Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-173-2009.pdf
PDF · 115.25 KB
No categories available
15C/173/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcov: Xa. U. X., O.. XX.X.XXXX, V. M., H.. U. X, Xb. B. T., E.. X. O.. XX.XX.XXXX, V. M., B. XX, Xc. C.. U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. M.C., B. X, Xd. Ľ.H. V., E.. X., O.. XX.X.XXXX, V. M., M. XX, X. R. Š., O.. XX.X.XXXX, V. M. XXX, X. L. X., O.. X.XX.XXXX, V. M. XXX, X. R. M., O.. X.XX.XXXX, V. M. XXX, X. R. X., O.. XX.X.XXXX, V. M. XXX, X. E. X., XX.X.XXXX, V. M. XXX, XX. P. Y., O.. X.X.XXXX, V. M. XXX, XX. R. Y., V. XX.X.XXXX, V. M. XXX, XX. W. P., O.. XX.X.XXXX, V. M. XXX, XX. R. V., O.. XX.XX.XXXX, V. M. XXX, XX. C.. L. P., O.. X.X.XXXX, V. X. Š., Š. XX všetci právne zastúpení: JUDr. Bernardína Ilčinová, advokátka so sídlom v Prešove, Duchnovičovo nám. 1 proti žalovaným: 1. A - REGO, s.r.o., so sídlom Hlavná 108, 080 01 Prešov, IČO: 36 488 496, právne zastúpený: JUDr. Jozef Bujňák, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 94, X. P. M., O.. XX.XX.XXXX, V. X. Š., Ľ.Z. Š. XXX/X, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Prešov, Sládkovičova 8 v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva takto
rozhodol:
konanie vo vzťahu žalobcov v pôvodne 1a., 1b. a 1d. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade zastavuje,
žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov prenikaním chovaných zvierat na parcely žalobcov v 1. - 6. a 16. - 20. rade na parcely registra „C“ – KN č. XXXX/XX, KN č. XXXX/XX a KN č. XXXX/XXX zapísané na LV č. 3944, kat. úz. Veľký Šariš, obec Veľký Šariš, okres Prešov – KN č. XXXX/XX, KN č. XXXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Veľký Šariš, obec Veľký Šariš, okres Prešov, – KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Veľký Šariš, obec Veľký Šariš, okres Prešov, – KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/3 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Veľký Šariš, obec Veľký Šariš, okres Prešov, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
v trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným súdu 21.08.2009 sa žalobcovia proti pôvodne žalovanému len v 1. rade domáhali uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckych práv tak, že žalovaný je povinný zabrániť pohybu koní na parc. č. KN_E č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, M.. Ú.. X. Š. - M.. V priebehu konania došlo k viacerým tak účastníckym zmenám, ako aj zmenám petitu žalobného návrhu. V čase rozhodovania súdu sú
žalobcami fyzické osoby tak, ako sú uvedené v záhlaví rozsudku. Okrem žalovaného v 1. rade súd uznesením pripustil do konania na strane žalovaného ako žalovaného v 2. rade P. M. uznesením č.k. 15C 173/2009-302, právoplatné 12.07.2013. Žaloba žalobcov bola viackrát upravovaná, posledná, uznesením pripustená zmena petitu žalobného návrhu na pojednávaní dňa 15.07.2014 za účasti právnych zástupcov všetkých účastníkov znie: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zdržať sa zásahov do vlastníckych práv tak, že nesmú nechať chované zvieratá vnikať na susediace pozemky žalobcov v katastrálnom území X. Š. - M. a to na parcely registra C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX (predtým KN E XXXX/X, XXXX/X) vedené na LV č. XXXX, KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XXX (predtým KN E XXXX/X, XXXX/X), vedené na LV č. XXXX, M. Č.. XXXX/X, XXXX/X, vedené na LV č. XXXX, M. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, vedené na LV č. XXXX a nahradiť trovy konania.
Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpisom z Obchodného registra žalovaného v 1. rade, výpisom z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kat. úz. X. Š., označených nehnuteľností, ohliadkou na mieste samom, fotografiami predloženými žalobcami a žalovanými o existencii neprimeraných zásahov do vlastníckych práv, spisovým materiálom tunajšieho súdu 12C 269/2009, výsluchom svedkov, stanoviskami Plemenárskeho družstva SR, cestným vyhlásením U. P. ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v 1. rade je právnym nástupcom po pôvodnej žalobkyni v 1. rade U. X. a je vedený ako podielový spoluvlastník v podiele XXXXXX/XXXXXXXX nehnuteľností tvoriacich predmet žaloby parc. č. 2048/18, 2053/322, evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. Š., D. X. Š., okres Prešov, titulom dedenia, dedičské rozhodnutie 24D 115/2011.
Žalobkyňa v 2. rade je evidovanou spoluvlastníčkou v podiele XXXXXX/XXXXXXXX totožnej nehnuteľnosti ako žalobca v 1. rade titulom darovania X. XXXX/XX.
Žalobkyňa v 3. rade je evidovanou spoluvlastníčkou v podiele XXXXXX/XXXXXXXX totožnej nehnuteľnosti ako žalobca v 1. rade titulom nadobudnutia Z-XXXX/XX, dedičské rozhodnutie XXD XX/ XX.
Žalobkyňa v 4. rade je evidovanou spoluvlastníčkou v podiele XXXXXX/XXXXXXXX, XXXXX/ XXXXXXXX totožnej rovnakej nehnuteľnosti ako žalobca v 1. rade titulom dedenia D XXXX/XX-XXX/XX.
Žalobkyňa v 5. rade je evidovanou spoluvlastníčkou v podiele X/XXX totožnej nehnuteľnosti ako žalobca v 1. rade titulom K.-XXXX/XX, Y..
Žalobkyňa v 6. rade je evidovanou spoluvlastníčkou totožnej nehnuteľnosti v podiele XXXXXX/ XXXXXXXX, XXXXX/XXXXXXXX totožnej ako žalobca v 1. rade titulom dedenia, dedičské rozhodnutie Y.-XXX/XXXX.
Žalobkyňa v 18. rade je spoluvlastníčkou totožnej nehnuteľnosti v podiele XXXX/XXXXXXX ako žalobca v 1. rade titulom dedenia, dedičské rozhodnutie Y.-XXX/XX.
Žalobkyňa v 19. rade je podielovou spoluvlastníčkou totožnej nehnuteľnosti v podiele X J. XXXXXX/ XXXXXXX ako žalobca v 1. rade titulom O. XXX/XX-XXX/XX.
Na LV č. XXXX sú zapísané v časti majetkovej podstaty parcely registra C č. XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XXX a parcely registra E XXXX/X. V časti vlastníci a iné oprávnené osoby je evidovaných celkom 38 podielových spoluvlastníkov vrátane SPF, ktorý vykonáva správu za podielového spoluvlastníka č. 9 X. U., spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXXX.
Žalobca v 16. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. Š., D. X. Š., okres Prešov, parciel registra C, parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parcely registra E č. XXXX/ X, XXXX/X. Titulom nadobudnutia je Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva X. XXX/XX.
Žalobca v 17. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. Š., D. X. Š., okres Prešov, parcely registra C parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, P. registra E parc. č. XXXX/XX. Titulom nadobudnutia vlastníctva je Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V XXX/XX.
Žalobca v 20. rade je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. Š., D. X. Š., okres Prešov, parciel registra C, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X a parciel registra E parc. č. XXXX, XXXX/X.
Žalovaný v 1. rade je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. Š., D. X. Š., okres Prešov, stavby súp. č. XX5 na parcele XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp. č. XXX je evidovaný na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Ďalej vo vlastníctve žalovaného v 1. rade je stavba č. XXXX na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na LV č. XXXX. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom silážnej jamy na parcele č. XXXX/X, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníctva je K.-XXXX/ XX, uznesenie OS Prešov 26Er 564/05. Podľa výpisu z OR má žalovaný v 2. rade v predmete činnosti uvedené okrem iného „rekreačná jazda koní“.
Žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, M.. Ú.. X. Š., D. X. Š.R., okres Prešov, parcely registra C parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parcely registra E parc. č. XXXX/X. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva V XXXX/XXXX. Žalovaný je zamestnancom žalovaného v 1. rade na základe pracovnej zmluvy z 30.05.2013. Jeho pracovnou činnosťou je správa objektov žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom komplexu stavieb tak, ako ich súd vyššie popísal, evidovaných na LV č. XXXX, kde realizuje chov koní, ako aj ďalšie aktivity s tým súvisiace. Asi od roku 2005 svojvoľne a bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností zasahuje do ich vlastníctva spôsobom, že kone sa pohybujú každodenne po predmetných parcelách, čím dochádza k devastácii pôdy a znemožneniu vlastníkom predmet vlastníctva užívať. Napriek tomu, že vlastníci realizovali viaceré stretnutia so žalovaným v 1. rade, nedospeli k vyriešeniu sporných skutočností.
Žalobkyňa v 2. rade R. Š. uviedla, že je spoluvlastníčkou pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby a na ktorých stoja budovy, aj pozemkov, na ktorých budovy nestoja a pozemky sa tiahnu k lesu. Pozemky by chcela využívať spôsobom, žeby ich darovala deťom pre výstavbu, nakoľko bol vytvorený územný plán a v územnom pláne obce je počítané s pozemkami pre individuálnu bytovú výstavbu. Sú to pekné pozemky pri ceste, avšak využíva ich hlavne žalovaný (v tom čase len žalovaný v 1. rade). Na pozemkoch sa pasú kone, žalobkyňa v 2. rade ich tam videla často, koní je viac ako 12. Mala by záujem tento stav vyriešiť.
Žalobkyňa v 3. rade L. X. uviedla, že je tiež podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a mohla by tieto využívať iným spôsobom, napríklad pestovaním poľnohospodárskych plodín, čo nemôže, pretože sa tam pasú kone.
Žalobkyňa v 4. rade R. M. uviedla, že nehnuteľnosť zdedila po rodičoch. V minulosti na pozemkoch pracovali a tieto chcú naspäť. Chce dať veci do poriadku a dať to deťom. V súčasnosti však na pozemkoch behajú kone voľne pustené a vybehujú aj na cestu.
Žalobkyňa v 5. rade R. X. vypovedala, že k veci veľa uviesť nevie, pretože to patrilo rodičom jej manžela.
Žalobca v 16. rade P. Y. potvrdil skutočnosti zhodné s predchádzajúcimi výpoveďami. Na pozemkoch je veľké množstvo koní, v lete ich počet dosahuje aj 20 a viac kusov. Keďže je výučným vlastníkom, mal snahu svoj pozemok oplotiť, ale do rána boli osadené stĺpiky ukradnuté. Policajné vyšetrovanie páchateľa nezistilo.
Žalobca v 17. rade R. Y. uviedol, že je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená silážna jama na uskladnenie krmív, ale táto je používaná na hnoj, s čím žalobca nesúhlasí.
Žalobca v 20. rade C.. L. P. uviedol, že návrh považuje za dôvodný, pretože svoje vlastníctvo nemôže užívať, pretože mu to znemožňuje pohyb hospodárskych zvierat po jeho pozemku.
Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že maštaľ kupovali bez vedomia o tom, že je postavená na nevysporiadaných pozemkoch. Nemali vedomosť, že pozemky patria iným vlastníkom, nakoľko maštaľ bola postavená pred 50-timi rokmi. Ich spoločnosť maštaľ zakúpila v roku 2005 potom, ako sa predávajúci subjekt ISLA dostal do dražby. Mali snahu sa s vlastníkmi pozemkov dohodnúť a prípadne pozemky odkúpiť, doteraz s negatívnym výsledkom. Pozemky žalobcov sa snažia využívať len minimálne na prechod koní, prípadne na odvoz hnoja.
Právny zástupca za žalovaného v 1. rade písomným podaním súdu doručeným 16.04.2012 špecifikoval stav koní od roku 2009 do roku 2012, pričom v roku 2012 spoločnosť A-REGO so sídlom Hlavná 108, Prešov nevlastnila žiadne vlastné kone, mala ustajnených 11 koní + 3 malé kone k tréningu na prechodný čas dvoch mesiacov. Spoločnosť nevlastní psov.
Z podanej správy Plemenárske služby Slovenskej republiky š.p. súdu doručenej 11.06.2014 vyplýva, že na farme s registračným číslom 211018 A-REGO s.r.o. Kanaš 975, Veľký Šariš je registrovaných celkom 14 koní. Ako majiteľ koňa je evidovaný aj žalovaný v 2. rade. Na farme evidujú 3 kusy hovädzieho dobytka a 3 kusy kôz. Žalovaný v 2. rade je majiteľom a držiteľom hovädzieho dobytka a kôz.
V záujem zistenia stavu zásahov do vlastníckych práv žalobcov súd nariadil ohliadku na mieste samom na deň 20.04.2012. Pri ohliadke súd zistil, že na zelenej trávnatej ploche sa nachádzajú exkrementy koní a počas ohliadky sa kone sudkyňou zaregistrované v počte cca 12 (podľa účastníkov ich bolo viac, asi 20) pásli na pozemkoch. Počas ohliadky štatutárny zástupca žalovaného v 1. rad namietal, že reálne vlastníctvo žalobcov v teréne nebolo vytýčené, stalo sa tak až teraz, s čím nesúhlasila právna zástupkyňa za žalobcov.
V konaní boli predložené fotografie žalobcom v 7. rade preukazujúce ním tvrdené skutočnosti o tom, že na pozemkoch v jeho vlastníctve sa pasú kone, zdržujú sa tam aj iné hospodárske zvieratá ako morky, sliepky, kozy, tieto sú umiestnené v kuríne, čo zachycujú aj fotografie.
Na návrh žalobcov súd vypočul svedkov T. M. R. P. M. (neskôr žalovaného v 2. rade), ktorí uviedli:
Svedkyňa T. M. poprela, žeby na nehnuteľnosti vo vlastníctve, prípadne spoluvlastníctve žalobcov boli vyháňané zvieratá a žalovaná v 1. rade vlastné zvieratá ani nevlastní. Budova vo vlastníctve žalovanej slúži na ustajnenie cudzích koní na základe dohody medzi žalovanou v 1. rade a P. M. (žalovaným v 2. rade), ktorý má dohodu s majiteľmi koní a o tieto sa stará. Svedkyňa tiež uviedla, že okrem nájomných koní vlastní jej manžel (žalovaný v 2. rade) dva psy a hydinu. Manžel má však psy zavreté v maštali rovnako ako aj hydinu. Zvieratá sa pohybujú na pozemku vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, stane sa, že vybehnú na pozemky vo vlastníctve žalobcov, pretože parcely nie sú ohradené.
Žalovaný v 2. rade bol pôvodne vypočúvaný ako svedok a k veci uviedol, že so žalovaným v 1. rade má len ústnu dohodu o ustajnení koní, on sám vlastní priľahlý pozemok. O kone sa stará, sám chová 20 sliepok, dva psy, dve kozy. Ustajnených má cca 12 až 20 koní. Svedok potvrdil, že kone vyvádzajú na pastviny cez parcely č. XXXX/X, XXXX/X a týmto spôsobom sa vracajú aj späť. Svedok poprel, žeby hospodárske zvieratá v jeho vlastníctve (teda s výnimkou koní) sa zdržiavali na pozemku žalobcov. Psy sú v maštali a keď ich potrebuje venčiť, tak pobehujú po jeho pozemku, alebo ich chodí venčiť na cestu. Svedok tiež potvrdil, že kosil polia žalobcov, pretože sa tam zdržiavajú napr. hady, čo je nebezpečné. Zo žalobcov sa títo o pozemky nestarajú, ani sa na nich nevyskytujú. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že je zamestnancom spoločnosti A-REGO a spravuje to tam. Žalobcovia sa o svoje pozemky vôbec nestarajú, je to tam nebezpečné, hrozí požiar. Napriek tomu, že situáciu neriešil, bude zrejme musieť k tomuto pristúpiť, pretože mohlo by to mať neblahé následky. Na pozemkoch žalobcov sa zdržujú aj lesné zvieratá, napr. diviaky, či srny.
Súd v konaní vypočul svedka C.. L. V., zamestnanca Stavebného úradu vo Veľkom Šariši ktorý uviedol, že pán M. má sa stavebnom úrade ohlásenú drobnú stavbu, ktorú mu s primátorom neodsúhlasili, pretože nechceli eskalovať napätie medzi účastníkmi konania. Svedok zároveň uviedol, že parcely č. XXXX R. X049 nie sú užívané a nachádza sa na nich vysoká tráva, kríky. Súd pred svedkom vyslovil
presvedčenie o tom, že umožnenie žalovanému v 2. rade realizovať drobnú stavbu - oplotenie, by významne prispelo k zlepšeniu narušených vzťahov medzi účastníkmi konania zamedzením prenikania chovaných zvierat.
Súd oboznámil súvisiace konanie prebiehajúce na tunajšom súde pod sp.zn. 12C 269/09, kde žalobcami v konaní sú aj účastníci ako v našom konaní a žalovaným je len žalovaný v 1. rade. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré doposiaľ právoplatne skončené nebolo. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C 269/09 zo dňa 27.10.2011 a uložil žalovanému v 1. rade vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie. Rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Prešove. V odvodnení rozsudku však súd reflektuje aj na obranu žalovaného v 1. rade spočívajúcu v argumentácii, že predmetné nehnuteľnosti užíva na základe ústneho súhlasu spoločnosti AGRO LENT s.r.o. a tiež na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so Slovenským pozemkovým fondom aj k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Súd sa s obranou žalovaného v 1. rade nestotožnil. O tzv. zákonný nájom medzi žalobcami a žalovaným nejde, pretože neexistovala zmluva o dočasnom užívaní pozemku uzatvorená medzi žalobcom ako spoluvlastníkmi, prípadne vlastníkmi pozemku a medzi žalovaným ako užívateľom. Teda medzi účastníkmi konania vzájomný vzťah upravujúci užívanie pozemku neexistoval. Rovnako tak súd neakceptoval argumentáciu, že žalovaný v 1. rade má uzatvorené nájomné zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov, pretože si musel byť vedomý, že predmetné parcely nemá v správe Slovenský pozemkový fond.
Obrana žalovaného v 1. rade spočívala v tom, že nie je vlastníkom žiadnych zvierat a preto nemôže zabrániť prenikaniu na susedné pozemky žalobcov. Ďalej žalobcovia z jeho pohľadu nepreukázali, žeby došlo k nejakej škode a zvieratá sa tam chovali ešte za čias bývalých vlastníkov. Žalobcovia navyše svoje vlastníctvo neudržujú, je to zarastené a zanedbané a žalobcovia ako vlastníci nemôžu prikazovať iným vlastníkom, aby ochraňovali ich pozemky. Žalovaný v 1. rade ďalej argumentoval, že má uzavretú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom ako správcom nezistených vlastníkov na pozemky, ktoré sú predmetom konania a preto je výkon jeho práva v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade nepredložil nájomnú zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že má uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoluvlastníkmi, alebo vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd uvádza, že Slovenský pozemkový fond je evidovaný ako správca parcely nezisteného vlastníka, len na LV č. XXXX podielovej spoluvlastníčky U.Á. X. so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXXX. Nakoľko sa nejedná o majoritného spoluvlastníka je nepravdepodobné, aby mal žalovaný v 1. rade platne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Žalobcovia v 16., 17. a 20. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 126 ods. 1, 1. veta OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Negatórnou žalobou sa vlastník domáha ochrany proti takým zásahom do jeho práva, ktoré spočívajú v rušení napríklad neoprávneným užívaním cesty vedúcej cez pozemok, prechodom alebo prejazdom cez pozemok, čerpaním vody zo susedovej studne, ukladaním rôznych predmetov na susedný pozemok a podobne. Zvláštnym druhom negatórnej žaloby sú žaloby z imisií. Neoprávnený zásah, proti ktorému negatórna žaloba smeruje, nemusí trvať stále. Pokiaľ sa rušenie opakuje v rôznych intervaloch, je možné ho považovať za nepretržitý zásah. Podľa rozsudku NS ČR sp.zn. 2CdoN 1626/96 sa konštatuje: „Zákaz protiprávneho rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde síce už prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.“ Povinnosťou žalobcu je preukázať vlastníctvo, oprávnenú držbu alebo právo k detencii vecí, nie je však povinnosťou žalobcu preukazovať,
že žalovanému neprináleží právo k veci. Predpokladá sa, že vlastníctvo je v medziach právneho poriadku neobmedzené a obmedzenie vlastníctva, podľa ktorého by bol vlastník povinný strpieť zásahy do vlastníckeho práva tvrdí a preukazuje žalovaný. (J. Spáčil: Ochrana a vlastnictví a držby v Občánskem zákonníku 2. Doplnené vydaní.)
Je potrebné, aby bol neoprávnený zásah v žalobe konkretizovaný, zároveň príliš úzke vymedzenie protiprávneho konania by nezakázalo zásahy prevádzané odlišným spôsobom, ktoré viac-menej znamenajú rovnaké rušenie. Rušenie tak možno popísať všeobecnejšie, nielen uvedením konkrétneho neoprávneného zásahu, aby v budúcnosti bolo vylúčené obchádzanie súdneho rozhodnutia.
Žalobcovia relevantným spôsobom preukázali, že k predmetným nehnuteľnostiam ich viaže buď spoluvlastnícke právo (1-6., 18., 19. rade) alebo výlučné vlastníctvo (16., 17., 20. rade) uvedené vyplýva aj zo zápisu na označených listoch vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, ktoré sú v zmysle ust. § 7 Zákona o katastri hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Povinnosťou žalovaných bolo preukázať, že disponujú právom, na základe ktorých sú žalobcovia ako vlastníci povinní strpieť zásah do ich vlastníckeho práva. Z pohľadu súdu žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, že existuje zákonný dôvod zasahovať do vlastníckeho práva žalobcov spôsobom, že nechajú prechádzať a pohybovať sa predovšetkým kone po nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcov. Keďže táto dôkazná povinnosť zaťažovala žalovaného (viď. citácia J. Spáčila vyššie) bolo jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy, že skutočne disponuje nájomnou zmluvou uzatvorenou so Slovenským pozemkovým fondom na prenájom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Obrana žalovaného v 1. rade však spočíva aj v tom, že chované hospodárske zvieratá nie sú jeho vlastníctvom a vo vlastníctve má len hospodárske budovy, ktoré na základe ústnej dohody so žalovaným v 2. rade slúžia na ustajnenie koní a iných hospodárskych zvierat.
„Žaloba proti obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 ods. 1 OZ môže byť úspešne podaná tak proti priamemu rušiteľovi, ako aj proti vlastníkovi nehnuteľností, z ktorej rušenie pochádza. Je tak vecou tohto vlastníka, aby priamemu rušiteľovi v ďalšom rušení zabránil.“ (rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 223/2005).
Súd považuje žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade za dôvodnú a je bez významu, že žalovaný v 1. rade nevlastní nijaké zvieratá. Žalovaný v 1. rade je podľa zápisu na LV č. XXXX, kat. úz. X. Š. výlučným vlastníkom nehnuteľností - stavieb tam zapísaných a je nesporné, pričom nepoprel to ani žalovaný v 1.a 2. rade, že v objekte má ustajnené nielen kone, ale aj hovädzí dobytok a iné hospodárske zvieratá.
Účastníkmi právneho vzťahu z imisií nemusia byť len vlastníci alebo držitelia nehnuteľností dotknutí imisiami, ale môžu to byť aj nájomcovia a iné osoby užívajúci vec na základe obligačného práva, môže to byť nielen osoba, ktorá má nejaký vzťah k nehnuteľnosti, alebo k inej veci, ale každý, koho užívanie vecí vlastníkom ohrozuje spôsobom uvedeným v § 127 ods. 1 OZ, prípadne výkon jeho práva toto užívanie vážne ohrozuje. Tiež povinnou osobou je nielen vlastník (/užívateľ) nehnuteľností, ale aj vlastník (užívateľ) akejkoľvek inej veci. Imisiu je teda možné podľa platného práva charakterizovať ako obťažovanie iných osôb vlastníkom účinkami vzniknutými v dôsledku užívania (výnimočne aj neužívania) vlastnej veci. Imisia je objektívna kategória a nezávisí na zavinení vlastníka. Prevádzanie koní z nehnuteľností žalovaného v 1. rade cez pozemky predovšetkým žalobcov v 16. a 17. rade, zabiehanie koní počas paše na pozemky ostatných žalobcov a to prakticky každodenne s výnimkou zimných mesiacov, nie je možné považovať za primerané miere pomerov. Pohyb koní po nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov nielen obmedzuje, ale prakticky znemožňuje výkon vlastníckeho práva žalobcov akýmkoľvek spôsobom, či už použiť pozemok pre stavebné účely, prípadne na pestovanie poľnohospodárskych plodín, či iným vhodným spôsobom podľa vlastného uváženia. Je dôvodné uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov prenikaním chovaných zvierat (súd petit rozsudku formuloval širšie práve s poukázaním na to, že v hospodárskej budove žalovaného v 1. rade je okrem koní ustajnený aj hovädzí dobytok a iné hospodárske zvieratá). Takéto konanie aj keď nie priamo žalovaného v 1. rade, ale zvieratami prenikajúcimi z jeho nehnuteľností výrazne sťažuje výkon práva žalobcov.
Súd považuje žalobu za dôvodnú aj voči žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. Š., kde realizuje chov hydiny, kôz a vlastní aj dva psy. Žalovaný v 2. rade poprel, žeby zvieratá v jeho vlastníctve prenikali na pozemok žalobcov.
Zvieratá sú buď uzavreté v kurníku, alebo v maštali. Možno výnimočne hydina zabehne na pozemky žalobcov, avšak je to preto, že pozemky žalobcov nie sú oplotené a on v úmysle situáciu riešiť oplotením svojho pozemku toto mu zmarilo Mesto X. Š., keď mu drobnú stavbu nepovolilo. Súd nevidel porušenie vlastníckych práv žalobcov žalovaným v 2. rade prenikaním hydiny, kôz a psov na pozemky žalobcov, pretože žalovaný v 2. rade ako vlastník pozemku má právo na tomto chovať zvieratá. Súd vychádzal zo zásahy, že susedské práva môžu byť účinne uplatňované len na základe princípu vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právu vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane náležiacej právu vlastníka druhej veci. Žalobcovia v tomto prípade relevantným spôsobom nepreukázali, že zvieratá vo vlastníctve žalovaného v 2. rade nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako vlastníkov. Žalovaný v 2. rade sa však priamo podieľa na rušení vlastníckych práv žalobcov tým, že on prevádza kone z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade cez pozemky žalobcov na pastviny a v tomto prípade nie je významné, či sú kone vo vlastníctve žalovaných, alebo tretích osôb. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že kone sú skutočne prevádzané cez pozemky žalobcov a o kone sa stará sám žalovaný v 2. rade na základe ústnej dohody so žalovaným v 1. rade ktorý mu poskytol nehnuteľnosť na ustajnenie koní. Aktivity žalovaného v 2. rade súvisiace so starostlivosťou o kone vo vlastníctve tretích osôb nesúvisia s jeho pracovnou činnosťou ako zamestnanca u žalovaného v 1. rade, pretože pracovná činnosť žalovaného v 2. rade u žalovaného v 1. rade spočíva v správe nehnuteľností vo vlastníctve, alebo nájme žalovaného v 1. rade, nie v zabezpečovaní starostlivosti o hospodárske zvieratá. Je preto irelevantné, či je žalovaný v 2. rade zamestnancom žalovaného v 1. rade v súvislosti s prejednávanou vecou. Významné v konaní je preukázanie, či žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci (nájomcovia) vecí nad mieru primeranú pomerom ohrozujú výkon práv žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností v susedstve, žalovaní v 1. rade ako vlastník budovy kde sú hospodárske zvieratá chované a z ktorej sa imisie uskutočňujú a žalovaný v 2. rade ako priamy rušiteľ, ktorý rušenie prenikaním hospodárskych zvierat realizuje.
V prevyšujúcej časti súd návrh ako dôvodný zamietol, pretože v petite návrhu si žalobcovia uplatnili právo aj na zdržanie sa zásahov na parcelách KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a KN č. XXXX/ X, zapísanej na LV č. XXXX, obe kat. úz. X. Š., obec X. Š., okres Prešov, pričom označené parcely nie sú evidované na uvedených listoch vlastníctva a zo zápisu v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že tieto nepatria do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva žalobcov, preto žaloba v tejto časti dôvodná nebola. Zároveň súd nepovažoval za dôvodné zaviazať žalovaných na splnenie záväzku solidárne, nakoľko rušenie vyplýva z odlišného právneho základu. U žalovaného v 1. rade jeho povinnosť vyplýva z vlastníctva nehnuteľností - hospodárskej budovy, v ktorej sú ustajnené hospodárske zvieratá a u žalovaného v 2. rade je to priame rušenie jeho aktívnou činnosťou spočívajúcou vo vedomom prevádzaní hospodárskych zvierat a v umožnení ich prenikania na parcely žalobcov. Z pohľadu súdu je irelevantné skúmať právny vzťah žalovaných k chovaným zvieratám, podstatné je, že žalovaní nepreukázali existenciu práva, ktoré by ukladalo povinnosť žalobcom strpieť zásahy do výkonu ich vlastníckych právo zásahom zo strany žalovaných.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.