Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45C-3-2023.pdf
PDF · 95.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/3/2023
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: O. H., J.. XX.XX.XXXX, N. Y. K. I. H., G. Č.. XX, proti žalovanému: P.D. H., J.. XX.XX.XXXX, N. Y. K. I. H., G. Č.. XX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie:
I. Zakazuje P. H., J.. XX.XX.XXXX, N. Y. K. I. H., G. Č.. XX vstupovať do bytu č. XX na X. poschodí, vchod XX bytového domu so súpisným číslom 377, na ulici G. I. H., postavenom na parcele č. XXXX/ XX, evidovanom na LV č. XXXXX pre obec: H. - L., katastrálne územie: Y., a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania žalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona začatého uznesením Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ, odboru poriadkovej polície spis. zn. ČVS:ORP-310/ZA-KE-2023 zo dňa 29.01.2023.
II. Zakazuje P. H., J.. XX.XX.XXXX, N. Y. K. I. H., G. Č.. XX úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou spoločnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov.
III. Poučuje žalovaného, že ako žalobca môže podať proti žalobkyni ako žalovanej, na Okresný súd Košice II žalobu o zrušení uloženej povinnosti zákazu úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, s výnimkou spoločnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov.
IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2023 domáhala, aby súd žalovanému zakázal vstupovať do bytu a priblížiť sa k nej z dôvodu domáceho násilia. K návrhu žalobkyňa pripojila: Poučenie ohrozenej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, Poučenie vykázanej osoby, Uznesenie o začatí trestného stíhania, Potvrdenie o podaní trestného oznámenia a Lekársku správu.
2. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 30.01.2023 vydaného Obvodným oddelením PZ Košice - Západ, odborom poriadkovej polície pod č. 754570 súd zistil, že žalovaný bol dňa 30.01.2023 o 16:30 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (žalobkyne), pričom vykázanie zo
spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor: byt na adrese G. Č.. XX I. H., X. K.. Žalovaný bol z obydlia vykázaný na dobu 14 dní. Vykázaná osoba (žalovaný), ako aj ohrozená osoba (žalobkyňa) boli náležite poučení podľa § 27a zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
3. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ, Odboru poriadkovej polície spis. zn. ČVS:ORP-310/ZA-KE-2023 z 29.01.2023 vyplynulo, že bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal páchateľ dopustiť tým, že v čase okolo 17:00 hod. dňa 29.01.2023 sa mal v byte na ulici G. Č.. XX v Košiciach vyhrážať manželke (žalobkyni), a to takým spôsobom, že ju vyhodí von balkónom. Počas toho, ako ju zovretými rukami v päsť udieral do oblasti hlavy, ako sedela na sedacej súprave a bránila sa rukami aj nohami, vulgárne jej nadával, že je „špina, sviňa“, následne ju zhodil na zem a opakovane ju začal rukami zovretými v päsť udierať do oblasti hlavy a nohami kopať do rôznych častí tela, taktiež jej nerezovú tácku, počas toho, ako jej vulgárne nadával, hodil do oblasti ľavej strany sánky, čím týmto u žalobkyne vzbudil vyšší stupeň tiesnivého pocitu a dôvodnú obavu, že svoju vyhrážku uskutoční. Žalobkyni boli v dôsledku fyzického napadnutia spôsobené zranenia, a to: pomliaždenie hlavy a obidvoch zápästí, podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do 14 dní.
4. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ zo dňa 30.01.2023 vyplynulo, že žalobkyňa vykonala ústne oznámenie vo veci ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na manžela (žalovaného).
5. Z lekárskej správy MUDr. Ondreja Stebnického zo dňa 29.01.2023 súd zistil, že žalobkyňa bola ošetrená na Urgentnom príjme 2. typu pre dospelých Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na pracovisku G. Č.. XX v Košiciach, pričom u nej bolo v dôsledku napadnutia zistené pomliaždenie hlavy a obidvoch zápästí a podvrtnutie krčnej chrbtice. Jej stav bol vyhodnotený ako ľahký s predpokladanou dobou liečenia do 14 dní.
6. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
7. Podľa ust. § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa ust. § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa ust. § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa ust. § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa ust. § 332 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
18. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
19. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
20. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
21. Podľa ust. § 27a ods. 1, 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý súd môže použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva strán sporu prípadne tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre strany sporu nariadením neodkladného opatrenia.
23. V tejto súvislosti súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte procesnej ochrany: či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom (navrhovateľom neodkladného opatrenia) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (tzv. princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (tzv. princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda: 1. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladných pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, 2. opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 3. musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať splnenie každú jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti.
25. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), (ale aj podľa písm. h)) CSP sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f), h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa týchto ustanovení preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
26. Z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Nakoľko však žalobkyňa okrem zákazu vstupu žalovaného do spoločného obydlia žiadala aj, aby súd žalovanému zakázal priblíženie k žalobkyni, súd túto časť návrhu posudzoval aj ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP.
27. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých žiada neodkladné opatrenie nariadiť, avšak z listinných dôkazov, ktoré súdu predložila, je možné tieto skutočnosti vyvodiť.
28. Z potvrdenia o podaní trestného oznámenia, uznesenia o začatí trestného stíhania, ako aj lekárskej správy mal súd za osvedčené, že život, zdravie, telesná a duševná integrita žalobkyne bola konaním žalovaného ohrozená, resp. narušená, nakoľko žalovaný sa na žalobkyni dopustil fyzického násilia, ktorým jej spôsobil ublíženie na zdraví s potrebou liečenia do 14 dní. Súd je toho názoru, že nenariadením neodkladného opatrenia by bola žalobkyňa minimálne ohrozovaná vyhrážaním sa fyzickým ublížením na zdraví, taktiež nie je vylúčené, že by žalovaný mohol fyzické útoky na žalobkyňu zopakovať. Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvoril, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobkyňou podaný dôvodne.
29. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré súd zvažoval v rámci procesu hodnotenia predložených dôkazov vyústili do právneho záveru súdu, ktorý s poukazom na ustanovenie § 330 ods. 1 CSP určil dobu trvania predmetného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia trestného stíhania žalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona začatého uznesením Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ, odboru poriadkovej polície spis. zn. ČVS:ORP-310/ZA-KE-2023 zo dňa 29.01.2023. V tejto súvislosti mal súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
30. Pokiaľ ide o tú časť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou chcela dosiahnuť zákaz priblíženia sa žalovaného k jej osobe, súd aj v tejto časti vyhodnotil jej návrh ako dôvodný. Žalobkyňa sa cíti ohrozená a má obavy o svoj život a zdravie. V takýchto prípadoch ustupuje právo žalovaného na voľný pohyb (čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky) právu žalobkyne na život, zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a osobnej slobody (čl. 15, 17, 19 Ústavy Slovenskej republiky), kedy v zákonom stanovených prípadoch možno žalovaného obmedziť v slobode pohybu. Z predloženej lekárskej správy, potvrdenia o podanom trestnom oznámení, ako aj uznesenia o začatí trestného stíhania je zrejmé, že život, zdravie, telesná a duševná integrita žalobkyne bola konaním žalovaného narušená. V záujme ochrany žalobkyne má súd za to, že je potrebné chrániť túto osobu tým, že návrhu žalobkyne aj v tejto časti vyhovel a žalovanému uložil zákaz úmyselne sa približovať k žalobkyni. Keďže žalobkyňa neuviedla na akú vzdialenosť žiada zákaz priblíženia, súd uložil žalovanému zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 30 m. Súd je toho názoru, že táto vzdialenosť zabezpečí žalobkyni dostatočnú ochranu. Keďže v každodennom živote môžu nastať situácie, ktoré sú nečakané a náhodné, či vopred neplánované, súd považoval za potrebné zákaz priblíženia presnejšie vymedziť len na úmyselné priblíženie sa žalovaného, pretože nemožno vylúčiť náhodné stretnutia na verejnosti, ktoré sú v podstate nechcené, napríklad na ulici, u lekára, v obchode a pod..
31. Nakoľko bolo zo strany žalobkyne podané trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania, v prípade ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd nariadia úkony, kde bude potrebná súčasne osobná prítomnosť žalobkyne aj žalovaného, súd z praktického hľadiska vylúčil uplatňovanie tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, respektíve iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa, príp. žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a nebude možné zabezpečiť, aby vzdialenosť medzi týmito fyzickými osobami bola väčšia ako 30 metrov.
32. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu súd nepovažoval uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým obsahom) za opodstatnené.
33. Zároveň súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu na zrušenie zákazu priblíženia nariadeného mu týmto uznesením.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP a ust. 262 ods. 1 CSP vychádzajúc zo záveru, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. Preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).