Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Csp-83-2021.pdf
PDF · 94.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-12Csp/83/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom Senatorska 18, Varšava 00-950, IČO: 001254524, Poľská republika podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, Bratislava 811 09, IČO: 36 819 638, pr. zast. MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 715 662 proti žalovanému: A. Y. L., X.: XX.X.XXXX, X. L. Ľ. XXX/X, XXX XX F.-B. o zaplatenie 10.966,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e, že Okresný súd Košice II nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. N a r i a ď u j e vrátiť žalobcovi mBank SPÓLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom Senatorska 18, Varšava 00 -950, IČO: 001254524, Poľská republika podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, Bratislava 811 09, IČO: 36 819 638 súdny poplatok vo výške 328,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica podanou žalobou dňa 7.1.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.966,94 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.5.2018 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 23.11.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere „mPôžička Plus“ č. HNN029620344/2017 podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v sume 10.000,- eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, žalobca dňa 12.04.2018 vyhlásil úver za predčasne splatný. Okrem toho si uplatnil žalobca zmluvné úroky, poplatky, zákonné úroky z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.02.2021 pod sp. zn. 41Up/37/2021 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk („žalovaný - adresát bol neznámy“), z dôvodu čoho bola vec postúpená Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) na ďalšie konanie a rozhodnutie, keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní.
3. Súd vo veci vykonal šetrenie pobytu žalovaného, t.j. či má povolenie na pobyt v Slovenskej republike, dokedy a či sa zdržiava na území Slovenskej republiky prostredníctvom Prezídia policajného
zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Odbor analýzy rizík a koordinácie, Oddelenie koordinácie spravovania údajov, Ružinovská 1, 812 72 Bratislava 1, na základe ktorého bolo zistené, že žalovaný má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s pobytovým preukazom občana EÚ č. : K. od 17.10.2017 do 12.10.2022, s pobytom v Slovenskej republike na adrese Ľ. XXX/X, XXX XX F. -B., je maďarskej národnosti a štátnym príslušníkom Maďarskej republiky. Z evidencie cudzincov s povoleným pobytom na území SR zo dňa 24.1.2023 vyplýva, že žalovaný nemá v súčasnosti uvedený žiaden typ ani účel pobytu v Slovenskej republike. Žalovanému, ktorý je cudzinec, sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu označenú v žalobe. Zo strany OR PZ v Košiciach, Obv. odd. Policajného zboru Košice Západ bolo súdu dňa 13.4.2022 oznámené, že zásielku sa nepodarilo doručiť, nakoľko ani šetrením na adrese sa nepodarilo zistiť, kde menovaný býva.
4. V konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
5. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná jeho právomoc na konanie.
6. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. V čl. 18 ods. 2 nariadenia je stanovené, že druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba - spotrebiteľ s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení čl. 18 nariadenia nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.
7. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere „mPôžička Plus“ č. HNN029620344/2017, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
9. Žalovaný, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Maďarskej republiky. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaný sa v súčasnosti a ani v čase podania žaloby nezdržiaval na adrese uvedenej v žalobe, t.j. na adrese uvedenej v povolení na pobyt.
10. Podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 11. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b/ nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
12. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
13. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
14. Podľa čl. 25 nariadenia ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
15. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 26 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.
17. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
18. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
19. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
20. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 9 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je spotrebiteľ na strane žalovanej, druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko. Podľa čl. 62 ods.1 nariadenia pre posúdenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdu vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Preto nie je možné obsah pojmu bydlisko v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, resp. pobyt občana Európskej únie, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
26. Zmyslom osobitnej úpravy právomoci v prípade spotrebiteľských zmlúv je poskytnúť ochranu slabšej zmluvnej strane, teda spotrebiteľovi. Pokiaľ by boli porušené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách nariadenia, takéto rozhodnutie vydané v členskom štáte by nebolo v inom členskom štáte uznané a vykonané. Ochranu práv žalobcu nemožno postaviť nad ochranu práv žalovaného.
27. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť.
28. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengstv.Campese, C-166/80 Klomps v. Michel).
29. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle čl. 4 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 18 ods. 2 nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam kde je namieste aplikovať nariadenie, má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. Keďže nie je možné doručiť žalobu žalovanej do vlastných rúk, tá sa nemôže zúčastniť konania, nemôže sa účinne brániť, z ktorého dôvodu si súd nemôže založiť právomoc.
30. Vzhľadom na uvedené súd považuje za dostatočne preukázané, že žalovaný nebýva a nezdržiava sa na území Slovenskej republiky a keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu.
31. Právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná ani na základe dohody o voľbe právomoci súdov v zmysle čl. 25 nariadenia, keďže súd nemal preukázané platné uzavretie dohody účastníkov o voľbe právomoci súdov Slovenskej republiky.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, keďže žalovaný ako spotrebiteľ, nemal v čase podania žaloby až po súčasnosť bydlisko (ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území Slovenskej republiky.
33. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením § 161 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanému zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo28/2009 "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".
34. Podľa ust.§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. K zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanému nepriznal.
36. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len „ZSP“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
37. Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
38. Podľa § 11 ods. 6 ZSP, orgány podľa § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
39. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 328,50 eur dňa 14.1.2021 zložením platby na účet Slovenskej pošty a.s., avšak tým, že súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, rozhodol podľa § 11 ods. 1 veta druhá v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov o vrátení zaplateného a nekráteného súdneho poplatku prostredníctvom prevádzkovateľa systému do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti výroku I. a IV. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné. Proti výroku II. a III tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 357 písm. a), m) CSP), na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP) Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.)