Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/129/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., E. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Krížna 17D, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Košice, Komenského 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2019/029534/Nan zo dňa 01.10.2019 takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Správnou žalobou zo dňa 06.12.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 10.12.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP6-2019/029534/Nan zo dňa 01.10.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a spol. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) sp. zn. OU-KE-PLO-2018/001276-422-Gr. zo dňa 28.05.2018. Žalobca sa tiež domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.05.2018, ktorým boli podľa o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon) schválené úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade F. G. XX-XX H. A., v katastrálnom území H. I. J. pozostávajúce z:

? registra pôvodného stavu (ďalej len „RPS“), vypracovaného zhotoviteľom A. J. C. K., H. XX, H., ktorého súčasťou je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch na základe znaleckého posudku č. 53/2015 a ? geometrického plánu číslo 257/2014 vyhotoveného firmou GEOS Košice s.r.o., Barčianska č. 68, Košice, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom dňa 27.01.2015 pod č. 12/2015; domáhal sa tiež vrátenia mu veci na ďalšie konanie, pričom žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

Právnemu predchodcovi správneho orgánu prvého stupňa užívatelia pozemkov v obvode zriadenej záhradkovej osady ZO SZZ 32-64 Konopiská I., v katastrálnom území H. I. J. (ako navrhovatelia) podali dňa 22.12.1999 podľa § 7 ods. 1 zákona návrh na začatie konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v uvedenej záhradkovej osade. Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 18c ods. 1 zákona ustanovil vo veci znalca Ing. Beátu Serbinovú – znalkyňa v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností na vyhotovenie znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za pozemky v

F. G. XX-XX H. A. v katastrálnom území H. I. J.. Znalkyňa vyhotovila znalecký posudok č. 53/2015 dňa 30.06.2015. Následne na základe predložených dokladov – geometrického plánu č. 257/2014 vyhotoveného firmou GEOS Košice s.r.o., Barčianska 68, 040 17 Košice a úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom dňa 27.01.2015 pod č. 12/2015 a znaleckého posudku č. 53/2015 správny orgán prvého stupňa zabezpečil podľa § 8 ods. 2 zákona vyhotovenie registra pôvodného stavu, ktorého zhotoviteľom je A. J. C. K., H. XX, H.. Verejnou vyhláškou zo dňa 16.03.2017 pod č. OU- KE-PLO-2017/004934-373-JV správny orgán prvého stupňa oznámil začatie konania na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v predmetnej záhradkovej osade a zároveň zverejnil úvodné podklady, a to register pôvodného stavu (RPS) a geometrický plán č. 257/2014 (GP) záhradkovej osady, ktoré boli k nahliadnutiu na správnom orgáne prvého stupňa a taktiež na Miestnom úrade mestskej časti Košice – Košická Nová Ves od 27.03.2017 do 10.04.2017. Známym vlastníkom boli doručené výpisy z úvodných podkladov s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia.

Proti výpisu z úvodných podkladov podali námietky L. G., A. M. N., O. G., M. G., J. I., P. I. Q., P. I., L. I., J. I., O. D., R. D. a A. L. N. prostredníctvom zástupcu JUDr. JCLic. N. L. S., P. H., J. G., A. C. H., C. T., L. J., J. H., B. T., L. T., R. T., U. T. a L. G.. Námietky boli s účastníkmi konania prerokované a bolo vydané rozhodnutie o nevyhovení námietkam. K námietkam L. L. a L. G. podaným po lehote, správny orgán prvého stupňa neprihliadal. Proti rozhodnutiu o nevyhovení námietke podala odvolanie L. G., o ktorom v konečnom dôsledku rozhodol žalovaný ako odvolací orgán tak, že jej odvolanie zamietol. Iné námietky k úvodným podkladom (RPS a GP) neboli podané, a preto ich správny orgán prvého stupňa podľa § 9 ods. 4 zákona schválil.

Nakoľko sa niektorí účastníci konania (konkr. Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, Košice; L. L., A. B. C. a V. K.) s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnili, podali proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že ho zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.05.2018.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že Záhradková osada ZO SZZ Košice - Konopiská bola zriadená na základe zmluvy o prenechaní pozemku do dočasného užívania, ktorá bola uzavretá medzi JRD Sady pri Košiciach so sídlom v Rozhanovciach a SZZ ZO Košice - Konopiská dňa 07.09.1982 k pozemkom s parcelným číslom EN: časť XXXX o výmere 1-19-28 ha, časť XXXX o výmere 1-99-33 ha, časť XXXX o výmere 0-36-12 ha, celá XXXX o výmere 0-63-02 ha, celá XXXX o výmere 0-03-81 ha, celá XXXX o výmere 0-29-40 ha, celá XXXX o výmere 0-04-34 ha, celá XXXX o výmere 0-26-53 ha, celá XXXX o výmere 1-11-09 ha, časť XXXX o výmere 0-03-00 ha, časť XXXX o výmere 0-03-60 ha, celá XXXX o výmere 0-19-83 ha o celkovej výmere 6-19-35 ha v katastrálnom území H. I. J.. Okresná poľnohospodárska správa Košice (ďalej aj OPS Košice) odporučila túto zmluvu o prenechaní pozemku do dočasného užívania schváliť. Mestský národný výbor v Košiciach, odbor vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva na základe vyjadrenie OPS Košice túto zmluvu schválil dňa 07.09.1982, pretože táto zmluva nebola v rozpore so Obvodný národný výbor Košice III, odbor výstavby, ÚP a A vydal rozhodnutie č. Výst. 7812/1031/1983-St. zo dňa 21.03.1984 o využití územia pre zriadenie záhradkovej osady Konopiská v k.ú. H. I. J. na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX o výmere 6-19-35 ha.

Žalovaný pokračoval, že na základe uvedených dokladov a skutočností správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 28.05.2018 schválil úvodné podklady (RPS a GP). Ďalej žalovaný uviedol, že v aktualizovanom RPS pre ZO SZZ Konopiská I. zo dňa 16.02.2017 v súpise vlastníckych vzťahov k pôvodným pozemkom, je B. C. na základe LV č. XXXX spoluvlastníkom pozemku parcelné číslo XXXX, vlastnícky podiel 1/19740, výmera vlastníckeho podielu v obvode záhradkovej osady je 0,02 m2, hodnota vlastníckeho podielu je 0,31 eur. A. B. C. prevzal dňa 12.04.2017 oznámenie o začatí konania spolu s výpisom z úvodných podkladov. Predmetné oznámenie o začatí konania spolu s výpisom z úvodných podkladov bolo doručené V. K. W. C. dňa 17.05.2017 a P. D. W. C. dňa 18.05.2017. P. D. W. C. je na základe LV č. XXXX spoluvlastníčkou pozemku parcelné číslo XXXX, vlastnícky podiel 1/19740, výmera vlastníckeho podielu v obvode záhradkovej osady je 0,02 m2, hodnota vlastníckeho podielu je 0,31 eur. V. K. W. C., je na základe LV č. XXXX spoluvlastníčkou pozemku parcelné číslo

XXXX, vlastnícky podiel 1/19740, výmera vlastníckeho podielu v obvode záhradkovej osady je 0,02 m2, hodnota vlastníckeho podielu je 0,31 eur. Žalovaný pokračoval, že pred podaním návrhu na začatie konania, B. C., P. D. W. C. a V. K. W. C. v čase vypracovania návrhov kúpnych zmlúv neboli vlastníkmi pozemku na uvedenom LV XXXX, preto im ani nemohol byť zaslaný návrh kúpnej zmluvy. Vlastníctvo k predmetnému pozemku nadobudli až v roku 2002. K námietke týkajúcej sa vyporiadania ZO SZZ 32-35 Konopiská II., k. ú. H. I. J. podľa žalovaný uviedol, že ide o samostatný právny subjekt, ktorý je predmetom osobitného konania a nie je možné porovnávať podmienky vzniku jednotlivých záhradkových osád. Na námietky Slovenského pozemkového fondu žalovaný zareagoval vrátením veci správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie správne podoručoval už všetkým účastníkom konania. Tím, ktorí zomreli alebo ich pobyt nebol známy bolo doručované zástupcovi, Slovenskému pozemkovému fondu. A teda rozhodnutie bolo zaslané na novozistené adresy, v prípade nezistenia nových adries, rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je v kompetencii správneho orgánu spochybňovať vypracovanie znaleckého posudku, ako aj metódu akú znalec zvolí pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec stanovuje cenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Dodal, že znalkyňa A. D. G. je vedená v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, pod evidenčným číslom 913075, ako znalec v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností. V závere žalovaný zhrnul, že správny orgán prvého stupňa v konaní o vyporiadaní vlastníckych vzťahov v záhradkovej osade ZO SZZ Konopiská I., k. ú. H. I. J., konal v súlade s platným a účinným zákonom. Konanie bolo začaté podľa zákona na základe návrhu užívateľov pozemkov v predmetnej záhradkovej osade, pričom boli splnené všetky podmienky vyplývajúce zo a s Metodickým usmernením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a Slovenského pozemkového fondu na realizáciu A tiež znalecký posudok bol vypracovaný pre potreby konania podľa

súdne konanie

Žalobca sa správnou žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2019 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

V správnej žalobe žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, a preto i v tomto súdnom konaní opätovne namieta a k veci uvádza, že užívatelia pozemkov nepreukázali podľa § 7 ods. 1 zákona, že vlastník odmietol k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 zákona. Žalobca uvádza, že mu bolo doručené len oznámenie o začatí konania OU-KE-PL0/2017-004934-375-JV zo dňa 28.03.2017, pričom list neobsahoval žiaden výpis z úvodných podkladov. Ďalej namieta, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán neuviedli, kedy bola založená základná organizácia ZO SZZ 32-64 Konopiská I, či záhradkári preukázali zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov, kedy prevzali pôdu do užívania a od koho, na podklade akej zmluvy uzavrela ZO SZZ zmluvu o užívaní pozemkov so svojimi členmi, či bolo predložené relevantné rozhodnutie o využití územia vydané vtedajším národným výborom, odborom územného plánovania. Žalobca tiež zotrval na námietke, že záhradkárska osada ZO SZZ 32-64 Konopiská I nebola zriadená legálne.

Žalobca ďalej uviedol, že v správnom konaní vedenom podľa § 7 a nasl. zákona je potrebné a nevyhnutné skúmať, nie len to, či sa v danom prípade jedná o zriadenú záhradkovú osadu podľa § 2 ods. 1 zákona, ale aj to, či ide o legálne zriadenú záhradkovú osadu, t.j. či bola záhradková osada zriadená zákonne a pri jej zakladaní nedošlo k porušeniu platných územnoprávnych predpisov. Je teda potrebné skúmať, či územie, o ktoré v konaní ide, bolo určené na základe rozhodnutia o využití územia podľa § 32 písm. b/ stavebného zákona na účely zriadenia záhradkovej osady (pred rokom 1976 toto skúmanie je

realizované v kontexte s vtedy platnými právnymi predpismi alebo ) a či až následne došlo k uzavretiu zmluvy o prenechaní pozemkov do dočasného užívania a potom, či bola táto zmluva aj odsúhlasená príslušným okresným národným výborom. V prípade nesplnenia týchto troch podmienok v stanovenom poradí ide minimálne podľa zákona, o nelegálne zriadenú záhradkovú osadu, ktorá nemôže požívať ochranu na základe zákona. Žalobca má za to, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberali. Žalobca pokračoval, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán síce poukazujú na zmluvu o prenechaní pozemku do dočasného užívania medzi JRD Sady pri Košiciach so sídlom v Rozhanovciach a SZZ ZO Košice – Konopiská zo dňa 07.09.1982 a na rozhodnutie o využití územia zo dňa 21.03.1984, avšak tieto sa vzťahujú na záhradkovú osadu Konopiská v k.ú. H. I. J., a návrh na začatie konania podľa zákona bol podaný ZO SZZ 32-64 Konopiská I., pričom z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že ZO SZZ 32-64 Konopiská I. je právnym nástupcom ZO SZZ H. - H., pričom je nesporné, že existuje aj ZO SZZ 32-35 Konopiská II. Vzhľadom na uvedené nie je možné ani opomenúť fakt, že ak bol do 24.06.1991 ukončený užívací vzťah podľa uzavretej zmluvy o odovzdaní pozemkov do dočasného užívania a nedošlo k predĺženiu zmluvy, nejedná sa o zriadenú záhradkovú osadu podľa zákona. Z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov teda nie je možné zistiť splnenie elementárnych podmienok pre začatie konania podľa zákona, t.j. to, či sa navrhovatelia môžu domáhať postupu podľa ustanovení zákona, či sú na takýto postup splnené všetky zákonné predpoklady, a to najmä

? či záhradková osada Konopiská I. spĺňa všetky kritéria definície zriadenej záhradkovej osady podľa zákona, či bola zriadená legálne, v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a na ne nadväzujúcim postupom príslušných štátnych orgánov, či iných štátnych úradov, a teda, či aj jej členovia sú legálnymi užívateľmi dotknutých pozemkov, či nájomný vzťah vznikol ex lege podľa § 3 zákona, a či užívatelia pozemkov a zároveň členovia ZO SZZ Konopiská I. sú účastníkmi konania podľa zákona - keďže ide o návrhové konanie, bolo povinnosťou správneho orgánu zistiť, či návrh na začatie konania podal kvalifikovaný subjekt (nadpolovičná väčšina užívateľov pozemkov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, a ktorí zároveň preukážu, že vlastníci s nimi neuzatvorili kúpnu zmluvu k užívaným pozemkom)

- z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť ako správne orgány vymedzili okruh účastníkov a s kým v tejto veci konali; osoby, ktoré podali návrh nie sú v rozhodnutiach identifikovateľné, a teda nie je možné zistiť, či išlo o návrh podaný kvalifikovaným subjektom podľa § 7 ods. 1 zákona; ? kedy a ako vznikla ZO SZZ 32-64 Konopiská I., ako a na akých pozemkoch bola zriadená záhradková osada, či vôbec a kedy došlo k právne relevantnému získaniu pozemkov na záhradkárske účely a na základe akej zmluvy užíva ZO SZZ 32-64 Konopiská I. pozemky tvoriace záhradkovú osadu Konopiská I., na akú dobu bola zmluva uzavretá, a ak bola uzavretá na dobu určitú, či došlo k predĺženiu jej trvania, teda či bola splnená podmienka uzavretia platnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov; ? na základe akých užívateľských právnych titulov (nájomných zmlúv) užívajú pozemky jednotliví užívatelia (členovia) ZO SZZ 32-64 Konopiská I. podľa a , t.j. či navrhovatelia v čase podania návrhu na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v užívaní záhradkárskej osady preukázali oprávnené užívanie pozemkov, ktoré žiadajú vyporiadať, a teda, či sú navrhovatelia aktívne legitimovaní na podanie návrhu na vyporiadanie pozemkov podľa zákona; ? či existovalo rozhodnutie o využití územia preukazujúce legálnosť zriadenia záhradkovej osady, či toto rozhodnutie bolo vydané pred uzavretím zmluvy o prenechaní pozemkov do dočasného užívania, či sa správne orgány zaoberali a zisťovali, či nedošlo k zmene využitia dotknutých pozemkov tvoriacich záhradkovú osadu ZO SZZ 32-64 Konopiská I.

Žalobca v závere zhrnul, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné pre ich nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť a nezodpovedajú kritériám ustanoveným v § 47 Správneho poriadku, keďže neobsahujú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že boli splnené elementárne podmienky pre začatie konania podľa zákona. Sú tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov čo do určenia okruhu účastníkov konania. Správne orgány sa nezaoberali podstatnými námietkami žalobcu a tieto nevyhodnotili spôsobom zodpovedajúcemu zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov ako nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. Vzhľadom na uvedené bol žalobca postupom a napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov na svojich právach ukrátený. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -24 zo dňa 05.03.2020 bola správna žaloba žalobcu zo dňa 06.12.2019 odmietnutá z dôvodu, že bola oneskorene podaná. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 16.06.2021 napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -24 zo dňa 05.03.2020 uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne dospel k záveru o podaní správnej žaloby v zákonnej lehote, a preto pokračoval v súdnom konaní, a to pod sp. zn. .

K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 20.09.2021 vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, náležíte odôvodnené, v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie aj to akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal so všetkými námietkami a vyjadreniami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní ako aj s námietkami podanými ďalšími odvolateľmi.

Žalovaný zdôraznil, že konanie vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade ZO SZZ 32-64 Konopiská I. v katastrálnom území H. I. J. bolo začaté doručením návrhu užívateľov podľa (ďalej aj zákon) dňa 22.12.1999. Po doručení návrhu právny predchodca prvostupňového správneho orgánu návrh preskúmal a posúdil splnenie podmienok na začatie konania vymedzených v a zákona. Po splnení zákonných podmienok a vypracovaní registra pôvodného stavu bolo oznámené začatie konania a následne boli schválené úvodné podklady.

Žalovaný pokračoval, že podľa , ktorým sa mení a dopĺňa , ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, okresný úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu a skutočnosť, že konanie vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade F. G. XX-XX H. A. v k. ú. H. I. J. bolo v etape pred schválením projektu pozemkových úprav, teda do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu pozemkových úprav, bolo potrebné postupovať podľa zákona a vrátiť konanie do štádia zabezpečenia aktualizácie registra pôvodného stavu.

Žalovaný ďalej uviedol, že záhradková osada ZO SZZ Košice - Konopiská bola zriadená na základe zmluvy o prenechaní pozemku do dočasného užívania (ďalej len zmluva), ktorá bola uzavretá na dobu 50 rokov medzi JRD Sady pri Košiciach so sídlom v Rozhanovciach a SZZ ZO Košice - Konopiská dňa 07.09.1982 k pozemkom v k. ú. H. I. J. vymedzeným v zmluve. Okresná poľnohospodárska správa Košice (ďalej aj OPS KE) odporučila túto zmluvu o prenechaní pozemku do dočasného užívania schváliť. Na základe vyjadrenie OPS KE a pretože táto zmluva nebola v rozpore so Mestský národný výbor v Košiciach, odbor vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva zmluvu schválil dňa 07.09.1982. Obvodný národný výbor Košice III, odbor výstavby, ÚP a A vydal územné rozhodnutie č. Výst. 7812/1031/1983-St. zo dňa 21.03.1984 o využití územia pre zriadenie záhradkovej osady Konopiská v k.ú. H. I. J. na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX o výmere 6-19-35 ha. Uvedené listiny, ktoré sú súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu, potvrdzujú splnenie podmienky Tieto podklady, z ktorých vychádzal pri posudzovaní splnenia podmienok začatia konania ako prvostupňový správny orgán tak aj žalovaný, sú zároveň uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný tiež uviedol, že ani on a ani prvostupňový správny orgán nie sú oprávnení preskúmavať a určovať platnosť resp. neplatnosť zmluvy, na to je príslušný súd na základe podanej žaloby. Predložená zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované zákonom, je posúdená príslušnou OPS KE a schválená Mestským národným výborom v Košiciach, odborom vodného a lesného hospodárstva a

poľnohospodárstva. Tiež predmetné územie bolo zároveň príslušným orgánom územného plánovania a výstavby rozhodnutím určené pre zriadenie záhradkovej osady.

Žalovaný pokračoval, že žalobca poukazuje na zmluvu, na základe ktorej bola zriadená záhradková osada ZO SZZ 32-35 Konopiská II, k.ú. H. I. J.. Predmetná záhradková osada však bola zriadená neskôr a na základe iných zmlúv nesúvisiacich s napadnutým rozhodnutím - hospodárskej zmluvy o bezplatnom prevode dočasného užívacieho práva, ktorá bola uzavretá medzi Jednotným roľníckym družstvom Sady pri Košiciach, sídlo Rozhanovce a Záhradkárskymi službami Slovenského zväzu záhradkárov, Cyrilometodejská 12, Košice dňa 07.02.1985 a Hospodárskej zmluvy o bezplatnom prevode dočasného užívacieho práva, ktorá bola uzavretá medzi Záhradkárskymi službami Slovenského zväzu záhradkárov ul. Cyrilometodejská 12 a Základnou organizáciou Slovenského zväzu záhradkárov, osada Košická Nová Ves - Farma - Košice dňa 12.05.1985, ktorá je podľa rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -89 zo dňa 21.01.2009 a následne rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -106 zo dňa 16.09.2009 neplatná. Predmetné zmluvy sú súčasťou spisového materiálu Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru, ktorý bol predložený Krajskému súdu v Košiciach k sp. zn. .

V závere žalovaný uviedol, že žalobca B. C. a jeho súrodenci V. K. W. C. a P. D. W. C. nadobudli spoluvlastnícky podiel k parcele registra E KN č. XXXX na základe osvedčenia o dedičstve č. XX C. XXX/ XX C. XXX/XX zo dňa 29.03.2000, právoplatného dňa 14.04.2000, po poručiteľovi B. C., zapísaného do katastra nehnuteľností v roku 2002 pod položkou vz. 9/2002. Z čoho vyplýva, že v čase zasielania návrhov kúpnych zmlúv a podania návrhu na začatie konania v roku 1999 neboli spoluvlastníkmi parcely registra E KN č. XXXX v katastrálnom území H. I. J., ktorej časť je v obvode zriadenej záhradkovej osady, a teda im ani nemohol byť návrh kúpnej zmluvy zo strany užívateľov zaslaný. Dodal, že podľa osvedčenia o dedičstve č. XX C. XXX/XX C. XXX/XX zo dňa 29.03.2000 bod A) 8 pôvodným spoluvlastníkom parcely zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 530, katastrálne územie H. I. J. ako X/XX-iny zo spoločného lesa zapísaného na strane A vo vl. č. 2 pod B 18/a na meno poručiteľa v 2/280-inách z celku bol B. C.

- poručiteľ. V pozemkovoknižnej vložke č. 530, katastrálne územie H. I. J. pod poradovým číslom B 18 a/ je však uvedený B. T. bez akýchkoľvek bližších identifikačných údajov.

Teda ako vyššie uvedené listiny preukazujú, v čase zasielania návrhov kúpnych zmlúv bol ako podielový spoluvlastník parcely č. 1768 vedený B. T. (nie žalobca a jeho súrodenci), ktorého spoluvlastnícky podiel bol zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 530, katastrálne územie H. I. J. pod B 18/a bez bližšej identifikácie, takže išlo o vlastníka s neznámym pobytom, ktorému nebolo možné návrh doručiť. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca ani v podanom odvolaní a ani v žalobe proti napadnutému rozhodnutiu neuviedol, že on a jeho súrodenci neboli v čase zasielania návrhov kúpnych zmlúv a začatia konania v roku 1999 vlastníkmi parcely v obvode zriadenej záhradkovej osady a tiež neuviedol, kto bol v tom čase jeho právnym predchodcom a či išlo o známeho vlastníka so známym pobytom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca podaním repliky zo dňa 09.11.2021. Žalobca v replike uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) sa týka záhradkovej osady F. G. XX-XX H. A., pričom doposiaľ z ničoho nevyplýva, že F. G. XX-XX H. A. je nástupnickou organizáciou (právnym nástupcom) ZO SZZ Košice - Konopiská, ani to, že na F. G. XX-XX H. A. prešli práva vyplývajúce z uvedenej zmluvy a zároveň, že došlo k prechodu členstva z pôvodnej organizácie na novovzniknutú základnú organizáciu.

K tvrdeniu žalovaného, že v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, kat. úz. H. I. J. pod por. č. B 18a je uvedený vlastník: B. T., žalobca uviedol, že ide o jeho otca B. C.. V pozemkovej knihe obce Košická Nová Ves je uvedené priezvisko C., resp. C. od roku 1853 ako je pozemková kniha založená.

Replika bola doručená žalovanému dňa 08.12.2021, no ten na ňu nereagoval.

Správny súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako i priebehu administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, s poukazom na dôvody správnej žaloby a na vyjadrenia žalobcu i žalovaného, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), viazaný žalobnými bodmi ( ) dospel k záveru, že správnu žalobu je nutné odmietnuť podľa z dôvodu jej šikanózneho charakteru. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, pretože nerozhodoval vo veci samej ( ).

Podľa , Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa , kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

Podľa , správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

V súvislosti s uvedeným si súd dovolí poukázať na zásadu zakotvenú už v rímskom práve nemo turpitudinem suam allegare potest teda, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Navyše konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému. Právnym základom zákazu zneužitia práva je v spojení s článkom 152 ods. 4 , ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom vykladať a uplatňovať ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy v súlade s , to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v článku 1 ods. 1 . Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom článku 46 ods. 2 je zaručiť prístup k súdu

každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného článkom 46 ods. 2 vymedzuje zákon.

Súd zároveň zdôrazňuje, že právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť preto za účelom zabezpečenia efektívneho výkonu spravodlivosti obmedzené. O aké obmedzenia sa jedná vyplýva primárne z právnych predpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v uložení primeraných časových lehôt, v kladení istých formálnych požiadaviek na určité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania, v povinnom právnom zastúpení. Zároveň však platí pravidlo, že obmedzenia nesmú zamedziť alebo obmedziť prístup osoby takým spôsobom alebo v takom rozsahu, aby bola poškodená samotná podstata tohto práva.

Výnimku zo všeobecnej aplikácie článku 46 , predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva ( ). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie , podľa ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie.

Pri zneužití práva ide zväčša o správanie, ktoré sa izolovane javí dovoleným. Komplexne sa však takýmto správaním, pri zohľadnení jeho vzťahu k inému správaniu alebo jeho vzťahu aj len k samotným okolnostiam prípadu, dosahuje výsledku nedovoleného alebo odôvodňujúceho nespravodlivosť s rozmanitými dôsledkami, napríklad v podobe spôsobenia ujmy inému, získania prospechu pre seba alebo iného. Ak došlo k zneužitiu práv, nebude konaniu zneužívajúcemu právo môcť byť poskytnutá tá právna ochrana, ktorá je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému (v prejednávanom prípade právo nezneužívajúcemu).

Zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva verejného, ktoré vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu založeného na určitých hodnotách, ku ktorým popri úcte k slobode jednotlivca a ochrany ľudskej dôstojnosti patrí okrem iného aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku tvoreného právom a odopretia ochrany konaniu, ktoré právo vedome a zámerne využíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz zneužitia práva je v istom zmysle ultima ratio, a preto musí byť uplatňovaný nanajvýš reštriktívne a za dôkladného vyhodnotenia s inými obdobne dôležitými princípmi vlastnými právnemu poriadku, zvlášť s princípom právnej istoty.

Špecifický prípad zneužitia práva predstavuje šikanózne konanie (a tiež obchádzanie zákona a podvod), pričom v tomto smere šikanózny výkon práva spočíva v tom, že niekto vykonáva svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu, prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného. Šikanózne konanie predstavuje svojvoľné uplatňovanie práva, jeho podstata spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby je úzko spojený s výsledkom konania, teda vykonať svoje verejné subjektívne právo šikanózne sa prejavuje nepriamo v zjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou zneužívania možno stretnúť pri podávaní návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu správneho orgánu resp. súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. V prípade, ak je však motívom konania osoby získať neodôvodnenú výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o podvod. Odlišnosť medzi obchádzaním zákona a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo slobody spočíva teda v tom, že kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípade šikanózneho správania verejné subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu. Ďalší typický príklad šikanózneho výkonu práva môže predstavovať prípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne (vy)riešenie sporu, ale pre samotné vedenie

sporu, to znamená, že vedie spor pre spor. Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto zneužitie je možné konštatovať výlučne v konkrétnej prejednávanej veci, a teda takéto rozhodnutie nevedie k paušálnemu odmietaniu akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa iba o materiálny korektív formálneho ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity (spravodlivosti) a bude vyhradený celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup bude javiť ako neefektívny a súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne kasačná sťažnosť) nemôže byť úspešné.

V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a ďalších, a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým boli podľa o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov schválené úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade F. G. XX- XX H. A., v katastrálnom území H. I. J. pozostávajúce z registra pôvodného stavu (ďalej aj RPS) a geometrického plánu (ďalej aj GP), v rozhodnutí presne špecifikované. Uvedené administratívne rozhodnutia boli vydané v priebehu konanie týkajúceho sa vyporiadania vlastníctva k pozemkom v uvedenej záhradkovej osade. Toto konanie je upravené o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo len zákon).

Podľa , zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala

a/ právo správy (právo hospodárenia) alebo b/ právo družstevného užívania, alebo c/ právo náhradného užívania, alebo d/ právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e/ iné užívacie právo.

Podľa , nájomcom alebo pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný pozemok“).

Podľa , konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny ov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2.

Podľa , ak návrh kúpnej zmluvy podľa odseku 1 neobsahuje lehotu na jeho prijatie alebo ak obsahuje kratšiu lehotu, táto lehota je 30 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa , podľa odseku 1 sa postupuje obdobne aj vtedy, ak ide o pozemky s nezisteným vlastníkom alebo o pozemky, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností a ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu.

Podľa , začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou. Súčasťou oznámenia sú úvodné podklady (), proti ktorým možno podať námietky do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky.

Podľa , po začatí konania obvodný pozemkový úrad vyzve Slovenský pozemkový fond, aby v primeranej lehote, ktorú mu zároveň určí, navrhol náhradné pozemky v tom istom okrese, v ktorom sa nachádzala prevažná časť pôvodných pozemkov, spolu so znaleckým posudkom na určenie ich hodnoty. Slovenský pozemkový fond pri výbere náhradných pozemkov prihliada na potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu.

Podľa , k návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia geometrický plán zriadenej záhradkovej osady ().

Podľa , na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku.

Podľa , vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu.

Podľa , obvodný pozemkový úrad v doručení podľa odseku 3 zároveň poučí vlastníka, že môže ponúknuť ovi a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve, a to za cenu rovnajúcu sa výške náhrady uvedenej v a . Túto ponuku doloženú potvrdením o doručení návrhu kúpnej zmluvy vlastník oznámi obvodnému pozemkovému úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia.

Podľa , ak uplatnenie ponuky podľa odseku 4 oznámia obvodnému pozemkovému úradu vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví.

Podľa , ak uplatnenie ponuky podľa odseku 4 oznámia obvodnému pozemkovému úradu vlastníci pozemkov, ktorých výmera netvorí nadpolovičnú väčšinu výmery zriadenej záhradkovej osady, obvodný pozemkový úrad v konaní pokračuje a týchto vlastníkov vyzve, aby sa vyjadrili podľa .

Podľa , námietky podané podľa a prerokuje obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.

Podľa , ak nemožno o námietke rozhodnúť z dôvodu, že sa týka vlastníctva k pozemku, obvodný pozemkový úrad rozhodne o spôsobe náhrady až po právoplatnosti rozhodnutia o vlastníctve.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach nemá odkladný účinok.

Podľa , po rozhodnutí o námietkach obvodný pozemkový úrad rozhodnutím úvodné podklady schváli.

Ďalšími fázami pri vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade, v ideálnom prípade, v súlade so zákonom sú schválenie projektu a vykonanie projektu.

Podľa , Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy ( o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov).

Podľa , ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona.

Podľa , obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa , obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu ovi.

Podľa , návrhy na začatie konania podľa tohto zákona možno podať do 31. decembra 2008. Na návrhy na začatie konania podané po tejto lehote sa neprihliada.

Podľa , ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona.

Podstatou záhradkových pozemkových úprav je vykonať vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ktoré spočíva v uskutočnení pozemkových úprav k tým pozemkom, ktoré ich vlastníci nepredali ich . Záhradkové pozemkové úpravy potom spočívajú v tom, že sa prizná vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom a pôvodným vlastníkom sa prizná vyrovnanie buď v podobe náhradných pozemkov alebo v peniazoch.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov ako i z obsahu napadnutých rozhodnutí, súd v prejednávanom prípade nevzhliadol pochybenie správnych orgánov. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav veci, vec správne právne posúdili a aplikujúc ako aj Správny poriadok vo veci rozhodli tak, že úvodné podklady po prerokovaní a rozhodnutí o námietkach schválili. Preto ich súd nepovažuje za nepreskúmateľné, nezákonné,

nezrozumiteľné ako ani za nedostatočne odôvodnené. Podľa názoru súdu, napadnuté rozhodnutia dávajú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa tohto typu administratívneho konania.

Žalobca v správnej žalobe namietal, že mu nie je zrejmé, či išlo o legálne zriadenú záhradkovú osadu (čo subsumuje otázku, ako záhradková osada vznikla, kedy vznikla, preukázanie zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov a rozhodnutia o využití územia) a či boli splnené elementárne podmienky na začatie konania podľa (návrh podáva nadpolovičná väčšina ov a preukázanie, že vlastníci pozemkov odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu, alebo že sa k nej nevyjadrili) a tiež to, že oznámenie o začatí konania mu síce bolo doručené dňa 28.03.2017 no list neobsahoval výpis z úvodných podkladov projektu pozemkových úprav.

K základnej požiadavke žalobcu, že oznámenie o začatí konania mu síce bolo doručené, no list neobsahoval výpis z úvodných podkladov projektu pozemkových úprav, súd uvádza, že uvedené podklady boli uložené na správnom orgáne prvého stupňa, tvoria súčasť administratívneho spisu, žalobca mal teda možnosť, kedykoľvek do administratívneho spisu nahliadnuť a detailne sa oboznámiť s uvedenými podkladmi. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa nedoručenia návrhu kúpnej zmluvy žalobcovi ešte pred podaním návrhu na začatie konania (t.j. pred 22.12.1999), súd uvádza, že žalobca bol na základe osvedčenia o dedičstve zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník až v roku 2002, preto mu nebolo možné návrh kúpnej zmluvy doručiť. Na uvedené námietky riadne reagoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 01.10.2019.

K ostatným žalobným námietkam žalobcu súd uvádza, že oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené dňa 12.04.2017, žalobca mal tak dostatok času na oboznámenie sa s celým administratívnym spisom týkajúcim sa prejednávanej veci, so všetkými podkladmi, ktoré boli správnemu orgánu doručené. Ďalej súd uvádza, že žalobca mal tiež možnosť proti úvodným podkladom podať v lehote 30 dní od doručenia námietky, a tie by boli so žalobcom riadne prerokované správnym orgánom prvého stupňa. Žalobca však túto možnosť nevyužil. V tejto súvislosti súd uvádza, že je v záujme vlastníka, aby si svoj majetok strážil a dbal o neho, a navyše právo patrí bdelým.

Žalobca vo veci začal reagovať až doručením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.05.2018, ktorým boli schválené úvodné podklady. Podľa názoru súdu žalobné námietky žalobcu nie sú schopné spochybniť napadnuté rozhodnutia správnych orgánom. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné administratívne konanie začalo v roku 1999, teda trvá už viac ako 20 rokov a týka sa viac ako 430 účastníkov, a tiež na to, že žalobca je vlastníkom nepatrnej výmery pozemku, jeho vlastnícky podiel v obvode záhradkovej osady je 0,02 m2 (hodnota jeho vlastníckeho podielu je 0,31 eur).

Z uvedeného je podľa názoru súdu možné vyvodiť, že napadnutými rozhodnutiami nemôžu byť subjektívne práva žalobcu dotknuté, nakoľko sa jedná o zanedbateľného vlastníka časti pozemku v predmetnej záhradkovej osade. Súd vzhľadom na uvedené nepribral do súdneho konania ostatných účastníkov konania, nakoľko pri tomto ich počte, by došlo podľa názoru súdu k nehospodárnemu konaniu.

neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva, avšak zákaz zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu. Pod pojmom zneužitia práva treba rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. formuluje nie len výkladové pravidlo tohto pojmu, ale i ďalší procesný postup súdu. Ustanovenie upravuje princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobu za účelom úmyselného poškodenia

druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Šikanózny charakter žaloby teda možno podľa názoru správneho súdu konštatovať aj v danom prípade. Tiež je súd toho názoru, že právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, ktorých postupy sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku vedú k právnej neistote ostatných účastníkov konania.

Správny súd konštatuje, že žalobca do administratívneho konania aktívne vstúpil a jeho názory boli hodnotené správnymi orgánmi. Povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach, ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, tak bola splnená. Súd preto konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je správne a zákonné. Ak sa žalobca domnieva, že sa žalovaný niektorými jeho námietkami nezaoberal, je to len jeho subjektívna domnienka, pretože odpoveď na všetky odvolacie námietky buď výslovne alebo implicitne vyplývajú z textu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia.

Pri komplexnom pohľade na prejednávaný prípad správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má zjavne šikanózny charakter, a preto ju súd aplikujúc v spojení s odmietol.

O trovách konania správny súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.