Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-97-2012.pdf
PDF · 118.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: J.. Y. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X., T. XX, zastúpenej : Mgr. Eva Lutterová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Lidické námestie 12, proti odporcovi: Auto Repair, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Timonova 4, IČO: 46304274, zastúpenému: JUDr. Rudolf Žikla, advokát, so sídlom v Košiciach, Tichá 18, v konaní o vydanie motorového vozidla a o zaplatenie sumy 1.472,- EUR takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.472,- EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti o vydanie motorového vozidla z a s t a v u j e .
P r i z n á v a navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 683,24 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 495,74 EUR a z iných trov vo výške 187,50 EUR (súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne Mgr.Evy Lutterovej, advokátky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.4.2012 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať jej motorové vozidlo Mitsubishi Colt, EČV: X. XXX F., rok výroby 2005 a zároveň ho zaviazal na zaplatenie náhrady škody vo výške 1.472,- EUR.
Návrh odôvodnila skutočnosťami, že dňa 14.10.2011 jej bola spôsobená škoda na predmetnom motorovom vozidle, ktorého opravu mal na základe dohody vykonať odporca v dňoch 15.10.2011 až 28.10.2011. Zároveň sa navrhovateľka s odporcom dohodla na poskytnutí náhradného motorového vozidla počas doby opravy, na základe zmluvy zo dňa 15.10.2011. Dňa 31.10.2011 odporca vyzval navrhovateľku na vrátenie náhradného motorového vozidla z dôvodu ukončenia opravy. Odporkyňa náhradné motorové vozidlo odporcovi v ten istý deň vrátila, avšak odporca jej odmietol vydať opravené motorové vozidlo. Dňa 26.1.2012 navrhovateľka navštívila odporcu, ktorý jej oznámil, že vozidlo jej nevydá, pretože poisťovňa neuhradila všetky finančné požiadavky z titulu opravy motorového vozidla. Odporcom uplatnená suma vo vzťahu k poisťovni bola vo výške 2.377,25 EUR, z čoho poisťovňa priznala sumu vo výške 1.706,87 EUR. Odporca si voči navrhovateľke uplatnil zádržné právo na motorové vozidlo z dôvodu nevyplatenia plnej sumy za opravu motorového vozidla. Podľa názoru navrhovateľky odporca neoprávnene zasiahol do jej vlastníckeho práva a vozidlo jej nevydal napriek písomným výzvam zo dňa 14.2.2012 a 20.2.2012. Navrhovateľka bola nútená prenajať si iné motorové vozidlo a z tohto dôvodu v čase od 13.1.2012 do 13.4.2012 uzavrela zmluvu o nájme motorového vozidla, pričom za prenájom zaplatila 1.472,- EUR. Táto suma predstavuje škodu, ktorá jej vznikla z titulu neoprávneného zadržiavania motorového vozidla odporcom.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že výška nákladov na opravu motorového vozidla odporkyne v zmysle faktúry zo dňa 31.10.2011 je 1.799,96 EUR. Od poisťovne odporca obdržal úhradu vo výške 1.446,16 EUR. Rozdiel vo výške 353,80 EUR navrhovateľka odmieta zaplatiť. Odporca by jej vozidlo vydal, ak by rešpektovala dohodnuté podmienky. Navrhovateľke bolo oznámené, že v prípade neuhradenia faktúry za opravu má opravca právo vozidlo zadržať až do úplného zaplatenia pohľadávky. Odporca dňa 20.2.2012 podal žalobu, ktorou si od navrhovateľky uplatňoval zaplatenie sumy 670,65 EUR s prísl.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 17C/27/2012 a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a zároveň súd z Osvedčenia o evidencii motorového vozidla zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Colt, rok výroby 2005, EČV: X. XXX F., od 10.5.2010.
Zo zákazkového listu č. OU100034 zo dňa 15.10.2011 súd zistil, že navrhovateľka si u odporcu objednala opravu zadnej časti uvedeného vozidla, s poukazom na poistnú udalosť riešenú poisťovňou Union poisťovňa a.s. z povinného zmluvného poistenia, ďalej zabezpečiť nahlásenie škody a vykonať ohliadku resp. doohliadku vozidla. Zároveň sa zaviazala pri odovzdávaní náhradného motorového vozidla uhradiť odporcovi 0,08 EUR s DPH za každý najazdený kilometer.
Z listiny označenej ako Splnomocnenie zo dňa 15.10.2011 súd zistil, že navrhovateľka si u odporcu objednala opravu uvedeného motorového vozidla, splnomocnila odporcu na zastupovanie vo veci uplatňovania a preukazovania nároku na náhradu škody voči poisťovni a splnomocnila Union poisťovňu a.s. so sídlom v Bratislave na vyplatenie škody v zmysle poistnej zmluvy za poškodenie jej motorového vozidla na účet odporcu.
Zo zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla súd zistil, že navrhovateľka si od odporcu vypožičala motorové vozidlo zn. Dacia Sandero, EČV: X. XXX E., počnúc od 15.10.2011. Úhrada za zapožičanie bola dohodnutá vo výške 33,- EUR na jeden deň a 0,08 EUR za každý najazdený kilometer. Z článku V. zmluvy vyplýva, že navrhovateľka vozidlo odporcovi vrátila dňa 31.10.2011.
Z listu spoločnosti Union poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 11.1.2012 súd zistil, že poisťovňa navrhovateľke oznámila likvidáciu nahlásenej poistnej udalosti zo dňa 14.10.2011 s tým, že úhradu vo výške 1.446,16 EUR poukazuje na účet odporcu. Z obsahu listu je zrejmé, že z odporcom vyfakturovanej sumy za opravu vozidla vo výške 1.799,69 EUR poisťovňa nepriznala sumu 353,80 EUR, titulom prác nad rámec noriem stanovených výrobcom vozidla s tým, že odporca nebol ochotný doložiť rozpis prác v časových normách, ktoré neboli súčasťou faktúry. Čo sa týka náhrady za použitie náhradného motorového vozidla, z odporcom vyúčtovanej sumy vo výške 577,56 EUR poisťovňa priznala náhradu za zapožičanie vozidla na 8 dní v celkovej výške 200,71 EUR, ktorú taktiež poukázala na účet odporcu.
Z listu právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 14.2.2012 súd zistil, že táto vyzvala odporcu na okamžité vydanie motorového vozidla.
Zo zmluvy o nájme hnuteľných vecí súd zistil, že G. Š. ako prenajímateľka a navrhovateľka ako nájomkyňa uzavreli dňa 13.1.2012 zmluvu, na základe ktorej prenajímateľka prenechala navrhovateľke za odplatu motorové vozidlo Jeep Grand Cherokee EČV: X. XXX F., rok výroby 1997, na dobu určitú od 13.1.2012 do 13.4.2012. Z článku VI. zmluvy vyplýva, že odporkyňa sa zaviazala zaplatiť nájomné vo výške 16,- EUR denne, vždy do 5. dňa v mesiaci, v ktorom vozidlo užívala, v hotovosti do rúk prenajímateľky.
Z osvedčenia o evidencii motorových vozidiel súd zistil, že G. Š. je vlastníčkou motorového vozidla špecifikovaného v zmluve o prenájme od 12.12.2011.
Z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že navrhovateľka zaplatila prenajímateľke G. Š. za prenájom motorového vozidla dňa 3.2.2012 sumu 304,- EUR za obdobie nájmu od 13.1.2012 do
31.1.2012, t.j. 19 dní x 16,- EUR, dňa 5.3.2012 sumu 464,- EUR za obdobie nájmu od 1.2.2012 do 29.2.2012, t.j. 29 dní x 16,- EUR, dňa 3.4.2012 sumu 496,- EUR za obdobie nájmu od 1.3.2012 do 31.3.2012, t.j. 31 dní x 16,- EUR a dňa 13.4.2012 sumu 208 EUR za obdobie nájmu od 1.4.2012 do 13.4.2012, t.j. 13 dní x 16,- EUR.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca si od nej uplatňoval zaplatenie sumy 670,50 EUR s tým, že kým tento rozdiel nevyplatí, nevydá jej motorové vozidlo. Navrhovateľka nebola schopná uvedenú sumu zaplatiť vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov, z dôvodu nezamestnanosti. Odporca jej povedal, že si musí túto sumu vymáhať buď od vinníka nehody alebo od poisťovne. Zároveň uviedla, že odporca jej doposiaľ neposkytol faktúru, ktorou boli vyúčtované náklady za opravu motorového vozidla, ani faktúru, ktorou bola vyúčtovaná úhrada za poskytnutie náhradného motorového vozidla.
Z výpovede konateľa spoločnosti odporcu H. N. súd zistil, že oprava motorového vozidla odporkyne bola ukončená dňa 31.10.2011, kedy odporca vystavil faktúru č. 201115038, splatnú dňa 14.11.2011, ktorou vyúčtoval jednak cenu práce ako aj použitého materiálu, spolu vo výške 1.799,96 EUR. Táto faktúra je podpísaná aj navrhovateľkou, teda je zrejmé, že faktúra jej bola predložená. Pripustil však, že faktúru nemusí mať navrhovateľka vo svojej osobnej dispozícii, pretože u odporcu je taká prax, že príslušnú dokumentáciu, vrátane faktúry, odovzdáva klientovi až pri vydaní motorového vozidla. Faktúra bola predložená poisťovni za účelom likvidácie poistnej udalosti. Za prenájom náhradného motorového vozidla počas opravy od 15.10.2011 do 31.10.2011, odporca vyúčtoval navrhovateľke faktúrou č. 201113022 sumu vo výške 577,56 EUR. Z vyššie uvedených faktúr poisťovňa neuznala vo vzťahu k cene za opravu sumu vo výške 353,80 EUR a vo vzťahu k úhrade za prenájom náhradného motorového vozidla sumu vo výške 317,- EUR, teda spolu sumu 670,50 EUR, ktorú si odporca uplatnil voči navrhovateľke v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/27/2012.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 17C/27/2012 súd zistil, že odporca sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.2.2012 voči navrhovateľke domáhal zaplatenia sumy 670,65 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr a to faktúry č. 201115038 za opravu vozidla vo výške 353,80 EUR a faktúry č. 201113022 za prenájom náhradného vozidla vo výške 316,85 EUR, spolu vo výške 670,65 EUR. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 17C/27/2012-241 zo dňa 15.5.2014 rozhodol tak, že žalobu odporcu v celom rozsahu zamietol a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že navrhovateľka dňa 26.1.2012 (opätovne) žiadala odporcu o vydanie opraveného motorového vozidla. Odporca jej oznámil, že vozidlo jej nevydá, pretože poisťovňa neuhradila všetky finančné požiadavky a vyzval ju na úhradu rozdielu vo výške 670,65 EUR. V dôvodoch nezaplatenia faktúry za opravu motorového vozidla navrhovateľka odporcovi písomne okrem iného vytkla, že nebola upozornená na podstatné prekročenie ceny učenej odhadom v zákazkovom liste, ďalej že odporca nepostupoval v súlade s pokynmi poisťovne (výmena zadných dverí), teda oprava nebola vykonaná riadne, odporca neúčtoval v súlade s cenníkom a bol navyše účtovaný materiál, pričom odporca svojou nečinnosťou predĺžil dobu opravy vozidla. Navrhovateľka nebola odporcom informovaná o navýšení ceny za opravu viac ako o 10 % a dozvedela sa o tom až po uskutočnení plnenia a to dňa 31.10.2011 z faktúry č. 201115038, ktorá sa od dohodnutej ceny líši o 299,96 EUR, t.j. o 19,997 % navyše. Súd poukázal na ust. § 2 ods. 6 vyhl. č. 18/1965 Zb., podľa ktorého, ak nemožno cenu určiť, pretože zistenie závad vyžaduje demontáž vozidla, uvedie sa cena za potrebnú demontáž a odhad ceny, ktorý sa musí spresniť bez zmeškania po demontáži a ak sa pri demontáži ukáže, že výsledná cena by prevýšila o viac ako o 20 % pôvodne určený odhad, je opravovňa povinná vyžiadať si od objednávateľa súhlas na rozšírenie rozsahu opravy, inak nemá nárok na zaplatenie rozdielu v cene. Súd konštatoval, že odporca pri zistení potreby rozšírenia rozsahu opravy a prekročenia predbežne dojednanej ceny o viac ako o 10 % (pri sume nad 33,19 EUR) mal od navrhovateľky ako objednávateľky vyžiadať súhlas. S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. j) a § 53 ods. 8 Obč. zákonníka súd uzavrel, že navrhovateľka nie je povinná platiť za opravu v rozsahu prekračujúcom predbežne dojednanú cenu opravy. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že navrhovateľka verila, že odporca bude postupovať podľa pokynov poisťovne, že si bude účtovať ceny takým spôsobom, aby nevznikol dôvod na krátenie poistného plnenia. Dôvod krátenia poistného plnenia pritom nebol zapríčinený navrhovateľkou, ale nečinnosťou odporcu, čo je v rozpore so záujmami navrhovateľky ako splnomocniteľky pre jednania s poisťovňou vo veci uplatňovania a preukazovania nároku na náhradu škody z predmetnej poistnej udalosti. Vo vzťahu k nároku odporcu na zaplatenie úhrady za použitie náhradného motorového vozidla súd konštatoval, že odporca uviedol navrhovateľku
do omylu a náhradné vozidlo jej vnútil deklarovaním nepravdivých skutočností, pričom po vrátení vozidla od nej žiadal okrem tzv. kilometrovného vo výške 0,08 EUR/km aj sumu 33,- EUR na deň. Uvedené konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi a ust. § 4 ods. 8 a 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože odporca uviedol nepravdivý, neúplný a nepresný údaj o cene služby. Navrhovateľka nemohla ovplyvniť obsah zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla, odporcom bola uvedená do omylu, že sa jej sadzba na deň netýka. Súd aj vo vzťahu k tejto časti nároku poukázal na skutočnosť, že poisťovňa neposkytla úplné poistné plnenie z dôvodu neprimeranosti dĺžky opravy nad 8 dní a teda z dôvodov, ktoré žiadnym spôsobom nezapríčinila navrhovateľka. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Citovaný rozsudok odvolaním nebol napadnutý a nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2014.
Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla súd zistil, že odporca po právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku, dňa 11.8.2014 odovzdal navrhovateľke predmetné motorové vozidlo (bez zadného nárazníka).
Na základe uvedenej skutočnosti navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 13.10.2014 vzala návrh v časti o vydanie motorového vozidla späť. Odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil
Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ust. 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa ust. § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Predmetom tohto konania bola jednak vlastnícka žaloba navrhovateľky na vydanie veci - osobného motorového vozidla, ako aj žaloba na náhradu škody.
Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka je okrem preukázania vlastníckeho práva žalobcu aj preukázanie skutočnosti, že iná osoba vec neoprávnene zadržuje.
Čo sa týka prvého predpokladu, existencia vlastníckeho práva navrhovateľky k osobnému motorovému vozidlu zn. Mitsubishi Colt EVČ: X. XXX F. v konaní nebola sporná a súd ju mal za preukázanú aj z osvedčenia o evidencii vozidla.
Čo sa týka ďalšieho predpokladu, odporca sa v konaní bránil tvrdením, že motorové vozidlo navrhovateľky zadržiava oprávnene, využívajúc svoje zádržné právo v zmysle ust. § 151s ods.1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky voči navrhovateľke. Jeho pohľadávka predstavovala časť ceny za opravu motorového vozidla vyúčtovanú faktúrou č.201115038 a ceny za prenájom náhradného vozidla vyúčtovanú faktúrou č.201113022, spolu vo výške 670,65 EUR.
Zádržné právo v zmysle ust. § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje vecnoprávny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej peňažnej pohľadávky. Za predpokladu, že takáto splatná pohľadávka existuje, uplatnenie zádržného práva je oprávnené.
Čo sa týka pohľadávky odporcu, na základe ktorej si uplatňoval voči navrhovateľke zádržné právo, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi dňa 15.10.2011 vznikol záväzkový právny vzťah uzavretím zmluvy o oprave veci v zmysle ust. § 652 ods. 1 Obč. zákonníka. Navrhovateľka ako objednávateľ si u odporcu ako zhotoviteľa objednala opravu vyššie uvedeného motorového vozidla. Na základe tohto záväzkovo právneho vzťahu jej vzniklo právo, aby odporca podľa jej objednávky vykonal opravu motorového vozidla a odporcovi ako zhotoviteľovi vzniklo právo, aby mu navrhovateľka zaplatila cenu za opravu. Medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že opravu vozidla odporca ukončil dňa 31.10.2011 a v rovnaký deň vystavil faktúru za opravu č. 201115038, ktorou vyúčtoval cenu za opravu vo výške 1.799,96 EUR so splatnosťou dňa 14.11.2011. V konaní taktiež nebolo sporné, že uvedeného dňa, teda 31.10.2011, po ukončení opravy odporca navrhovateľke motorové vozidlo nevydal. Navrhovateľka faktúru podpísala s tým, že odporca túto faktúru spolu s ostatnými listinnými dokladmi doručil spoločnosti Union poisťovňa, a.s. za účelom likvidácie poistnej udalosti a výplaty poistného plnenia na účet odporcu a to na základe plnomocenstva udeleného navrhovateľkou odporcovi pri uzavretí zmluvy o oprave. V konaní bolo taktiež nesporne preukázané, že odporcovi bola poukázaná úhrada od poisťovne Union poisťovňa, a.s. dňa 11.1.2012 vo vzťahu k nákladom za opravu motorového vozidla vo výške 1.446,16 EUR.
Pohľadávka odporcu voči navrhovateľke, na zabezpečenie ktorej využil zádržné právo, bola predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 17 C 27/2012. Súd preto konanie o vydanie motorového vozidla prerušil až do právoplatného skončenia tohto konania, keďže jeho predmetom bola otázka, vyriešenie ktorej malo vplyv na rozhodnutie v konaní o vydanie motorového vozidla a náhradu škody (existencia pohľadávky odôvodňujúca uplatnenie zádržného práva).
Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 17C/27/2012 zo dňa 15.5.2014 návrh odporcu voči navrhovateľke v celom rozsahu zamietol, s odôvodnením, že pohľadávka odporcu na zaplatenie ceny za opravu motorového vozidla v časti predstavujúcej rozdiel medzi vyfakturovanou cenou a úhradou od poisťovne nie je dôvodná a teda, navrhovateľka nie je povinná zaplatiť za opravu. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2014 a je záväzný pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány, vrátane súdu. Vychádzajúc z tohto rozsudku teda súd konštatoval, že neexistovala žiadna splatná pohľadávka odporcu voči navrhovateľke, ktorá by v zmysle ust. § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka odôvodňovala uplatnenie zádržného práva odporcu na motorové vozidlo navrhovateľky.
Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania odporca dobrovoľne navrhovateľke motorové vozidlo vrátil a navrhovateľka z tohto dôvodu vzala návrh na vydanie motorového vozidla späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.
Čo sa týka nároku navrhovateľky na náhradu škody, základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaní alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.
V danej veci bolo nesporne preukázané, že odporca po vykonaní opravy (31.10.2011) motorové vozidlo navrhovateľke nevydal. Ako to vyplynulo z protokolu o odovzdaní vozidla, vydal jej ho až dňa 11.8.2014, teda po tom, čo vyššie citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť. Zhrnúc vyššie uvedené, rešpektujúc vyššie citovaný rozsudok súdu súd konštatoval, že odporca počnúc od ukončenia opravy motorového
vozidla až do jeho odovzdania dňa 11.8.2014 motorové vozidlo navrhovateľky zadržiaval neoprávnene, bez právneho dôvodu, napriek tomu, že jeho povinnosťou bolo po vykonaní diela, t.j. po vykonaní opravy motorového vozidla predmet diela navrhovateľke vydať.
V danom prípade teda porušenie právnej povinnosti spočíva v neoprávnenom zadržiavaní motorového vozidla navrhovateľky a nesplnení povinnosti odporcu ako zhotoviteľa diela vydať motorové vozidlo po jeho vykonaní opravy navrhovateľke.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame pritom skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry a súdnej praxe škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady (hoci aj vyššie) na vypožičanie osobného motorového vozidla za situácie, kedy nemohol použiť svoje motorové vozidlo v dôsledku protiprávneho úkonu škodcu alebo v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
V danom prípade škoda navrhovateľky spočívala práve v nákladoch vynaložených na prenájom motorového vozidla v období, kedy odporca neoprávnene zadržiaval jej vlastné motorové vozidlo, t.j. v období od 13.1.2012 do 13.4.2012. Z predloženej zmluvy o nájme zo dňa 13.1.2012, ako aj z príjmových pokladničných dokladov mal súd nesporne za preukázané, že navrhovateľka si v uvedenom období od fyzickej osoby prenajala motorové vozidlo za dohodnuté nájomné vo výške 16,- EUR denne, pričom za obdobie nájmu t.j. 19 dní mesiaca január 2012, 29 dní mesiaca február 2012, 31 dní mesiaca marec 2012 a 13 dní mesiaca apríl 2012, spolu 92 dní nájmu zaplatila sumu 1.472,- EUR (92 dní x 16,- EUR).
Vynaložené náklady na prenájom motorového vozidla súd považoval za nutné, účelne vynaložené a primerané. Uvedený záver vyplýva z porovnania týchto nákladov s cenou prenájmu, ktorú si účtoval sám odporca za prenájom vozidiel v porovnateľnom období. Vykonaným dokazovaním, zo zmluvy o poskytnutí náhradného motorového vozidla zo dňa 15.10.2011, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom, mal súd za preukázané, že zo zmluvy o poskytnutí náhradného motorového vozidla zo dňa 15.10.2011, že odporca požadoval za prenájom vozidla sumu vo výške 33,- EUR za 1 deň nájmu a okrem toho aj tzv. kilometrovné vo výške 0,08 EUR za každý najazdený kilometer (článok IV zmluvy). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka si uplatňovala náhradu škody o polovicu nižšiu, ako si uplatňuje odporca za prenájom náhradných motorových vozidiel. Taktiež je potrebné dodať, že odporca neoprávnene zadržiaval motorové vozidlo navrhovateľky takmer 3 roky (od 31.10.2011 do 11.8.2014), pričom navrhovateľka si za uvedené obdobie prenajala motorové vozidlo len na dobu troch mesiacov.
Námietky právneho zástupcu odporcu, že je potrebné zaoberať sa s tým, či G. Š. bola oprávnená na prenájom motorových vozidiel, či odvádzala daň z príjmu z tejto zmluvy, ďalej či navrhovateľka nemala možnosť zabezpečiť si motorové vozidlo bezplatne a či bola daná naliehavosť jej potreby mať vozidlo k dispozícii, súd považoval za irelevantné. Každý vlastník veci (teda aj fyzická osoba nepodnikateľ) má právo s vecou, ktorú vlastní, nakladať podľa svojho uváženia (v medziach zákona), vrátane bezplatného vypožičania alebo odplatného prenajatia veci inej osobe. To, či takáto osoba v prípade odplatného prenajatia má platiť a či platila príslušnú daň, na posúdenie platnosti zmluvy a na fakt, že navrhovateľke v súvislosti s prenájmom vznikli náklady, nemá vplyv. Napokon, pokiaľ by si navrhovateľka prenajala vozidlo od osoby, ktorá má (tak ako odporca) v predmete podnikania prenájom motorových vozidiel, náklady za prenájom by boli zrejme vyššie. Čo sa týka námietok, či navrhovateľka nemala možnosť zabezpečiť si motorové vozidlo bezplatne a či bola daná naliehavosť jej potreby mať vozidlo k dispozícii, súd konštatoval, že tieto sú vzhľadom na skutočnosť, že odporca po dobu takmer 3 rokov neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva navrhovateľky, neakceptovateľné a v príkrom rozpore s tzv.právnym panstvom vlastníka k veci, ktoré predstavujú jeho subjektívne práva, medzi ktoré patrí najmä právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať ho a nakladať s ním podľa svojej vôle. Vlastník motorového vozidla ho chce mať k dispozícii vtedy, keď ho potrebuje, bez ohľadu na účel tejto potreby, teda bez ohľadu na to, či ho potrebuje na dochádzku do zamestnania, na hľadanie zamestnania, na rekreáciu, na nákupy, na rozvoz rodinných príslušníkov a pod.
Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. V danom prípade je zrejmé, že škoda, spočívajúca v nákladoch vynaložených navrhovateľkou na prenájom motorového vozidla, priamo a bezprostredne súvisí s protiprávnym úkonom odporcu, ktorý jej svojím konaním, t.j. neoprávneným zadržiavaním motorového vozidla zabránil v užívaní predmetu svojho vlastníctva v rozsahu, v akom ho potrebovala na uspokojovanie svojich potrieb.
Čo sa týka posledného zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. zavinenia, toto predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie podmienok zodpovednosti pritom nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
V danom prípade odporca nepreukázal a ani netvrdil, že by sa zodpovednosti zbavil tým, že škodu nezavinil.
Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody a preto ho zaviazal na zaplatenie celej uplatnenej sumy vo výške 1.472,- EUR.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O náhrade trov konania súd rozhodoval komplexne vo vzťahu k obom uplatneným nárokom v zmysle vyššie cit. zák. ustanovení. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody mala navrhovateľka plný úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Rovnako vo vzťahu k nároku na vydanie motorového vozidla, vo vzťahu ku ktorému bolo konanie na základe späťvzatia návrhu zastavené, súd konštatoval, že navrhovateľke patrí právo na náhradu trov konania proti odporcovi podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., pretože odporca až po podaní návrhu splnil povinnosť, o uloženie ktorej navrhovateľka žiadala žalobou, ktorá bola podaná dôvodne, pretože zo strany odporcu došlo k porušeniu vlastníckeho práva navrhovateľky neoprávneným zadržiavaním motorového vozidla.
Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR a vo výške 88,- EUR, spolu 187,50 EUR (podľa položky 1b/ za návrh na vydanie veci a položky 1a/ za návrh na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 6 % z uplatnenej sumy, v zmysle Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu), ako aj trovy právneho zastúpenia, keďže navrhovateľka bola v tomto spore zastúpená advokátkou.
Právna zástupkyňa navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia vyčíslila vo výške 515,31 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd určil podľa ust. § 10 ods. 1, § 11 ods.1, § 13 ods.3, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách, náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonanie úkonov právnej služby. Podľa § 13 ods.3 cit.vyhlášky, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaní o vydanie veci podľa ust. § 11 ods.1 písm.a) cit.vyhlášky je jedna trinástina výpočtového základu, t.j. v roku 2012 58,69 EUR a v roku 2014 61,85 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v konaní o zaplatenie 1.472,-EUR bola v celom období vo výške 71,37 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že vyššiu hodnotu má vec o zaplatenie peňažnej sumy. Základná sadzba tarifnej odmeny za túto vec sa teda zvyšuje o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny za ostatnú vec, t.j. za úkony v roku 2012 o 19,56 EUR a za
úkony v roku 2014 o 20,62 EUR. Základná sadzba tarifnej odmeny po tomto zvýšení za jeden úkon právnej služby v roku 2012 činí 90,93 EUR a v roku 2014 91,99 EUR. Tarifná odmena vo výške 90,93 EUR patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia (13.2.2012), návrh na začatie konania (11.4.2012), účasť na pojednávaní dňa 12.11.2012. Tarifná odmena vo výške 91,99 EUR patrí za tieto úkony právnej služby: späťvzatie návrhu v časti (13.10.2014), účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014. Spolu tarifná odmena činí 456,77 EUR. Právnej zástupkyni patrí aj tzv.režijný paušál za každý úkon právnej služby, za úkony vykonané v roku 2012 vo výške 7,63 EUR a za úkony vykonané v roku 2014 vo výške 8,04 EUR, spolu vo výške 38,97 EUR. Tarifná odmena a režijný paušál spolu činia 495,74 EUR.
Účelne vynaložené trovy navrhovateľky spolu predstavujú 683,24 EUR (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia).
V súvislosti s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu zaplatiť priznanú náhradu trov konania navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.