Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-298-2011.pdf
PDF · 83.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/298/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: TT - KOMFORT, s.r.o., so sídlom Františkánska 16, 917 01 Trnava, IČO: 36 277 215 proti povinnému: neb. K. V., X.. XX.XX.XXXX, X. L. E. XXXX/XX, XXX XX V., B.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, o vymoženie sumy 801,90 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 44,72 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, náhradu trov exekúcie v sume 42,56 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 117023 zo dňa 02.05.2011 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Martišík v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č.k. 8C/114/2010 - 57 zo dňa 09.12.2010.
Dňa 14.05.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel. Dedičské konanie sp. zn. 20D/618/2013 bolo zastavené pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zistil, že povinný dňa 24.07.2013 zomrel a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D/618/2013, 3 D not 99/13 - 21 zo dňa 22.10.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2014 vo výroku I. a dňa 05.02.2014 vo výroku II.
Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu
exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne“. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.02.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2, veta prvá exekučného poriadku)“.
Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd vo výroku rozhodnutia zaväzuje oprávneného na úhradu trov exekúcie.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Podľa § 196, vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 20.04.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 02.05.2014 v celkovej výške 43,56 EUR + DPH, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 10,37 EUR a z 20 % DPH.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 6,20 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 nedoručenou obálkou nachádzajúcou sa v exekučnom spise: upovedomenie o začatí exekúcie 1 x (povinný 1 x 1,60 EUR). Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné za 1 doručenku, resp. závadu doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie) v celkovej výške 1,60 EUR. Súdny exekútor požadoval poštovné i za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie, avšak v spise sa nenachádzala doručenka, ktorá by preukazovala vznik a výšku požadovaného poštovného.
Pokiaľ ide o odblokovanie vozidiel, vrátenie poverenia, zaslanie faktúry na úhradu trov exekúcie a vyúčtovanie exekúcie, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za poštovné, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise.
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za telefón, fax, internet vo výške 1,89 EUR a za kancelárske náklady (papier, obálky, atď.) vo výške 0,68 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, o ktorých vzniku a výške bol v exekučnom spise doklad, konkrétne náhradu hotových výdavkov za kancelárske náklady vo výške 0,68 EUR (papier 60 x 0,004596 €, obálky DVR 1 x 0,029 €, obálky DDR 3 x 0,031 €, obyč. obálky 3 x 0,038 €, bank. prev. 1 x 0,17 €). Avšak náhrada hotových výdavkov za telefón, fax a internet vo výške 1,89 EUR mu súdom nebola priznaná, nakoľko v spise sa nenachádzal žiadny doklad (faktúra, pokladničný doklad) preukazujúci výšku týchto výdavkov.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 35,47 EUR v celkovej sume 7,09 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 42,56 EUR (odmena vo výške 33,19 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 2,28 EUR, DPH vo výške 7,09 EUR) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).