Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/79/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manželky: O.. I. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. vinohradoch XXX/H, T., zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava a manžela: O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. vinohradoch XXX/H, T., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: P. P., nar. XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 08.12.2020, č.k. -392, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o zverení maloletých detí P. P., nar. XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e. II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o výživnom m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. P., nar. X.X.XXXX sumou 300 eur mesačne a maloletej H. P., nar. X.X.XXXX sumou 250 eur mesačne, k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode. III. Odvolanie matky sa o d m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom, zo dňa 08.12.2020, č.k. -392, rozviedol manželstvo O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX v F. W. a O.. I. P. T., rod. T., nar. X.X.XXXX v R., uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X . Maloleté deti P.: P., nar. X.X.XXXX a H., nar. X.X.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P., nar. X.X.XXXX sumou 300 eur mesačne a maloletej H., nar. X.X.XXXX sumou 250 eur mesačne, k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi P., nar. X.X.XXXX a H., nar. X.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.30 hod do nedele do 18.00 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin, každý kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod do 18.30 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin, počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod do posledného dňa prázdnin do 10.00 hod. počas Veľkonočných sviatkov a prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 10.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod, počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 9.00 hod do 15.7. do 18.00 hod, od 1.8. od 9.00 hod do 15.8. do 18.00 hod, počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod do 25.12. do 10.00 hod a od

1.1. od 18.00 hod do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod do 1.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Určil, že otec si maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade, že sa maloleté deti nebudú nachádzať školskom zariadení, otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. 2. Vec právne posúdil podľa čl. I. základných zásad, , , , , , , , , , , , , , , , veta prvá o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), (ďalej len ) . Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov konania. Mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu, manželstvo si nemôže plniť svoj spoločenský účel, neplní ani jednu z funkcií manželstva v zmysle a tento stav je dlhodobý. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v diametrálne odlišných predstavách manželov o manželskom spolužití, o postavení druhého partnera v partnerskom vzťahu, ako aj o finančnom hospodárení a rodinnom živote, ktoré viedli k citovému odcudzeniu medzi manželmi a k nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti P. a H. do osobnej starostlivosti matky, keď mal v konaní preukázané, že matka túto starostlivosť riadne zabezpečuje, čo nenamietal ani otec. Na strane matky nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali dôvodné pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia u nej a o jej rodičovských zručnostiach. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nevzhliadol okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený. Návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nevyhovel. Uviedol, že striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o maloleté deti, ktorej základnou premisou je rešpektovanie práva každého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby deťom tak bolo umožnené zachovanie a rozvíjanie osobnej starostlivosti oboma rodičmi za predpokladu, že u konkrétneho maloletého dieťaťa je preukázané, že daná forma starostlivosti zo strany rodičov je súladná s jeho záujmami a v prežívaní maloletého dieťaťa nie sú identifikované žiadne skutočnosti, ktoré by túto formu starostlivosti negovali. Konštatoval, že obaja rodičia by si mali uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a povinnosti z nej vyplývajúce, keďže sú vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rovnoprávni. Ak sa jeden z rodičov domáha zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd je povinný skúmať, či je uvedený model starostlivosti vhodný, pričom jeho realizáciu zákon podmieňuje kumulatívnym splnením viacerých podmienok, a to spôsobilosťou oboch rodičov deti vychovávať, záujem rodičov o výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, súladnosť tejto formy starostlivosti so záujmami maloletých detí a lepšie zaistenie ich potrieb. Ak súd po vykonanom dokazovaní zistí, že predmetné zákonné podmienky sú splnené, nevyhovieť návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je za takýchto okolností možné vtedy, ak sú tu prítomné také okolnosti na strane detí, ktoré z hľadiska ich záujmu prevážia a ktoré musia byť nesporne preukázané rovnako, ako ich odôvodnenosť. V danom prípade nevzhliadol takúto úpravu výkonu rodičovských práv a povinností za súladnú so záujmami maloletých detí. Prihliadol na skutočnosť, že rodičia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, čo bolo tiež príčinou konfliktov medzi nimi, keďže manželka opakovane žiadala manžela, aby sa odsťahoval. Je nepochybné, že bývanie v jednej domácnosti malo negatívny vplyv na vzájomné vzťahy medzi manželmi, ktoré eskalovali, a tiež na vzájomný vzťah otca a maloletých detí. Uviedol, že nemožno opomenúť matkou opakovane prezentované tvrdenia, že predmetný byt si manželia zadovážili v zásade z jej finančných prostriedkov, čo manžel nepoprel a v čoho dôsledku manželka považovala za spravodlivé, aby sa odsťahoval manžel. Prihliadol na to, že zo strany manžela sa jednalo o konanie, ktoré nemalo svoj pôvod v jeho snahe participovať na starostlivosti o deti (dokonca formou striedavej osobnej starostlivosti). Hoci otec počas celého konania verbalizoval svoj záujem vykonávať (striedavú) osobnú starostlivosť o maloleté deti a spočiatku tvrdil, že táto forma starostlivosti o deti medzi rodičmi, napriek bývaniu v spoločnej domácnosti, prebieha (čo manželka namietala, keďže otec nezabezpečoval dennú a bežnú starostlivosť o deti, túto zabezpečovala vždy výlučne ona), v skutočnosti participoval na starostlivosti o deti len minimálne a posledný rok vôbec, a to ani napriek celospoločenskej situácii, ktorá v marci 2020 vyvstala aj v našej krajine. Vzal do úvahy vyjadrenie manželky, že otec sa deťom vyhýba, z bytu odchádza skoro ráno a vracia sa v noci a ak je náhodou doma v čase, keď sú tam aj deti, zamyká sa pred nimi vo svojej izbe. Otec nepoprel a žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia matky ohľadom jeho prístupu k výkonu starostlivosti o deti a potvrdil, že s matkou spolu nekomunikujú, a opakovane

poukazoval na to, že matka mu bráni v starostlivosti o maloleté detí. Argumentáciu otca vyhodnotil ako irelevantnú. Otcovi dal do pozornosti, že spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti a nie je reálne možné, aby ho matka dokázala od detí separovať a reálne mu brániť v starostlivosti o ne. Odkázal aj na závery vykonaného znaleckého dokazovania vo veci, kde súdny znalec konštatoval (v období, kedy otec prejavoval zvýšený záujem o deti), že deti majú k obom rodičom dobrý vzťah, nemajú s nimi žiadne problémy a v ich reakciách nie sú výraznejšie rozdiely vo vzťahu ku každému z rodičov, avšak otec je skôr rodičom pre "trávenie voľného času" detí a matka rodičom, ktorý zabezpečuje "každodennú a bežnú" starostlivosť o deti, vrátane prípravy na vyučovanie, dohliadanie na plnenie povinností, zabezpečovanie, starostlivosti v domácnosti a pod. a samotné deti to takto aj vnímajú. Za zásadnú považoval zmenu situácie, ktorá po vykonaní súdnoznaleckého dokazovania nastala a to, že otec prestal participovať na starostlivosti o deti úplne, začal sa im vyhýbať, ktorá situácia trvá doposiaľ. Prihliadol na vyjadrenia matky, že uvedený prístup otca je dlhodobý, k čiastočnému zintenzívneniu vzťahov medzi otcom a deťmi prišlo v období pred súdnoznaleckým vyšetrením, čo matka dokladovala aj rozpisom kontaktov otca s deťmi v období od júna 2019 do mája 2020 a uviedla, že otec bol v tomto období s maloletou P. v kontakte šesťkrát a s maloletou H. deväťkrát, nestrávil s deťmi žiadny čas počas letných prázdnin roku 2019 a v súvislosti s mimoriadnou situáciou (šírenie ochorenia COVID-19), žiadnym spôsobom nekooperoval, odmietol sa na starostlivosti o deti podieľať, matka si preto musela dlhodobo čerpať pandemickú OČR, hoci otec nie je v závislom pracovnom pomere, keďže je spoločníkom a konateľom svojej vlastnej spoločnosti, pričom rodičia stále bývali a bývajú v spoločnej domácnosti. Prihliadol na to, že k uvedeným závažným tvrdeniam matky nezaujal otec žiadne stanovisko, a na ostatnom pojednávaní len konštatoval, že deti sa v prítomnosti matky nesprávajú spontánne, nakoľko ho vyhadzuje pred nimi z bytu a nadáva mu. K relevantnosti návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neprispieval ani postoj otca, ktorý deklaroval, že by sa striedavá osobná starostlivosť o deti realizovala v byte, kde rodičia v súčasnosti žijú, z čoho je zrejmé, že podľa predstáv otca by sa v tomto byte striedali. Nie je zrejmé, ako si otec predstavoval praktickú realizáciu takejto formy starostlivosti o deti, keďže vzťah rodičov je konfliktný, pričom jednou z príčin je aj predmetný byt, v ktorom manželia bývajú. Uviedol, že takáto forma starostlivosti o deti sa môže realizovať len ak sa na tom rodičia dohodnú, v žiadnom prípade ju nemožno nikomu naoktrojovať. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti považoval za účelový, ktorého dôvodom nie je úprimný a skutočný záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o deti, keďže na tejto neparticipuje, a to ani len čiastočne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec tak koná vo vzťahu k výkonu svojich rodičovských práv a povinností dlhodobo, čo sa prejavuje aj na postoji a správaní maloletých detí. Za tejto situácie nepovažoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za súladné s ich záujmami a stotožnil sa s názorom matky a kolízneho opatrovníka, že za takto nastavenej úrovni vzťahov medzi rodičmi a predovšetkým medzi otcom a maloletými deťmi, striedavá osobná starostlivosť by bola pre maloleté deti príťažou, boli by zmätené a v konečnom dôsledku by to malo na ich psychický stav destabilizujúci vplyv, a to i s ohľadom na všetky okolnosti a situáciu v rodine. 3. Styk otca s maloletými deťmi upravil prihliadajúc na návrh matky, otca a kolízneho opatrovníka o potrebe rozhodnúť o úprave styku (otec súhlasil v prípade, ak by maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, svoj návrh nešpecifikoval). Mal za to, že rodičia budú musieť po ukončení manželstva riešiť svoju bytovú otázku, pričom úprava styku daným rozhodnutí umožní predovšetkým otcovi, vyhnúť sa prípadnému novému súdnemu konaniu, v ktorom by sa domáhal úpravy svojho styku s deťmi, ak by tento nateraz ponechal súd bez úpravy. Uviedol, že samotný rozsah styku zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi, ktorá vychádza z predpokladaného záujmu rodiča, s ktorým deti nežijú v spoločnej domácnosti (nebudú s ním žiť v spoločnej domácnosti) participovať na starostlivosti o deti, a to nielen pokiaľ ide o trávenie voľného času s nimi, ale aj pokiaľ ide o prípravu na vyučovanie, či plnenie iných povinností tak, aby bolo možné takúto starostlivosť označiť za riadnu a plnohodnotnú. Prázdniny a sviatky rozdelil medzi rodičmi rovnomerne s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku. Apeloval na otca, aby urýchlene zmenil svoj prístup k výkonu svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keďže ďalšie pretrvávanie tohto stavu bude mať za následok prehlbovanie odcudzenia medzi otcom a deťmi, ktorého následky by už v budúcnosti nebolo možné zvrátiť. 4. Výživné na maloletú P. určil otcovi vo výške 300 eur mesačne a na maloletú H. vo výške 250 eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zdôraznil, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú v súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že výdavky na odôvodnené potreby maloletej P. a H. sú porovnateľné s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v ich veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Prihliadol na vek maloletých a tomu zodpovedajúci fyzický vývin, návštevu školy a s tým spojené výdavky, úhrada povinných poplatkov, zabezpečovanie školských potrieb a pomôcok a hradením aktivít poriadaných školou. Uviedol, že rodičia nemôžu výšku týchto nákladov ovplyvniť a musia ich vynaložiť v požadovanom rozsahu. Ďalšie náklady maloletých predstavujú výdavky so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou a poskytnutím všetkých ostatných vecí bežnej dennej spotreby, ktoré je tiež potrebné premietnuť do výšky výživného zo strany povinného rodiča. Zohľadnil platby za záujmovú činnosť maloletých (tanec), ktorej sa venujú so súhlasom oboch rodičov, dlhodobo a ktorá je spojená s vynakladaním nie zanedbateľných finančných prostriedkov. Z matkou vyčíslených a predložených dokladov mal preukázané, že členské poplatky a ostatné náklady, ktoré sú s touto činnosťou spojené (kostýmy, štartovné, sústredenia, tréningy, cestovné) predstavujú na každé dieťa čiastku cca 140 eur mesačne. Dospel k záveru, že v možnostiach rodičov je hradiť náklady na túto činnosť, ktorá je pre maloleté deti prospešná a prispieva k pozitívnemu rozvoju. Návrhu otca na určenie výživného mesačne v sume 150 eur na maloletú P. a 100 eur na maloletú H. s argumentom, že v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo výživné určené nižšie, nevyhovel, považujúc navrhovanú výšku výživného za neadekvátnu a neprimerane nízku. Mal preukázané, že rodičia majú rovnaký okruh vyživovacích povinností a otec má možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí v stanovenom rozsahu. Otcovi dal do pozornosti matkou založený a súdom prehodnotený rozpis priemerných mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletých, z ktorého je zjavné, že väčšina položiek obsahovala primerané náklady veku detí, pričom nevzhliadol žiadne také náklady, ktoré by bolo možné označiť za nereálne. Mesačné náklady na odôvodnené potreby každého z maloletých ustálil ako náklady na bývanie 83 eur, strava vrátane hygienických potrieb 180 eur, stravné v škole 35 eur od januára 2021 školský klub 25 eur, cestovné (električenka) 20 eur, tanečná 140 eur, ošatenie a obuv v priemere cca 50 eur mesačne, t.j. spolu cca 533 eur. Okrem týchto výdavkov sa u maloletých vyskytujú aj ďalšie, ako sú napr. náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou (vyšetrenia, lieky v čase ochorenia a pod.), mimoriadne či nepravidelné výdavky a pod. Mal za zrejmé, že otcom navrhované výživné a ani výživné určené súdom na čas do rozvodu manželstva, už nezodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, toto by u maloletej P. pokrylo napr. len náklady na bývanie, stravu v škole a električenku a u maloletej H. len náklady na bývanie a električenku a na iných nákladoch detí by sa otec finančne nepodieľal, tieto by znášala matka, ku ktorému rozloženiu plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým nebol daný zákonný dôvod. Konštatoval, že otec nešpecifikoval svoje príjmy, uviedol, že dosahuje príjem z podnikateľskej činnosti, ktorej sa venuje a jeho vyjadrenia sa v priebehu konania menili. Z listinného dôkazu zistil, že príjem otca za obdobie od augusta 2017 do decembra 2018 činil cca 80 eur mesačne, ktoré mu vyplácala spoločnosť I. Z., s.r.o. ako štatutárovi mimo pracovného pomeru a ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Následne otec tvrdil, že si pri úhrade a uspokojovaní svojich životných potrieb vypomáha "optimalizáciou" nákladov prostredníctvom spoločnosti I. Z., s.r.o. a finančné prostriedky na úhradu potrieb čerpá aj zo zdrojov spoločnosti. Na ostatnom pojednávaní uviedol, že dosahuje priemerný mesačný netto príjem v sume cca 1.000 eur z podnikateľskej činnosti spoločnosti I. Z., s.r.o. a jeho náklady, vrátane výživného, predstavujú 1.000 eur mesačne s tým, že finančne mu údajne vypomáhajú jeho rodičia, starobní dôchodcovia, a to sumou niekoľko sto eur mesačne. Danú argumentáciu otca vyhodnotil ako nevierohodnú. Mal za zrejmé, že otec vynakladá finančné prostriedky na svoje potreby a záujmy, čo nespochybňoval a v čase jeho prejavovaného záujmu o výkon osobnej starostlivosti o deti, s týmito trávil čas aktivitami, ktoré si vyžadovali finančné prostriedky, pričom na náklady spojené s chodom domácnosti a bývaním neprispieval. Uviedol, že ak by prijal tvrdenia otca ohľadom jeho dlhodobo dosahovaných príjmov, uvedené by znamenalo, že otec sa bez náležitého dôvodu vzdal vyšších príjmov a nevyužíva všetky možnosti a schopnosti k tomu, aby dosahoval príjem, ktorý mu umožní prispievať na výživu svojich detí v primeranom a adekvátnom rozsahu. Mal preukázané, že otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti Motor Car, dosahoval príjem cca 2.200 eur mesačne/ netto a aj vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach zarábal nadštandardne (výpoveď otca na č. l. 45), napriek tomu sa rozhodol venovať výlučne podnikateľským aktivitám, z ktorej činnosti, podľa jeho vyjadrení, dosahuje oveľa nižší príjem. Uviedol, že u otca sa jedná o takú podnikateľskú činnosť, ktorá sa dá vykonávať aj popri inom zamestnaní, vykonávanom aj v rámci trvalého pracovného pomeru. Otcovi dal do pozornosti, aj vzhľadom na jeho tvrdenia o negatívnom vplyve celosvetovej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 na podnikanie, zvážiť ukončenie podnikateľskej činnosti a zamestnať sa, keďže má dve maloleté deti a vyživovaciu povinnosť voči nim. Neprihliadal na tvrdenie otca, že sa rozhodol

venovať len podnikaniu aj za cenu nižších príjmov z dôvodu, aby sa mohol venovať deťom a starať sa o ne. Návrhu matky na určenie výživného na maloletú P. v sume 450 eur a maloletú H. v sume 400 eur mesačne nevyhovel vyhodnotiac ho ako neprimeraný. Matkou vyčíslené náklady na maloleté síce nespochybnil, a nepovažoval ich za nadhodnotené, avšak niektoré uvádzané náklady pre účely rozhodovania o výživnom, vyhodnotil ako neodôvodnené v takom rozsahu, aby tieto ovplyvnili a navýšili sumu výživného na matkou žiadanú výšku. Jednalo sa o náklady na dovolenky a výlety v sume 180 eur mesačne u každého maloletého dieťaťa, čo predstavuje za kalendárny rok u každého dieťaťa 2.160 eur, t. j. na dve deti spolu 4.320 eur. Zdôraznil, že tieto náklady vynakladá každý z rodičov podľa svojho uváženia, s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti a ich vynakladanie nie je na strane maloletých detí v celosti nevyhnutné. Pri určení výživného zohľadnil aj skutočnosť, že obe deti navštevujú prvý stupeň základnej školy a náklady na ich odôvodnené potreby a záujmy sa budú postupom času meniť. O trovách konania rozhodol podľa . 5. Proti rozsudku súdu inštancie vo výroku o zverení a výživnom na maloleté deti podal odvolanie otec. Navrhol maloleté deti zveriť na čas do rozvodu manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých každý párny týždeň okrem školských prázdnin v čase od utorka popoludnia do štvrtka rána a od piatka popoludnia do pondelka rána (nepárneho týždňa) s tým, že v pracovných dňoch si maloleté deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom školskom zariadení a odovzdá ich v čase ukončenia styku v pracovných dňoch pred vyučovaním do tohto zariadenia a v dňoch pracovného voľna v mieste bydliska matky a každý nepárny týždeň okrem školských prázdnin v čase od stredy popoludnia do piatku rána s tým, že v pracovných dňoch si maloleté deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom školskom zariadení a odovzdá ich v čase ukončenia styku v pracovných dňoch pred vyučovaním do tohto zariadenia v dňoch pracovného voľna v mieste bydliska matky. V čase školských prázdnin a sviatkov bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 28.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a od 3.1. nasledujúceho roku od 09.00 hod. do nasledujúceho 6.1. do 19.00 hod., v nepárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 29.12. do 09.00 hod. a od 30.12. od 19.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roku do 09.00 hod., v čase jarných prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do stredy do 19:00 hod. každý rok, v čase letných prázdnin od 15.7. od 19.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 16.8. od 09.00 hod. do 31.8. od 19.00 hod., každý rok v čase veľkonočných sviatkov párnom roku od nedele od 09.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. a v nepárnom roku od štvrtka od 09.00 hod. do soboty do 19.00 hod. s tým, že si maloleté deti v takto určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ich po skončení styku odovzdá. Maloleté deti budú v osobnej starostlivosti matky každý nepárny týždeň okrem školských prázdnin v čase od pondelka rána do stredy popoludnia a od štvrtka do piatka s tým, že v pracovných dňoch si maloleté deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom školskom zariadení a odovzdá ich v čase ukončenia styku v pracovných dňoch pred vyučovaním do tohto zariadenia a v dňoch pracovného voľna v mieste bydliska otca a každý párny týždeň okrem školských prázdnin v čase od piatku do stredy tým, že v pracovných dňoch si maloleté deti vyzdvihne po vyučovaní v príslušnom školskom zariadení a odovzdá ich v čase ukončenia styku v pracovných dňoch pred vyučovaním do tohto zariadenia a v dňoch pracovného voľna v mieste bydliska otca v čase školských prázdnin a sviatkov bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletých počas vianočných sviatkov v parnom roku od 24.12. o 09.00 hod. do 28.12. do 09.00 hod. a od 30.12. od 09.00 hod. do 3 1 nasledujúceho roka do 09.00 hod., v nepárnom roku od 28.12. o 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a od 3.1. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do nasledujúceho 6.1. do 19.00 hod, v čase jarných prázdnin od stredy od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. každý rok, v čase letných prázdnin od 1.7. od 09.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 31.7. od 19.00 hod. do 16.8. do 09.00 hod. každý rok, v čase veľkonočných sviatkov parnom roku od štvrtka od 09.00 hod. do nedele do 09.00 hod., v nepárnom roku od soboty od 19.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. tým že si maloleté deti v takto určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska otca a na tom istom mieste otcovi odovzdá po ukončení styku. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčí. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V druhej časti sa odvolal proti zvýšeniu výživného na maloleté deti. Odvolanie odôvodnil ust. a , , a . Poukázal na ust. , , , a Zákona rodine. Namietal, že súd nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie základných skutočností v požadovanom rozsahu, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci a výsledky vykonaných dôkazov nesprávne právne vyhodnotil. Vykonané dokazovanie neviedlo súd k zisteniu správneho obrazu o skutočnom stave veci, ktorá bola predmetom súdneho posudzovania a nesprávne závery súdu, ktoré nie sú náležite zdôvodnené, majú za následok poškodenie záujmov maloletých a otca. Poukázal na

jeho návrh na zverenie maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti na báze denného alebo týždňového striedania s tým, že výživné určené nebude. S jeho návrhom matka nesúhlasila poukazujúc na jeho životný štýl, pretrvávajúcu spoločnú domácnosť, nízky vek maloletých, avšak prejavila záujem zachovať jeho vzťah s deťmi a súhlasila so široko nastaveným stykom otca a maloletých. Uviedol, že kolízny opatrovník, ktorý odporúčal zverenie maloletých do starostlivosti matky, nespochybnil jeho otcovský vzťah k deťom, a za nevykonateľné označil realizovať formu striedavej osobnej starostlivosti, ak rodičia doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti. Ďalším argumentom kolízneho opatrovníka bola pozícia matky ako preferenčného rodiča z pohľadu maloletých, ich nízky vek a veľmi vážne a hlboko narušená komunikácia medzi rodičmi. Mal za to, že súd mu určil rozsudkom výživné, maloleté deti zveril do starostlivosti matky a rozhodol sa jeho styk s maloletými neupraviť, napriek tomu, že nenastala situácia podľa ust. . Poukázal na to, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku považoval za kľúčovú okolnosť pretrvávajúce zdieľanie spoločnej domácnosti rodičov s tým, že striedavá starostlivosť o deti je za tohto stavu právne nevykonateľná a prakticky nerealizovateľná. Dal do pozornosti Nález Ústavného súdu ČR z 23.02.2010 číslo , z ktorého vyplýva, že ani široko určený styk rodiča s dieťaťom nie je rovnocenný striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej majú obaja rodičia rovnocenné postavenie a zverenie dieťaťa do výlučnej výchovy jedného z rodičov sa môže stať aj výrazom ústupkov vzájomnej rivalite rodičov, kedy nízke pohnútky jedného rodiča vedú k trápeniu toho druhého prostredníctvom vlastného dieťaťa. Uviedol, že zdieľanie spoločnej domácnosti rodičmi maloletých sa v súdnej praxi nestáva prekážkou pre úpravu styku rodiča s maloletými deťmi aj z dôvodu, že takáto situácia má dočasný charakter (rozsudok Krajského súdu Košice č.k. ). Za zavádzajúcu a zmätočnú považoval konštatáciu súdu, že situácia by bola odlišná, ak by sa rodičia na forme starostlivosti o deti dohodli a táto by nebola predmetom sporu. Nie je mu zrejmé aký by mala táto okolnosť vplyv na opisovanú špecifickosť situácie, ktorá spočíva vo faktickom zdieľaní spoločnej domácnosti. Vyslovil názor, že súd pripúšťa striedavú starostlivosť o maloletých, ak sa rodičia dohodli, avšak v odôvodnení rozhodnutia takúto formu starostlivosti vylučuje a poukazuje na dôvody, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. Uvedený postup považoval za zmätočný. Namietal, že súd pripisuje výlučne na jeho vrub zistenú hlbokú narušenú komunikáciu medzi rodičmi, ktorí komunikujú len písomne sms a emailami, hoci žijú v spoločnej domácnosti. Daným postupom je nepriamo postihovaný, keď sa súd rozhodol nevyhovieť bez opodstatnených dôvodov jeho návrhu a neupraviť ani jeho styk s maloletými. Súd neuvádza ani nízky vek maloletých medzi dôvodmi, prečo nie je striedavá osobná starostlivosť pre maloletých vhodná. Poukázal na citovaný Nález Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého prekážka nízkeho veku dieťaťa pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti by mala odpadnúť v dobe, kedy dieťa mohlo začať navštevovať materskú školu. Taktiež pre nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať. Nesúhlas by mohol mať aj obštrukčný charakter a tento môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré by bolo spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasiahnuť do záujmov maloletého dieťaťa. Opačný postup je v rozpore s právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, zásahom do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa. Uviedol, že od vydania napadnutého rozsudku mu matka znemožňuje trávenie času s maloletými, tento čas obmedzuje na minimum, pričom z jej strany dochádza k nevhodnému správaniu sprevádzanému krikom a nadávkami pred deťmi, v prípade ak sa snaží s nimi komunikovať a iniciovať spoločné aktivity. Uvedené má za následok negatívny dopad na vzťah maloletých s ním, na základe čoho je možné usudzovať, že dané rozhodnutie je v rozpore so záujmom maloletých. Zdôraznil, že má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove a starostlivosti o deti ako ich matka. Považoval za vhodné nariadiť vo veci ústne pojednávanie, na ktorom by bola možná konfrontácia matky ohľadom jej správania sa k deťom, prípadne by boli predložené obrazovo-zvukové záznamy z domácnosti na preukázanie nevhodného správania matky voči maloletým a otcovi. Maloleté deti majú silné citové väzby na oboch rodičov a zverenie do striedavej starostlivosti je v súlade s ich vývinovými potrebami, poskytuje stabilitu výchovného prostredia u každého z rodičov a bude rešpektované právo maloletých na zachovanie vzťahu k obom rodičom a na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Podľa jeho názoru, sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky na zverenie detí do striedavej starostlivosti. Namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo ku zvýšeniu výživného na maloleté deti, pri ktorom súd neporovnal zmenu pomerov oproti stavu, kedy bolo výživné určené, t.j. na čas do rozvodu. Namietal, že matka ho napáda neobjektívnymi, nepravdivými a nepodloženými faktami o jeho potenciálnom príjme, ktorý odhaduje na 3.000 eur mesačne, ktoré vyjadrenia súd prijal. Súdu prvej inštancie vytkol, že nezohľadnil, že matka je nezamestnaná, nedosahuje dostatočný, resp. žiaden príjem, z ktorého by mala byť schopná financovať mesačnú čiastku nevyhnutnú na výživu detí. Zvýšenie výživného považoval za nepodložené. Žiadal odstrániť zo spisu všetky poznámky spomenuté v rozsudku a na súdnom pojednávaní týkajúce

sa rozvodu, úpravy styku rodičov po rozvode s deťmi a výživného, ktoré nemajú právnu relevanciu, sú neopodstatnené a účelové. Ide o poznámky ako mezonetový byt, v ktorom rodina žije, financovanie z 90% a pod. Tieto vymyslené nepodložené údaje považoval za nepravdivé a účelové, nemajúce miesto v aktuálnom súdnom konaní. Poukázal na jeho znevýhodnenie v konaní, keď matka je právne zastúpená, čo si on nemôže dovoliť. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnutý výrok rozsudku zmeniť tak, že súd uloží povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej P. sumou 450 eur a maloletej H. sumou 400 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnila ust. písm, , , , CSP a . Uviedla, že z dokazovania vyplynulo, že otec vynakladá finančné prostriedky na svoje potreby a záujmy, čo v konaní nespochybňoval a v čase jeho prejavovaného záujmu o výkon osobnej starostlivosti trávil čas s deťmi aktivitami vyžadujúcimi si finančné prostriedky. Poukázala na to, že súd vychádzal z ňou vyčíslených priemerných nákladov na maloleté deti, ktoré nespochybnil a v zásade ich nepovažoval za nadhodnotené, napriek tomu jej návrhu nevyhovel. Riadne zdôvodnila aj náklady za voľnočasové aktivity maloletých, do ktorých spadajú i školské výlety, tábory a ďalšie aktivity a nielen náklady na dovolenky. Otec sa dlhodobo nepodieľa na starostlivosti o maloletých, počas letných prázdnin nemala inú možnosť než im zabezpečiť tábory a iné aktivity. Uvedené je potrebné zohľadnil, keďže z dôvodu nezáujmu otca zabezpečovať v prípade potreby starostlivosť o maloletých, je nútená hľadať iné alternatívy. Skutočnosť že otec sa v konaní nepravdivo a účelovo vykresľoval ako nemajetný, nemôže byť na úkor na maloletých a nemôže to mať za následok zníženie ich životnej úrovne. Mala za to, že zo strany súdu došlo ku kompromisnému rozhodnutiu, ktoré odôvodnil s poukazom na potreby a záujmy maloletých detí. Uviedla, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní o rozsahu výživného je zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Tiež treba zobrať do úvahy podiel každého z rodičov na zabezpečení faktickej starostlivosti o maloleté deti. Namietala, že súd sa nedostatočne zaoberal uvedenými skutočnosťami a obmedzil sa výlučne na posudzovanie odôvodnených potrieb maloletých. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako a na základe akých dôkazov vyhodnotil súd príjmové pomery otca, ktorý neposkytol potrebnú súčinnosť, svoje príjmy zahmlieval, porušil povinnosť preukázať príjmové, majetkové pomery, čím naplnil predpoklady pre aplikáciu ust. . Opakovane navrhla doplnenie dokazovania dopytom na peňažné , v ktorých má otec a spoločnosť I., s.r.o. vedené účty, s uvedenými skutočnosťami sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal a neodôvodnil prečo nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie. Naviac súd deklaroval nedôveryhodnosť tvrdení otca o jeho majetkových a príjmových pomeroch. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vykazuje nedostatky spočívajúce v jeho nedostatočnom odôvodnení, keď súd nevyhodnotil pomery na strane otca, neuviedol neakceptoval návrh na doplnenie dokazovania. Rozhodnutie súdu má byť presvedčivé, dostatočne individualizované, má vychádzať z vykonaného dokazovania, obsahovať úvahy, ktoré umožňujú spätne preskúmať závery o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na jeho vydanie. Napadnuté rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné a porušujúce základné právo účastníkov na spravodlivý proces. Namietala, že súd nezistil náležite zárobkové, majetkové pomery otca a teda nedostatočne zistil skutočný stav veci. Súd sa uspokojil len s argumentáciou otca ohľadne jeho príjmov, ktoré však nekorešpondujú s realitou. Z uvedeného dôvodu opakovane žiadala o doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na peňažné , v ktorých má otec a spoločnosť I. s.r.o. vedené bankové účty za účelom preukázania skutočných pomerov otca. Z tvrdení otca a predložených daňových priznaní vyplýva, že ide z jeho strany o tendenčné konanie za účelom minimalizácie výživného na maloleté deti. Dala do pozornosti vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 22.01.2019, kedy uviedol, že jeho mesačný príjem z podnikania činí 80 eur a náklady na život 800 až 1.000 eur. Tento nepomer príjmov a výdavkov otec nevedel logicky zdôvodniť a po poučení ohľadom jeho príjmov, zmenil tvrdenia dôvodiac tým, že si vypomáha optimalizáciou nákladov prostredníctvom obchodnej spoločnosti a finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb čerpá podľa potreby aj zo zdrojov spoločnosti. Vyjadrenia otca boli rozporné aj na pojednávaniach v minulosti, kedy uviedol, že výplaty od roku 2010 do roku 2017 dosahoval v priemere 2.000 až 3.000 eur, v marci mal vyplatené prémie vo výške 10.000 eur a na poslednom pojednávaní uviedol príjem 1.000 eur mesačne a to z podnikateľskej činnosti. Poukázala na to, že svoje náklady otec vyčíslil sumou 360 eur s tým, že finančne mu vypomáhajú rodičia. Mala za to, že napriek skutočnosti, že rodičia majú v zmysle Zákona prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, tieto súd na strane otca neskúmal. V kontexte uvedeného poukázala na vyšetrovací princíp, ktorý má byť uplatnený v rámci civilného mimosporového konania ( ). Namietala nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na ust. , a . Zdôraznila, že v konaní bolo preukázané,

že faktickú starostlivosť o maloleté deti vykonáva ona, pričom znáša všetky náklady na domácnosť, v ktorej doposiaľ žije otec, ktorý neparticipuje na výchove a starostlivosti o deti, ani na starostlivosti o domácnosť. Tento prístup otca sa nezmenil ani po vydaní napadnutého rozhodnutia, s maloletými netrávil čas ani počas Vianočných sviatkov, nezobral ich k starým rodičom, nekúpil im darčeky, neprejavil o nich žiaden záujem. Nemožno ignorovať obštrukcie vytvárané otcom v priebehu celého konania, kedy sa prezentuje ako nemajetný. Takéto konanie predstavuje účel zbavenia sa, či optimalizácie jeho vyživovacej povinnosti, ktorá nemôže byť na prospech maloletých. Zákonnou povinnosťou rodiča je svoje príjmy preukázať. Zdôraznila, že zákon v prípade, že rodič nepredloží súdu daňové priznania s minimálnym ziskom, prípadne stratou a jeho skutočné majetkové pomery sú v hrubom nepomere s príjmami vykázanými v predloženom daňovom priznaní, zavádza právnu domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima určeného osobitným zákonom. Nie je zrejmé, prečo sa súd v napadnutom rozhodnutí opomenul zaoberať predmetným ustanovením, hoci boli naplnené všetky predpoklady pre jeho aplikovanie. Mala za to, že súd vecne správne právne posúdil, keď stanovil rozsah výživného otcovi na maloleté deti výlučne na základe odôvodnených nákladov na ich potreby a opomenul zohľadniť citované zákonné ustanovenie. 7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla napadnuté výroky potvrdiť ako vecne správne. Pokiaľ otec namietal, že súd neupravil jeho styk s maloletými, považovala dôvody uvedené otcom v odvolaní za klamlivé, zmätočné a nezakladajúce sa na reálnych skutočnostiach. Poukázala na to, že súd styk otca s maloletými upravil pomerne široko. Uviedla, že okrem budovania reparácie vzťahu otca s maloletými deťmi považuje úpravu styku aj za prostriedok, ktorý môže prispieť k predchádzaniu konfliktných situácií medzi rodičmi. Napokon otec má možnosť preukázať svoj faktický záujem o podieľaní sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti, ktorý doposiaľ absentoval. Nesúhlasila s názorom otca, že kľúčovým argumentom súdu v súvislosti s nevyhovením jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, bola skutočnosť, že rodičia zdieľajú spoločnú domácnosť a nízky vek maloletých. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú tieto otcom tvrdené skutočnosti. Okolnosti, ktoré v spolužití rodičov nastali v priebehu konania, jej dali za pravdu, keďže z nich nevyplýva záver, že by otec mal záujem participovať na starostlivosti o deti, keď sa skutočne na tejto podieľa len minimálne a posledný rok vôbec. Z dokazovania vyplynulo, že tvrdenia otca ohľadom jeho starostlivosti o maloletých sa nezakladali na pravde, otec svoju argumentáciu menil a napokon tvrdí, že mu matka bráni v styku, napriek tomu, že bývajú v jednej domácnosti. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zdôraznila, že otec v lete 2019 nestrávil s maloletými deťmi žiaden čas, rovnako tomu bolo aj po tom, čo nastala situácia súvisiaca so šírením Covid-19, otec nekooperoval v starostlivosti o maloletých, musela dlhodobo čerpať pandemickú OČR, hoci otec nie je v závislom pracovnom pomere. Otec k závažným tvrdeniam nezaujal žiadne stanovisko ani na poslednom pojednávaní. Poukázala na záujem maloletých detí, ktorých vzťah s otcom je nutné v prvom rade reparovať, keďže je v súčasnosti narušený práve v dôsledku nežiaduceho správania otca a jeho nezáujmu. Odmietla tvrdenia, že po vydaní napadnutého rozsudku otcovi neumožňovala tráviť čas s maloletými deťmi, pretože otec naďalej o ne nejaví záujem. Podľa jej mienky, otec svoje argumenty prevzal iba z odvolania podanému voči rozhodnutiu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Poukázala na to, že súd opakovane apeloval na potrebu zmeny prístupu otca k starostlivosti o maloleté deti, s ktorým záverom súhlasí a považuje ho za súladný so záujmom maloletých. Aktuálnym správaním otca dochádza k narušeniu vzťahov a je nutné konštatovať, že návrh otca nevychádzal z jeho faktickej snahy podieľať sa na starostlivosti o maloletých, ale bol účelovým vo vzťahu k otázke výživného. Nie je zrejmé z akého odôvodnenia rozsudku otec pri koncipovaní odvolania vychádzal, keď cituje a parafrázuje údajný bod 30 a 31 rozhodnutia pochádzajúce pravdepodobne z iného rozhodnutia, ktoré body ani obsahovo nesúvisia s odôvodnením rozsudku v tejto veci a s predmetným konaním. Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť o deti v danom prípade neprichádza do úvahy, táto nie je súladná so záujmom maloletých, ktorí majú s otcom aktuálne narušený vzťah. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti považovala za presvedčivé, ktoré nevykazuje žiadne nedostatky. K odvolaniu otca voči zvýšenému výživnému uviedla, že súd nerozhodoval o zvýšení výživného, pretože ide konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Mala za to, že súd vykonal dokazovanie na základe, ktorého rozhodol o výživnom, pričom pôvodne určené výživné predstavovalo výživné do rozvodu manželstva. Považovala za neakceptovateľné, aby otec svoje materiálne záujmy povyšoval nad záujem maloletých a žiadal formálne zverenie do striedavej starostlivosti, keď fakticky o deti nejavil záujem. Odvolanie otca považovala za zmätočné a neodôvodnené vrátane navrhovaného petitu, ktorým žiadal zverenie

detí do striedavej starostlivosti do rozvodu, hoci bolo manželstvo napadnutým rozhodnutím rozvedené. Otcom navrhovaný odvolací návrh na zverenie maloletých do striedavej starostlivosti je, podľa jej názoru, absolútne nevykonateľný. Pokiaľ otec poukazuje na jej právne zastúpenie, uviedla, že otec nemá vedomosť o výške odmeny. Žiadosť otca o odstránenie poznámok zo súdneho rozhodnutia a spisu len nasvedčuje tomu, že svoju pozornosť nevenuje starostlivosti o maloleté deti, ale svojim financiám. 8. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. 9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a odvolaniu otca nevyjadril. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa zák. číslo (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a zák č. (ďalej len „“) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a a dospel k záveru, že odvolanie manžela - otca maloletých detí nie je dôvodné, avšak napadnutý výrok rozsudku o výživnom je potrebné z formálneho hľadiska zmeniť. Pokiaľ ide o odvolanie matky dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť. 11. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom P. a H. na čas po rozvode, preto sú účastníci označovaní ako otec a matka. 12. V konaní o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a dôvodmi napadnutého rozsudku a poukazuje na ne. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v napadnutej časti o zverení. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí a nie predstavy a pocity rodičov. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že rodičia bývajú v jednej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, pričom otec žiadnym spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil argumenty matky, že na starostlivosti o deti prestal absolútne participovať. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadal i na vyjadrenie maloletých detí, ktoré v rámci vyšetrenia súdnym znalcom potvrdili, že otec s otcom trávia menej času a podľa znalca ich vyjadrenia súvisia s tým, že otec je s nimi menej. Výhrady otca voči matke, ktorá mu údajne neumožňuje styk s maloletými deťmi, odvolací súd vyhodnotil ako nelogické, vzhľadom k tomu, že rodičia spolu s deťmi bývajú v jednom byte. Správne súd prvej inštancie posúdil postoj otca a jeho len formálny záujem o zabezpečenie starostlivosti o maloleté, pričom správne zohľadnil i závery znaleckého dokazovania. Pokiaľ otec poukazuje na to, že maloleté deti majú vytvorený vzťah k obom rodičom, odvolací súd uvedené nespochybňuje, avšak súčasne musí konštatovať, že od vypracovania znaleckého posudku vo veci došlo ku zmene situácie v rodine a narušeniu vzťahu otca s maloletými v dôsledku jeho nezáujmu, resp. vyhýbaniu sa kontaktu s matkou a maloletými. V danom prípade treba uviesť, že aj zo záverov znaleckého posudku č. 5/2020 zo dňa 02.03.2020 vypracovaného znalcom PhDr. Igorom Obuchom vyplýva odporúčanie maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a upraviť styk otca s maloletými. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zverením detí do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená stabilita prostredia maloletých detí, o ktoré sa stará a vychováva ich matka nepretržite. K námietkam otca o absencii zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. , a zaoberal sa aj ust. , pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplývajú dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o zverení maloletých detí do starostlivosti matky. Pokiaľ otec poukazuje na splnenie podmienok na rozhodnutie o striedavej starostlivosti rodičov a má za to, že takéto rozhodnutie by bolo v súlade s ich záujmom, odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že by vzťah detí k otcovi bol absolútne odmietavý, avšak konanie otca, ktorý sa vyhýba kontaktu s maloletými, o tieto neprejavil záujem ani počas celých letných prázdnin, nebol matke nápomocný ani počas pandemických opatrení a pobytu maloletých v domácom prostredí, maloletým sa nevenuje, napriek tomu, že bývajú v jednom byte, nenasvedčuje jeho reálnemu záujmu o výkon osobnej starostlivosti o maloletých, pričom práve konaním otca sa vzťah detí k nemu narušil. Keďže predmetom konania je rozvod manželstva bolo potrebné v súlade s ust. rozhodnúť o pomeroch manželov k maloletým deťom bez ohľadu na to, že bývajú v spoločnej domácnosti. Dané rozhodnutie nastavuje režim rodiny po rozvode manželstva aj pre prípad, ak dôjde k odsťahovaniu sa jedného z manželov zo spoločnej domácnosti. Treba tiež uviesť, že v konaní neboli preukázané nedostatky zo strany matky v zabezpečovaní starostlivosti o deti. Napokon odvolací súd konštatuje, že nezhody, konflikty rodičov a ich významne narušená komunikácia vyplynuli z priebehu celého konania a boli potvrdené rodičmi, pričom je zjavné, že ich dôvodom je denné

zdieľanie jednej domácnosti. Na námietky otca o rozpornom odôvodnení napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil situáciu v rodine, postoj oboch rodičov k maloletým deťom a zabezpečenie ich starostlivosti aj s ohľadom na záujem maloletých. Za daných okolností sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie stotožnil. V súvislosti s otcom prezentovanými rozhodnutiami súdov o podmienkach striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti a právach rodiča a detí, odvolací súd poznamenáva, že ku každej veci starostlivosti o maloleté deti je potrebné pristúpiť individuálne a posúdiť ju v kontexte všetkých vykonaných dôkazov v konaní. V danej veci súd prvej inštancie správne prihliadal na zmenu situácie v rodine a fakt, že otec sa na výchove maloletých prestal podieľať, deťom sa nevenoval ani počas prázdnin. Pokiaľ otec dôvodí tým, že súd prvej inštancie mu neupravil jeho styk s maloletými deťmi, odvolací súd poukazuje na výrok napadnutého rozsudku, ktorý jednoznačne reflektuje na rozhodnutie o zverení a upravuje styk otca s maloletými deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stavu v čase jeho rozhodovania, t.j. ku dňu rozvodu manželstva s prihliadnutím na vek, potreby, záujem maloletých, ich právo na trávenie času, starostlivosť a výchovu oboma rodičmi a zohľadňujúc narušený vzťah maloletých s otcom a správanie otca. Napokon odvolací súd konštatuje, že otec v odvolacom návrhu neuviedol alternatívny petit pre prípad zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky so špecifikáciou návrhu na úpravy styku s maloletými. Odvolací súd dopĺňa, že dané rozhodnutie nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov môže dôjsť k jeho zmene, nielen autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale aj dohodou rodičov. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení podľa ako správny potvrdil. 14. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného ako nedôvodné, avšak vzhľadom na jeho formálnu nesprávnosť postupom podľa daný výrok zmenil z dôvodu, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (ust. ), preto povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa musí byť stanovená počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. 15. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. až 5 a Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletých detí na ich odôvodnené potreby a na strane rodičov na ich zárobkové a majetkové pomery, životnú úroveň a schopnosti a možnosti na strane otca. 16. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, čo sa rozumie pod pojmom výživné a s jeho výkladom sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej P. a H. súd prvej inštancie tieto správne ustálil, keď vychádzal z predložených dôkazov a matkou vyčíslených nákladov na potreby maloletých. Odvolací súd poznamenáva, že nie je povinnosťou matky preukazovať výdavky na bežné denné potreby dieťaťa (strava, ošatenie, hygienické potreby) z dôvodu, že súd vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Nákladmi maloletých detí sú i platby za školské a mimoškolské aktivity, ktoré matka riadne preukázala a cestovné výdavky a pomerný podiel nákladov na bývanie. Odôvodnené potreby maloletých detí pozostávajú aj z platieb súvisiacich so zakúpením darčekov pre deti, úhradou prázdninových pobytov a dovoleniek, ktoré s rodičmi absolvujú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na úpravu styku otca s maloletými, podľa ktorej aj otec bude s deťmi tráviť čas cez školské prázdniny a sviatky v rovnakom rozsahu ako matka. Je vecou každého z rodičov aký program v danom čase maloletým deťom vytvoria a v akej hodnote deťom zakupujú darčeky aj s ohľadom na ich finančné možnosti. K argumentom matky, že otec sa v poslednom období ani počas letných prázdnin absolútne nevenoval, nie je dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom, pretože určená výška výživného je primeraná a zohľadňuje náklady na odôvodnené potreby maloletých detí. Pri ustálení nákladov na potreby maloletých vo výške 533 eur môže dôjsť k ich navýšeniu v prípade ochorenia maloletých a s tým súvisiacich platieb za návštevy u lekárov alebo kúpu liekov, avšak aj takto navýšená suma výdavkov by zodpovedala určenej výške výživného. Naviac, v danom konaní matka nepreukázala pravidelné mesačné zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť maloletých detí. Správne súd prvej inštancie posúdil aj príjmy, pomery a životnú úroveň rodičov. Pokiaľ otec namieta, že súd vychádzal pri určení výšky výživného z nepravdivých informácií poskytnutých matkou, odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec preukázal svoj príjem daňovým priznaním spoločnosti I. Z. s.r.o., ktorej je konateľom a spoločníkom, pričom v priebehu konania korigoval výšku svojho zárobku aj s ohľadom na ním prezentované náklady. Za daných okolností aj s prihliadnutím na otcom dosahovaný príjem v predchádzajúcom období (cca vo výške 2.200 eur mesačne) správne súd prvej inštancie vychádzal zo schopností a možností otca zabezpečiť si príjem v zodpovedajúcej výške, z ktorého dokáže hradiť náklady na odôvodnené potreby maloletých detí a zvýšiť nielen svoju životnú úroveň, ale aj životnú úroveň maloletých. Nemožno akceptovať ani námietky

otca, ktorými poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil nezamestnanosť matky a jej povinnosť rovnako prispievať na výživu maloletých. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že výška výživného, na ktorú ho súd zaviazal predstavuje časť nákladov na odôvodnené potreby maloletých, ktorá v porovnaní s podielom matky, jej dočasnú nezamestnanosť nezohľadňuje. Správne súd prvej inštancie zohľadnil aj výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktorý sa premietne do výživného, náklady každého z rodičov na bývanie a skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výšku výživného na maloletú P. 300 eur a H. vo výške 250 eur mesačne, ktorá zodpovedá ich veku a potrebám, pomerom na strane oboch rodičov a schopnostiam a možnostiam otca. 17. Pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov a schopností a možností otca, odvolací súd výrok súdu prvej inštancie o určení výživného, podľa zmenil len čo do časti výroku týkajúceho sa určenia doby počiatku platenia výživného a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom určenú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. 18. Pokiaľ ide o odvolací návrh otca, ktorým žiadal zrušiť napadnutý rozsudok za účelom doplnenia dokazovania výsluchom účastníkov a doložením zvukovo-obrazových záznamov preukazujúcich správanie matky, odvolací súd dospel k záveru, že daný návrh je nedôvodný a nie sú dôvody ani na postup podľa (zrušenie rozsudku), pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, ktorého výsledky postačujú pre rozhodnutie vo veci. K námietke otca o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie uzatvára, že dané rozhodnutie spĺňa náležitosti ust. 220 ods. 2 , je zrozumiteľné,dostatočne odôvodnené a vyplývajú z neho i úvahy, na základe ktorých súd rozhodol o zverení maloletej do starostlivosti matky a uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti. 19. Podľa ust. , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 20. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania. 21. V danej veci bolo matkou podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom. Odvolací súd sa zaoberal včasnosťou podaného odvolania, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva poučenie o možnosti podať odvolanie proti rozsudku do 15 dní od jeho doručenia. Vychádzajúc z obsahu spisu predmetné rozhodnutie bolo matke doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 01.01.2021, ktorá skutočnosť vyplýva z informácie o výsledku doručenia (por. č. l. 413 spisu). Lehota na podanie odvolania matke začala plynúť dňa 02.01.2021 ( ) a uplynula dňa 17.01.2021, ktorý deň pripadol na deň pracovného voľna (nedeľa). Odvolanie matka podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu elektronicky dňa 05.02.2021 (č.l. 428 spisu). 22. Tým, že matka podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, odvolací súd jej odvolanie ako oneskorene podané podľa odmietol. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . 24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).