyrmi splátkami, čo vyplýva tak z poistnej zmluvy ako aj zo žaloby, keďže nebolo preukázané, že by takýmto spôsobom došlo aj k zmene poistného obdobia na jeden štvrťrok. Žalovaný s počiatku poistné riadne uhrádzal, avšak len do 03.07.2019, čo vyplýva aj z predloženého účtu žalovaného - č. l. 21. Žalovaný tak uhradil len poistné za prvý rok. Následne už nevykonával žiadne ďalšie platby.
17. Poistné obdobie je časový úsek poistnej doby dohodnutej v poistnej zmluve a vymedzujúci obdobie, na ktoré je povinný poistník platiť poistné. Z podmienok praktického života poistená osoba často nemá záujem platiť poistné za celé poistné obdobie naraz, z ktorého dôvodu poisťovatelia umožňujú poisteným platiť poistné v pravidelných splátkach. Zo žaloby je jednoznačné, že v danom prípade bolo dohodnuté ročné poistné s možnosťou jeho splácania štvrťročnými splátkami.
18. Z citovaného ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o PZP jednoznačne vyplýva, že v prípade nezaplatenie poistného, toto zanikne do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, pre prípad, ak nebola dohodnutá dlhšia lehota. Z obsahu zmluvy, ako aj obsahu žaloby vyplýva, že zmluvné strany si dlhšiu lehotu nedojednali. Ak si strany sporu dohodli možnosť splatenia ročného poistného štvrťročnými splátkami, takáto možnosť splatenia ročného poistného štvrťročnými splátkami neneguje povinnosť úhrady zmluvne dohodnutého poistného v dojednanom rozsahu, v danom prípade ročného poistného v sume 93,10 Eur, pretože aj v prípade dohody o platení poistného v splátkach, je potrebné uhradiť celú sumu poistného a k jeho nezaplateniu dôjde až momentom nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie a nie už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok. V prípade, ak poistený nezaplatí napríklad prvú alebo aj nasledujúce splátky, poisťovateľ ešte nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, či došlo k nezaplateniu poistného za poistné obdobie, čo môže zistiť až v momente, ak poistený nezaplatí poslednú splátku za toto (v tomto prípade následné) poistné obdobie. S prihliadnutím na citované ustanovenie zákona o PZP dochádza z dôvodu nezaplatenia poistného za celé poistné obdobie k zániku poistného vzťahu priamo zo zákona, keďže zákonná úprava s nezaplatením poistného v lehote jeho splatnosti spája práve následok zániku poistenia zodpovednosti za škodu a to buď v zákonom stanovenej lehote, alebo v lehote dohodnutej, ktorá nesmie byť ale dlhšia ako 3 mesiace. Z listinných dokladov nevyplýva (a v konečnom dôsledku toto netvrdil ani žalobca), že by si strany sporu dohodli dlhšiu lehotu vo vzťahu k zániku poistenia zodpovednosti za škodu.
19. Pokiaľ žalovaný uhradil len prvé poistné v celom rozsahu a pokiaľ má súd preukázané, že z druhého poistného obdobia (04.07.2019 - 03.07.2020), nebola uhradená už žiadna splátka, tak v tomto prípade došlo k zániku poistnej zmluvy v lehote 1 mesiaca od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky, ktorá bola splatná 04.04.2020. Lehota 1 mesiaca začala plynúť dňa 04.04.2020 (§ 123 ods. 2 OZ) a uplynula dňa 04.05.2020, čo bol pondelok - pracovný deň, teda žalobca poskytoval poistné krytie žalovanému práve do 04.05.2020 do 24.00 hod. Nasledujúceho dňa 05.05.2020 o 0,00 hod. došlo zo zákona k zániku poistnej zmluvy tak, ako to uvádzal žalobca.
20. S odkazom na citované ustanovenia, si žalobca potom správne žiadal priznať nárok na plnenie len za tri štvrťročné splátky splatné dňa 04.07.2019, dňa 04.10.2019, dňa 04.01.2020 a zo štvrtej splátky splatnej dňa 04.04.2020 len časť, pretože poistná zmluva netrvala celý ďalší rok, t. j. od 04.07.2019 do 03.07.2020, ale trvala len do 04.05.2020. Za obdobie od 04.04.2020 do 04.05.2020 (t. j. obdobie poistného krytia) uplynulo 31 dní, za ktoré si žalobca aj uplatnil nárok na plnenie správne v sume 8,02 Eur. Pokiaľ žalobca žiadal žalovaného zaviazať sumou zodpovedajúcou len obdobiu trvania zmluvného vzťahu, jeho nárok je potrebné považovať za opodstatnený v celom rozsahu, z ktorého dôvodu súd preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou plnenia (čo do istiny) v sume 77,86 Eur, tak, ako to žiadal žalobca.
21. Ako ďalší nárok si žalobca uplatnil nárok aj na príslušenstvo, konkrétne úrok z omeškania, ktorý žiadal priznať vo výške 5 % ročne so žalovanej sumy a to odo dňa 06.05.2020.
22. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Okresný súd má ďalej za preukázané, že žalovaný je so zaplatením peňažného dlhu v omeškaní. Preto vzniklo žalobcovi popri práve na zaplatenie istiny aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Pokiaľ posledná splátka bola splatná dňa 04.04.2020, nárok žalobcu na úrok z omeškania žiadaný od 06.05.2020, t. j. preukázateľne po dátume splatnosti a zániku zmluvy, je potrebné považovať za uplatnený dôvodne a v súlade s citovanou zákonnou úpravou, keďže k uvedenému dňu bola základná sadzba ECB 0,00 + 5 percentuálnych bodov = úrok z omeškania vo výške 5,00 %. Súd preto žalobcovi priznal aj nárok na žiadaný úrok z omeškania v zmysle žalobného petitu.
26. S poukazom na uvedené, súd preto vyhovel žalobe v celom rozsahu.
27. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
28. V súlade s citovaným ustanovením, súd zaviazal žalovaného na plnenie v lehote 3 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím sa konanie končí a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 31. januára 2023
Mgr. Mariana Pondelová Sudkyňa