Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28P-6-2022.pdf
PDF · 106.94 KB
No categories available
28P/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. F., W.. XX.X.XXXX, F. E. Y., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: U. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. F.L. XXX/XX, Š., zast. JUDr. Lucia Gašpieriková, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa a otca: Y. T., W.. XX.X.XXXX, F. C. X, F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťa zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc od 29.3.2020, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Dlžné výživné za obdobie od 29.3.2022 do 31.1.2023 vo výške 2.019,39 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXP/XXX/XXXX - XXX A. H. XX.X.XXXX v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.9.2022 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 100,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že na strane maloletého dieťaťa a matky sa zmenili pomery tak, že má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom nakoľko maloletý je alergikom, pravidelne navštevuje zubnú ambulanciu nakoľko nosí strojček, ktorý matka v súčasnosti spláca a má zvýšený cholesterol pričom na zmiernenie problémom mu je odporúčané pravidelné užívanie vitamínov. Maloletý má v súčasnosti 10 rokov, v súvislosti s čím sa zvýšili výdavky na jeho výživu a mimoškolské aktivity. Otec sa s maloletým vôbec nestretáva, neprejavuje o neho žiaden záujem.
2. Otec sa k návrhu vyjadril až na pojednávaní dňa 3.11.2022, na ktorom uviedol, že jeho pomery sa od posledného rozhodnutia o výživnom zmenili nakoľko so súčasnou partnerkou majú syna (1 rok), bývajú spoločne v prenajatom byte, pričom jeho partnerka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Je zamestnaný na polovičný úväzok s priemerným čistým mesačným príjmom 380,- Eur. Okrem motorového vozidla iný majetok nevlastní. Pojednávanie bolo odročené na deň 31.1.2023 za účelom doplnenia dokazovania. Otec sa na pojednávanie dňa 31.1.2023 nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu choroby a navrhol zvýšenie výživného na sumu 150,- Eur. Súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom na zvýšenie výživného na maloletého, nakoľko zvýšenie výživného je vždy v záujme maloletého dieťaťa, žiadal prihliadnuť na odôvodnené výdavky maloletého na zabezpečenie jeho potrieb, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Výšku výživného navrhoval zvýšiť na sumu 200,- Eur mesačne.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky, výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, lustráciami v registri obyvateľov a sociálnej poisťovni, údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o priemernej mzde v hospodárstve, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. XXP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 20.5.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Maloletý T. je nemanželským dieťaťom rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia. Rodičovské pravá a povinnosti k maloletému boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. XXP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 20.5.2015, ktorým súd určil otcovstvo k maloletému dieťaťu, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- Eur mesačne a uložil mu zaplatiť nedoplatok na výživnom v určených splátkach. Maloletý mal v čase tejto úpravy výživného 2 roky. V súvislosti s jeho výživou mala matka spojené len bežné výdavky. V súčasnosti je maloletý študentom 4. ročníka základnej školy, má 10 rokov, v súvislosti s jeho výživou má matka spojené zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého (strojček, alergie, zažívacie ťažkosti, strojček, vložky do topánok z dôvodu plochých nôh).
6. V čase poslednej úpravy výživného bola matka poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, mala jednu vyživovaciu povinnosť, a to vo vzťahu k maloletému T., bývala u rodičov. V súčasnosti je zamestnaná ako predavačka s čistým mesačným príjmom 780 - 800,- Eur, prácu vykonáva na pracovné smeny, so starostlivosťou o maloletého jej pomáhajú rodičia. Spolu s maloletým T. býva v dvojizbovom byte, ktorý si zaobstarala prostredníctvom hypotekárneho úveru. V súvislosti s bývaním platí splátku hypotekárneho úveru 186,- Eur, nájomné vo výške 123,- Eur mesačne, plyn a elektriku spolu 42,- Eur mesačne, TV, internet, mobilný telefón približne 65,- Eur mesačne, PHM 100-150,- Eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má matka spojené zvýšené výdavky súvisiace s jej zhoršeným zdravotným stavom po prekonaní mozgovej príhody, je celiatička a je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ŤZP.
7. Otec maloletého má v súčasnosti dve vyživovacie povinnosti nakoľko sa mu dňa XX.X.XXXX W. L. Z., s ktorým je v súčasnosti na materskej dovolenke jeho priateľka - matka maloletého Z.. S maloletým T. sa vôbec nestretáva, neprejavuje o neho záujem. Je zamestnaný, pracuje ako vodič v autodoprave na polovičný úväzok, s čistým príjmom 380,- Eur, exekúcie nemá. V minulosti pracoval v Nemecku. Má mesačné výdavky na nájomné vo výške 160,- Eur, elektrinu 38,- Eur, TV/Internet 18,- Eur, mobilný telefón 30,- Eur. Priemerný čistý príjem v odvetví dopravy a skladovania je podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31.1.2022 vo výške 1.155,10 Eur mesačne.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
14. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane oprávneného, resp. povinného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov, napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
22. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. XXP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 20.5.2015, uplynulo viac ako 7 rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré má toho času 10 rokov a 6 mesiacov, v školskom roku 2022/2023 navštevuje 4. ročník Základnej školy v Šali, zvýšili sa jeho výdavky v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom (strojček, zažívacie ťažkosti, alergie, ploché nohy) a návštevou zubného lekára a tieto skutočnosti odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. V čase posledného rozhodnutia malo maloleté dieťa skoro 3 roky a matka s maloletým bývala u svojich rodičov. V súčasnosti maloletý navštevuje 4. ročník Základnej školy v Šali. Maloletý je starší, dospieva s čím sú spojené zvýšené výdavky na úhradu jeho potrieb. Mesačné výdavky maloletého dieťaťa zahŕňajú: stravu v sume 150,- Eur, obedy v škole v sume 25,- Eur, ošatenie v sume 40,- Eur, hygienické potreby v sume 10,- Eur, školské pomôcky v sume 10,- Eur, knihy, hračky v sume 20,- Eur, lieky, vitamíny v sume 20,- Eur, mimoškolské aktivity/vreckové 20,- Eur. Súd prihliadol na zvýšené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré malo maloleté dieťa v súvislosti s potrebou nosiť strojček na zuby v celkovej sume 245,- Eur a ktoré má v súvislosti s pravidelnými kontrolami každé 3 mesiace, ktoré sú spoplatnené sumou 20,- Eur. Rovnako súd prihliadol aj na výdavky v súvislosti s alergiou maloletého, a to zakúpenie antialergického matracu vo výške 179,- Eur a potrebu ortopedických vložiek do topánok, s čím sú spojené výdavky vo výške 8-10,- Eur/3mesiace.
23. Súd preskúmal na základe rodičmi maloletého dieťaťa predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch rodičov.
24. Matka maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom na maloletého T. mala vyživovaciu povinnosť k maloletému T., bola nezamestnaná, bývala u rodičov a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, spolu vo výške 214,- Eur mesačne. Rodičom prispievala na domácnosť sumou 100,- Eur mesačne. Vlastnila 7 ročné osobné motorové vozidlo zn. Opel, v minulosti predala byt v Bratislave, z ktorého jej ostal zisk približne 11.000,- Eur. Bola zdravá. Toho času trpí zdravotnými problémami, a to diagnózou č. G44.2 - tenzná bolesť hlavy, č. I63.3 - lož. ischémia, č. G43.3 - komplikovaná migréna, je celiatička, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Je zamestnaná ako predavačka v predajni GATE v Šali s čistým príjmom 780 - 800,- Eur. Pri výchove maloletého jej pomáhajú rodičia, ktorí bývajú v obci Selice vzdialenej 15 km od Šale. Spolu so synom bývajú v 2-izbovom byte v Šali na ulici Budovateľská 23. Za nájom platí sumu 123,- Eur mesačne a k jej ďalším mesačným výdavkom patrí splátka úveru za byt vo výške 186,- Eur, internet 10,80 Eur, elektrina 30,- Eur, plyn 12,- Eur, UPC 15,- Eur, strava 150,- Eur, PHM 100 - 150,- Eur (zohľadňujúc vzdialenosť medzi bydliskom maloletého a bydliskom starých rodičov, ktorí sa o maloletého starajú v čase, kedy je matka v práci, pričom matka chodí zo Šale do Selíc 3-4x do týždňa, t.j. cca 12 ciest týždenne).
25. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom na maloletého nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým neprispieval na bývanie. Rodičia mu pomáhali platiť bezúčelový úver vo výške 100,- Eur mesačne, ďalší úver vo výške 81,- Eur mesačne a telefón vo výške 33,- Eur mesačne. Do marca 2012 pracoval v Nemecku s príjmom cca 1.200,- Eur. V roku 2012 úhrn jeho príjmov predstavoval 15.270,92 Eur a v roku 2013 vo výške 7.489,21 Eur. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore mechanik kovov. V čase rozhodovania súdu bol nezamestnaný. Toho času má dve vyživovacie povinnosti, okrem Patrika aj voči synovi Z. (1 rok), ktorého matkou je jeho priateľka. Je zamestnaný na polovičný úväzok u zamestnávateľa ŠEDO AUTODOPRAVA s.r.o. ako vodič s čistým príjmom 380 Eur. Jeho mesačné výdavky tvoria nájomné vo výške 160,- Eur, elektrina 38,- Eur, TV/Internet 18,- Eur, mobilný telefón 30,- Eur. Okrem motorového vozidla značky Škoda Felícia r.v. 1995 nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Jeho zdravotný stav je nezmenený, je zdravý.
26. Priemerný čistý príjem v odvetví dopravy a skladovania je podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31.1.2022 vo výške 1.155,10 Eur mesačne. Z navrhovateľkou predložených pracovných inzerátov v oblasti dopravy je zrejmé, že ponúkaná nástupná mzda za prácu vodiča na pracovnom trhu sa pohybe v rozmedzí medzi 900 - 3.000 Eur brutto. Vzhľadom na to, že na strane otca neboli preukázané žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho vylučovali zo zárobkovej činnosti na plný úväzok, ani žiadne vážne dôvody, pre ktoré by sa mal vzdať výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku, súd pri určení výšky výživného vychádzal z jeho potencionálneho príjmu vzhľadom na jeho skúsenosti a prax v odvetví, kedy v odvetví dopravy a skladovania bola priemerná mesačná mzda vo výške 1.336 Eur, t.j. vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 1.155,10 Eur mesačne.
27. Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného (maloletého dieťaťa), pričom zákon umožňuje hodnotiť nie len životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. polovičný pracovný úväzok, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ako by mohol s prihliadnutím na svoje schopnosti a možnosti dosahovať. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska výživného je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu.
28. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. XXP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 20.5.2015 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého ako aj na strane matky, ktorá zmena odôvodňuje zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého.
29. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletého došlo z dôvodu jednak uplynutia cca 8 rokov od poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletého a k zvýšeniu nákladov na jeho stravu, hygienické potreby, oblečenie, kultúru, školu a mimoškolské aktivity. Maloletý trpí alergiami, má zažívacie ťažkosti, ploché nohy a nosí strojček. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletého je potrebné, aby sa na nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 100,- Eur mesačne, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné. Súd za odôvodnené priemerné predpokladané mesačné náklady na maloletého považuje celkovo sumu cca 400,- Eur mesačne (strava 150,- Eur, školské obedy 25,- Eur, vitamíny a lieky 20,- Eur, družina 15,- Eur, oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena a drogéria 17,- Eur, školské potreby 10,- Eur, telefón 15,- Eur, kultúra a záujmy 20,- Eur, náklady súvisiace s bývaním 85,- Eur), ktoré náklady súd považuje za minimálne. Zároveň súd za dôvodné považoval aj nepravidelné zvýšené náklady súvisiace so zdravím vývojom maloletého, a to výdavky na vložky do topánok vo výške 8-10 Eur/3 mesiace a zubný strojček vo výške 20,- Eur/3 mesiace.
30. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky maloletého dieťaťa čiastočne vyhovel a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
31. Súd zvýšil výživné od podania návrhu, teda od 29.3.2020, a to aj s ohľadom na zvýšené výdavky maloletého dieťaťa v súvislosti s podstatnou zmenou pomerov na strane maloletého uvedenou vyššie. V dôsledku zvýšenia výživného od 29.3.2020 a rozhodovania o výživnom dňa 31.1.2023 súd vyčíslil otcovi vo výroku II. rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 29.3.2022 do 31.1.2023 v sume 2.019,39 Eur, ktorý nedoplatok súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 Eur mesačne až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Platením nedoplatkov v splátkach bude zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na maloletého po určitý čas, čo je viac na prospech maloletého, ako jednorazovo vyplatená suma. Súd na strane povinného prihliadol na zmenu jeho rodinných pomerov - vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, rovnako na skutočnosť, že o maloletého T. neprejavuje žiaden záujem a tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. V tejto súvislosti súd uvádza, že otec maloletého dieťaťa je muž v produktívnom veku, je zdravý, má stredoškolské vzdelanie s maturitou a vodičský preukaz skupiny B a C. Preto súd vychádzal z možností a schopností otca maloletého dieťaťa, nie z reálne poberaného nízkeho príjmu. S poukazom na vyššie uvedené skutočností, súd pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa na maloletého T. vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý by mohol dosiahnuť v prípade, ak by sa zamestnal v odvetví doprava a skladovanie na plný pracovný úväzok v sume 1.155,10 Eur, kedy v zmysle ustálenej súdnej praxe na výživu všetkých detí, ktoré sú na výživné odkázané, by mal otec prispievať výživným v rozsahu 20 - 30% zo svojho príjmu, teda v rozsahu 231,- Eur až 346,53 Eur. Súd prihliadol na to, že otec maloletého dieťaťa má dve vyživovacie povinnosti. Za daného stavu mal súd za to, že na strane otca maloletého dieťaťa je priestor na zvýšenie bežného výživného na maloleté dieťa, tak ako bolo uvedené vo výroku tohto rozsudku, čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie aktuálnych výdavkov maloletého dieťaťa, ktoré sú v sume 400,- Eur mesačne. Súd mal za to, že ustálená výška zvýšeného výživného je adekvátna, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine a zohľadňuje osobnú starostlivosť matky o maloletého (zabezpečí bývanie, navarí mu, operie a uprace mu veci, odvezie, zakúpi a pripraví osobitnú stravu, lieky, pripraví ho na mimoškolské aktivity a pod.), otec prispeje na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne, vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého T.. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil s návrhom otca maloletého dieťaťa, ktorý navrhol prispievať na výživu maloletého T. sumou 150,- Eur mesačne.
32. Týmto rozsudkom súd vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. XXP/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 20.5.2015 v časti výšky bežného výživného otca na maloletého Patrika.
33. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v zmysle § 52 ods. 1 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.